Radiátor verzus podlahové vykurovanie – čo je pre vás to pravé?

Radiátor alebo podlahové vykurovanie? Pri plánovaní stavby alebo rekonštrukcie mnohí stoja pred touto otázkou. Opýtali sme sa odborníkov, aké sú plusy a mínusy oboch vykurovacích systémov.

1. Tepelná pohoda

Pri vykurovaní radiátormi stúpa teplý vzduch automaticky hore k stropu, zatiaľ čo podlaha zostáva chladnejšia. Tiež sa stáva, že časť miestnosti je teplejšia ako zvyšok priestoru aj pri horúcom radiátore. Podlahovka na rozdiel od tohto teplovzdušného prúdenia využíva sálavé teplo. Ohrieva podlahu, ktorá teplo nahromadí, akumuluje, a potom ho postupne uvoľňuje do okolia. Podlaha má oveľa nižšiu teplotu ako radiátory a predsa poskytnú nášmu telu príjemný pocit tepelnej pohody. Rozloženie tepla po miestnosti je rovnomerné,  v oblasti nôh je pocit tepla, vo výške hlavy stojaceho človeka je teplota vzduchu približne o 2 až 3 °C nižšia ako na úrovni nôh – vytvára sa tak vhodné teplotné vrstvenie.

2. Zdravotné účinky

Čím nižšia cirkulácia vzduchu, tým lepšie, najmä pre alergikov. Nízkoteplotné podlahové kúrenie nevíri teplý vzduch v takej miere ako radiátory. Podlahovka zabezpečuje rovnomerné teplo v celej miestnosti. Nevznikajú chladné a vlhké rohy, ktoré sú živnou pôdou pre vznik plesní. Sálavé teplo je pre ľudský organizmus priaznivejšie.

3. Úspora energie

Tradičné vykurovanie s radiátormi si vyžaduje výstupnú teplotu 50 - 70°C, podlahové vykurovanie len 30 - 40°. Keď je podlahovka správne navrhnutá, môže ušetriť oproti radiátorovému systému až 30 % prevádzkových nákladov. Podľa našich skúseností väčšina ľudí cíti pri radiátoroch tepelnú pohodu pri teplote miestnosti približne 23°C. Prekvapivo pri podlahovom kúrení stačí pre optimálny pocit pohodlia v priemere aj o 2°C nižšia teplota. Všeobecne platí, že každé zníženie teploty o 1°C, má za následok zníženie celkových nákladov na kúrenie cca o 6 %. Treba však upozorniť, že k podlahovke je vhodný nízkoteplotný zdroj tepla, pri napojení na staršie kotly nepracuje efektívne.

4. Zdroj tepla

Staršie kotly a radiátory využívajú ako vykurovacie médium vodu v teplotnom rozmedzí 50 až 70°C. Rúrky podlahového vykurovania si vyžadujú na výstupe z kotla vodu s teplotou 40 až 50 °C. V takomto nízkoteplotnom režime najefektívnejšie pracujú kondenzačné kotly a tepelné čerpadlá, ich kombinácia s podlahovkou je ideálna. Naopak, ak ich spojíte s radiátormi, prichádzate o výhody týchto úsporných vykurovacích zariadení. Pri novostavbe s kondenzákom alebo tepelným čerpadlom by ste nemali rozmýšľať nad radiátormi ani minútu. Pri rekonštrukciách a starších kotloch je to zložitejšie. Napojenie podlahového vykurovania na obyčajný plynový kotol je možné, ale toto zariadenie nemôže vykurovať vodu na nižšiu teplotu ako 60 °C, pretože by kondenzovala a rozvody by korodovali. Do obvodu by sa teda musel zaradiť zmiešavač s chladnejšou vodou vracajúcou sa do kotla. Pri tomto variante by sme prišli o úsporu, ktorú šikovná kombinácia „kondenzák plus podlahovka“ prinášajú.

5. Údržba a čistenie

Keďže sú radiátory umiestnené v priestore, časom sa na nich usádza prach. Aj v tomto prípade má navrch podlahovka. Odpadá tu totiž pravidelné čistenie. Čo sa týka údržby systému, pri radiátoroch je nevyhnutné pravidelné dopúšťanie vody do systému. Pri podlahovom kúrení postačí kontrola rozdeľovačov a prečistenie raz za 3 - 5 rokov.

6. Výška investície

Ak porovnávame tieto dva systémy v rovnakých podmienkach, v súčasnosti vychádza podlahové kúrenie v rovnakej cene ako radiátory. Pri štandardnom dvojpodlažnom rodinnom dome s plochou 120 m² zaplatíte za oba kompletné systémy aj s kotlom asi 5 000 – 6 000 eur. Pri ich kombinácii sa cena navýši o ďalších 1 000 až 1 500 eur.

7. Estetika a obmedzenia pri zariaďovaní

Určite sa zhodneme, že radiátory zaberajú v domoch a bytoch cenné miesto. Radiátor väčšinou nie je ozdobou interiéru, navyše sa neodporúča zakryť ho závesom či pohovkou, aby sme neprišli o vzácne teplo. Pri interiérovom dizajne ste obmedzení umiestnením políc a iného nábytku na stenu či pod okná. Pri podlahovom vykurovaní môžete rozmiestňovať nábytok bez obmedzení, je však potrebné vybrať vhodný typ podlahovej krytiny. Neodporúčajú sa niektoré typy drevených podláh ani celoplošné koberce. Aj menšie koberce by nemali presahovať hrúbku 10 mm, aby sa dosiahol čo najlepší prechod tepla. Niektorí ľudia si nevedia predstaviť sušenie bielizne bez radiátorov. Mali by svoje zvyky však prehodnotiť, pretože pri ňom často strácajú až 20 % energie. Pri občasnej potrebe vysušiť mokré uteráky alebo zmoknuté bundy sa tento problém navyše dá vyriešiť rebríkovým radiátorom v kúpeľni.

Podlahovka vyhráva, nie je však pre každého

Ak ste sa dopracovali v našom článku až sem, musíte uznať, že podlahové vykurovanie má oveľa viac výhod ako radiátory. Možno si položíte otázku: „Prečo ho teda nemá každý?“ Pravdou je, že nie v každom obytnom priestore je možné ho inštalovať a efektívne využívať. V novostavbách rodinných domov by podlahovke nemalo nič stáť v ceste, veríme, že pri ich plánovaní si už nikto nezvolí nič menej úspornejšie ako kondenzačný kotol. Viac ako 70 % Slovákov však stále býva v starších bytových a rodinných domoch a tam sa musia držať technických podmienok, ktoré sa dajú ťažko zmeniť.

Kedy nie je vhodné využiť podlahové vykurovanie?

• V bytových domoch s centrálnym vykurovaním – je možné využiť podlahové elektrické rohože v niektorých častiach bytu, treba však zvážiť prevádzkové náklady a výšku podlahy
• Pri obyčajných plynových kotloch – dôvody sme vysvetlili vyššie
• V interiéroch, kde nedokážete zabezpečiť hrúbku aspoň 10 - 15 cm na podlahe bez toho, aby to zasiahlo do verají existujúcich dvier a dispozície interiéru

Zdroj: Nehnuteľnosti.sk

Foto zdroj: Adobe Stock