Drevostavba verzus murovaný dom: 9 bodov, ktoré treba zvážiť

Aj keď sú dnes na Slovensku sendvičové drevostavby stále obľúbenejšie, niektorí sa stále spoliehajú na tradičnú murovanú klasiku. Je však aj mnoho takých, ktorí pri plánovaní svojho budúceho domu stále zvažujú, na ktorú stranu sa prikloniť. Práve pre nich je užitočný náš manuál, ktorý zahŕňa všetky dôležité body pri rozhodovaní.

V článku sa dozviete:

• aké sú výhody drevostavby a murovaného domu,

• akú časť pozemku stratíte hrúbkou múrov,

• či postavíte rýchlejšie drevodom alebo murovný dom,

• ktorá konštrukcia ľahšie dosiahne triedu A0,

• aký typ stavby dlhšie vydrží,

• či je lacnejší murovaný dom alebo drevostavba.

Každého budúceho majiteľa domu zaujíma pri výbere projektu obvykle cena, rýchlosť výstavby, energetická trieda, komfort bývania a životnosť. Dnes už nikto nestavia mnohogeneračné domy a málokto ráta s tým, že deti budú po ňom dom dediť. V tomto smere je trend jasný pre murované domy i drevostavby – máme záujem o pohodlné, energeticky úsporné bývanie za primeranú cenu, na ktoré nemusíme dlho čakať.

Porovnali sme pre vás silné a slabé stránky drevostavieb a konštrukcií z pórobetónových tvárnic, ktoré sú u nás najpoužívanejším stavebným materiálom na rodinné domy.

^{Zdroj: Elements Envato}

1. Využitie pozemku

V súčasnosti sa štandardne predávajú na rodinné domy pozemky s plochou 400 až 800 m2. Pre oba typy domov, pórobetónové i drevené takáto plocha postačuje, väčšina záujemcov totiž plánuje dom so zastavanou plochou približne 150 m2. Pri rovnakom pôdoryse však získame pri drevostavbe na úžitkovú plochu viac metrov štvorcových ako pri murovanom dome.

Murované stavby sa totiž bežne stavajú s obvodovou konštrukciou s hrúbkou 40 – 60 cm, hrúbka tvárnice a tepelná izolácia je v nej zastúpená pomerom približne 1 : 1. „Obvodová stena drevostavby má pri rovnakých tepelnoizolačných vlastnostiach hrúbku do 40 cm, čo môže pri uvedenom rozsahu stavby znamenať prírastok až 10 - 13 m2 úžitkovej plochy,“ vysvetľuje odborník na drevostavby Peter Gregor z Drevstav Slovakia.

„Pri umnej orientácii drevostavby na svetové strany možno dosiahnuť výrazné solárne zisky, ktorými sa ušetrí energia na vykurovanie v chladnom období,“ dodáva Ľubica Fábri, riaditeľka medzinárodnej prehliadky Fórum drevostavieb v SR.

^{Rodinný dom pri Banskej Bystrici z CLT panelov, architekt Tornyos architects} 

2. Začína sa od základov

Požiadavky na základy pre dom z tvárnic a drevostavbu sú  približne rovnaké. Treba však pripomenúť, že základovú  konštrukciu drevostavby je možné zhotoviť aj iným, alternatívnym spôsobom (zemné vruty, betónové pätky, crawl space...). Hlavne pri svahovitých pozemkoch môžu byť spomenuté riešenia rýchlejšou a tiež lacnejšou alternatívou voči klasickým základom.

Pri  týchto technológiách sa však odporúča vopred previesť geologický prieskum podložia. „Veľkou výhodou zakladania na vrutoch či pätkách je ekologický aspekt a nenáročná likvidácia pri skončení životnosti drevostavby,“ upozorňuje Ľubica Fábri.

^{„Dom bez betónu“, Rakúsko, architekt Andi Breuss, foto Romana Fürnkranz}

3. Rýchlosť stavby

V rýchlosti stavby vyhráva drevostavba na celej čiare. Hrubú stavbu dreveného domu je možné dokončiť do 3 – 4 týždňov, a aj tento čas sa dá skrátiť využitím prefabrikovaných panelov. Postaviť murovanú stavbu trvá minimálne 3 mesiace. Urýchliť stavbu murovaného domu sa nevypláca, murivo si vyžaduje čas na vysušenie a tak prílišný zhon môže spôsobiť aj narušenie konštrukcie. 

V drevostavbe je možné tiež oveľa skôr začať s vnútornými prácami. Pri jej stavbe sú totiž mokré procesy obmedzené na minimum, interiérové steny si nevyžadujú omietku, takže relatívnu vlhkosť pod 52 %, potrebnú pre bezproblémové  ukladanie podláh, dosiahne za pár dní.

^{Zdroj: Elements envato}

4. Úspory energie

Podľa platnej legislatívy dnes musia novostavby dosahovať energetickú triedu A0. Posunúť dom na tento štandard s takmer nulovou potrebou energie vyžaduje pri dome z pórobetónových tvárnic vyššie investície.  Drevostavby zvládnu tento posun bez problémov a s minimálnymi nákladmi. Ich tepelnoizolačné vlastnosti sú neprekonateľné.

Celková hrúbka izolácie sa takmer rovná hrúbke obvodovej steny a závisí na požadovanom energetickom štandarde. „V drevodome v energetickej triede A0 môže byť celková hrúbka steny až 45 cm, Ak nechcete uberať z úžitkovej plochy, môžete zvoliť izoláciu s lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami pri nižšej hrúbke,“ radí Vladimír Beňo, odborník na zatepľovanie. Drevostavby majú síce málo „ťažkých“ akumulačných prvkov, takže rýchlo vychladnú, ale zase sa vyhrejú, a v lete aj vyvetrajú, rýchlejšie ako murované domy.

^{Rodinný dom s konštrukciou zo slamených panelov, Slovensko, architekt Createrra, foto archív Fórum drevostavieb 2023}

5. Zmeny v programe

Často sa stáva, že niektoré detaily vysvitnú až priamo pri stavbe a potom si vyžadujú zmeny v projekte, posúvanie priečok alebo prekladanie rozvodov. Pri týchto problémoch je drevostavba variabilnejšia, zmeny sa v nej dajú vykonať aj za pol hodinu. Pri murovanej stavbe môžu v takých prípadoch vzniknúť prestoje niekoľko dní. Pri stavbe všetkých domov je praktické vopred vedieť, kam plánuje majiteľ umiestniť zariadenie – kuchynskú linku, vaňu, sprchovací kút, WC, ale aj nábytok. Ujasniť si tieto fakty odporúčame pri návrhu projektu.

Hoci merať a kresliť vie každý, poradenstvo interiérového dizajnéra vám môže ušetriť veľa problémov, času i peňazí. Platí to dvojnásobne pri drevostavbách, kde je potrebné vopred vedieť, na ktoré steny plánujeme zavesiť ťažšie zariadenie, aby boli na to pripravené. Pri čoraz obľúbenejších konštrukciách z CLT panelov sa dôkladne vopred musí naprojektovať aj vedenie elektroinštalácií či iných rozvodov, pretože sa predpripravujú už pri výrobe panelov v továrni.

Drevený obklad na fasáde – mnohí si aj dnes myslia, že drevostavba musí mať drevený obklad na fasáde, nie je to však pravda. Drevostavby často mávajú povrchovú úpravu s omietkou a naopak, murované domy zas drevené obklady.

^{Rodinný dom s konštrukciou zo slamených panelov, Slovensko, architekt Createrra, foto archív Fórum drevostavieb 2023} 

6. Životnosť

Mnohí z tých, ktorí uvažujú o drevostavbe, sa obávajú ich údajnej kratšej životnosti. Odborníci tieto názory vyvracajú. Životnosť moderných domov, murovaných i drevených, sa dnes odhaduje približne na 100 rokov a viac, závisí to, samozrejme, aj od toho, ako sa o ne majitelia starajú a udržiavajú ich. Potvrdením trvanlivosti sendvičových stavieb môže byť jeden z prvých drevených domov v Rakúsku. Postavila ho renomovaná firma Hartl Haus a v roku 2025 oslávil 115 rokov svojej existencie.

7. Životné prostredie

Rýchle inovácie v technológiách spôsobujú, že akákoľvek stavba po stránke technického vybavenia zastaráva skôr, než to bolo v minulosti. „Drevo na nový štandardný drevodom narastie zhruba za 80 rokov, čo znamená, že drevo predstavuje jediný trvalo obnoviteľný zdroj materiálu na výstavbu. Počas rastu tvoria stromy a lesy kyslík a poskytujú prostredie na život množstva organizmov, aj na relax ľudí. Drevo sa preto považuje nielen za ekologickú alternatívu, ale za materiál budúcnosti v stavebníctve,“ hovorí Ľubica Fábri.

^{Minimalhaus, dom na ploche 88 m2 z CLT panelov, Rakúsko, architekt Juri Troy Arhitects}

8. Precíznosť detailov

Drevostavba je správnou voľbou pre všetkých, ktorí chcú mať pohodlné a energeticky úsporné bývanie a ušetriť čas i peniaze. „Tento typ stavby však vyžaduje väčšiu precíznosť pri technických detailoch, ako dom z tvárnic. Špeciálne treba venovať pozornosť správnemu umiestneniu a utesneniu tepelnej izolácie a ochranných fólií – parozábranných i paropriepustných,“ upozorňuje Zoltán Rácz, stavebný odborník.

Dôkladne je potrebné utesniť tiež osadenie okien. Odborníci odporúčajú použiť tesniace pásky zo strany interiéru (parozábranovú) i exteriéru (paropriepustnú), pretože pri netesnosti by mohla vlhkosť preniknúť do konštrukcie a poškodiť ju zvnútra.

^{Rodinný dom pri Banskej Bystrici z CLT panelov, architekt Tornyos architects} 

9. Rozdiely v cene

Keď porovnáme dom zhotovený z pórobetónových tvárnic s drevostavbou s rovnakou zastavanou plochou, cenový rozdiel medzi nimi je vzhľadom na celý rozpočet minimálny. Drevostavba nám však môže ušetriť viac energie pri užívaní a času pri výstavbe. A čas sú peniaze – náklady na lešenie, stavbárov i prenájom potrebných zariadení.

Pri orientačnom porovnaní ceny domu na kľúč v energetickej triede A0 s úžitkovou plochou 100 m2, kde sú v cene zahrnuté stavebné materiály, náklady za stavebné práce a dopravu, môžeme povedať, že za oba typy stavieb zaplatíte približne rovnakú sumu. Cena holodomu sa dnes pohybuje okolo 1700 € s DPH na m2 úžitkovej plochy. Jednotlivé položky sa však môžu líšiť aj v závislosti od regiónu.

Zdroj: Nehnuteľnosti.sk, Fórum drevostavieb, Drevstav Slovakia, Knauf Insulation, onlinestavba.sk

Zdroj foto: Fórum drevostavieb, Elements envato

Autor
Ingrid Kántorová

Ingrid Kántorová je redaktorkou portálu Nehnuteľnosti.sk od roku 2018. Zameriava sa na dizajn nehnuteľností, energetickú efektívnosť stavieb, legislatívne témy a bývanie celebrít.