
Vily Alfreda Nobela vo Švédsku, Francúzsku a Taliansku
Máloktorí z najslávnejších svetových vynálezcov si potrpeli na honosné domy. Väčšine z nich stačilo k šťastiu súkromie a dostatok priestoru na svoje výskumy. To pri hľadaní bývania zohľadňoval aj Alfred Nobel. Ten si ale za zarobené peniaze doprial aj patričný komfort vo vilách, ktoré boli svojho času výkvetom lokalít, v ktorých sa nachádzajú.
Panstvo Björkborn (Karlskoga, Švédsko)
Priestranná rezidencia obklopená rozsiahlym pozemkom plným zelene bola vôbec poslednou Nobelovou nehnuteľnosťou v rodnom Švédsku. Alfred si ju kúpil ako prechodné sídlo, ktoré využíval počas návštev rodnej krajiny. Z pokoja v honosnom panstve sa ale tešil príliš krátko. V roku 1896, 2 roky po kúpe sídla, totiž umrel. Aj za krátky čas však stihol väčšie renovácie, vďaka ktorým kaštieľ slúžil ako obytný dom až do roku 1972. Neskôr ho prerobili na vkusné kancelárie, no tento účel dlho nespĺňal. Z objektu totiž vzniklo múzeum s dobre zachovalým vybavením mapujúcim život vo vile počas Nobelovej éry.
Vila Malakoff Avenue (Paríž, Francúzsko)
Kúpa uvedeného švédskeho panstva prišla až po rokoch, čo Alfred žil v iných kútoch Európy. 8 rokov strávil v nemeckom Hamburgu, no tam si ešte nadštandardné sídlo neužíval. Tamojší dom bol skôr pracovňou či laboratóriom, v ktorom prespával. Ku kúpe luxusnejšieho sídla sa odhodlal až po príchode do Paríža v roku 1873. Jednalo sa o modernú viacposchodovú stavbu na lukratívnej adrese Malakoff Avenue neďaleko Víťazného oblúka. Rezidencii s prijímacími sálami, zimnými záhradami a stajňami pre kone ostal verný až do svojej smrti. Nepredal ju po kúpe usadlosti v Sevrane neďaleko Paríža ani po presťahovaní do talianskeho Sanrema.
Maursko-stredomorská vila na riviére (Sanremo, Taliansko)
Práve talianske Sanremo je mestom, kde mal A. Nobel svoje doživotné sídlo. Žiť v ňom začal v roku 1891, kedy mu bolo nariadené stopnúť všetky výskumy v Paríži. Jeho cesta tak viedla do slnečnej prímorskej oblasti, kde sa mu podarilo kúpiť nádhernú vilu v štýle, ktorý prepájal maurské so stredomorskými prvkami. V elegantnom dome nemal k dispozícii iba presvetlené a vkusne zariadené izby, ale tiež priestrannú záhradu so záhonmi kvetov a malým súkromným lesom plným paliem a subtropickej zelene. Práve táto vila sa stala jeho posledným domovom, v ktorom v roku 1896 umrel.
Zdroj: Nehnuteľnosti.sk
Zdroj foto: trippa.se, adveniat-paris.org, Svenolov Ehren, Luca Borghi