Ako postupovať pri nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom

Získali ste pozemok s vecným bremenom? Alebo naopak, potrebujete ho zradiť na susedov pozemok? JUDr. Veronika Michalíková z advokátskej kancelárie AKMV nám vysvetlila, aké sú možnosti.

Čo je to vecné bremeno?

Vecné bremeno je právnym inštitútom, kedy je vlastník veci obmedzený na svojich právach inými osobami. V prípade zaťaženia veci vecným bremenom je vlastník povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Zároveň je dôležité spomenúť, že predmetom vecného bremena môže byť vždy len zaťažená nehnuteľnosť.

Inými slovami: ak k pozemku vášho suseda vedie cesta len cez váš pozemok, a tento pozemok je zaťažený vecným bremenom, ste povinný strpieť to, že sused bude cez tento pozemok prechádzať. Táto situácia opisuje povinnú a oprávnenú osobu. Povinnou osobou je vlastník, ktorý musí strpieť prechod suseda k svojmu pozemku a oprávneným je sused, ktorý disponuje právom prechodu. Zároveň je treba podotknúť, že právo k prechodu k susedovmu pozemku sa štandardne viaže na nehnuteľnosť a teda v prípade prevodu vlastníckeho práva na iného majiteľa s ním prechádza aj toto vecné bremeno. Môže vznikať a zanikať rôznymi spôsobmi.

Bližšie informácie k vecným bremenám priblíži Veronika Michalíková z AKMV advokátskej kancelárie.

Som vlastníkom pozemku, ku ktorému vedie cesta len cez iný pozemok. Ako si môžem takéto vecné bremeno na pozemok zriadiť?

Na základe Občianskeho zákonníka je možné zriadiť vecné bremeno niekoľkými spôsobmi, a teda:

a) písomnou zmluvou o zriadení vecného bremena,

b) závetom v spojení s výsledkami konania o dedičstve,

c) súdom schválenou dohodou dedičov,

d) rozhodnutím príslušného orgánu,

e) zo zákona,

f) vydržaním.

Pri kúpe nehnuteľnosti si treba overiť, či nemá vecné bremeno v liste vlastníctva. 

Najčastejším spôsobom je nadobudnutie vecného bremena písomnou zmluvou. Zmluvu o zriadení vecného bremena môže uzavrieť každý vlastník nehnuteľnosti. Zmluva musí byť v písomnej forme samostatne, alebo súčasťou zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti s osvedčenými podpismi účastníkov.

Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Ako je potvrdené aj súdom, vecné bremeno môže byť dohodnuté za odplatu alebo bez odplaty.

Vecné bremená sa vyznačujú v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva v časti „C“ označenej ako „ťarchy.“

Podľa Občianskeho zákonníka je tiež súd oprávnený zriadiť vecné bremeno, napríklad v prípade, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak (súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok), alebo v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktoré sa uskutočnilo reálnym rozdelením spoločnej nehnuteľnosti.

Osoba oprávnená z vecného bremena sa môže na súde domáhať napríklad uloženia povinnosti vlastníkovi umožniť mu výkon práva z vecného bremena alebo odstránenia prekážky, ktorá neumožňuje vykonávanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

Vecné bremená naopak zanikajú napríklad písomnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi právneho vzťahu, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

Zdroj: AKMV

Zdroj foto: Dreamstime