Slovenské nehnuteľnosti skrývajú obrovský potenciál v úspore energií

BÝVANIE - Koľko energie môžeme ušetriť obnovou domov a bytov? Nová analýza Inštitútu hospodárskych analýz (IHA) pri ministerstve hospodárstva ukazuje, že potenciál je obrovský - až 8,5 terawatthodín (TWh) ročne. V praxi ide napríklad o tretinu celkovej spotreby elektrickej energie na Slovensku za rok 2023. Koľko by nás to stálo a kedy by sa to vrátilo?

V článku sa dozviete:

• pri akých nehnuteľnostiach je najväčší potenciál v úspore energie,

• koľko by nás stáli náklady na obnovu domov a bytov na Slovensku,

• prečo je potrebné rozdeliť úsporné opatrenia podľa regiónov,

• ako ovplyvní zateplenie domov úsporu nielen v zime, ale aj v lete.

Miliardové investície sa môžu vrátiť za 45 rokov

Experti Inštitútu hospodárskych analýz (IHA) vypočítali, že dosiahnuť úsporu až 8,5 terawatthodín (TWh) ročne by si vyžadovalo investície v objeme 11,5 miliardy eur (v cenách roku 2022), pričom by sa tieto prostriedky ekonomicky vrátili v priebehu 45 rokov. 

Zaujímavým zistením IHA je, že drvivá väčšina tohto potenciálu - až 90 percent (7,7 TWh) - sa nachádza v segmente rodinných domov. Pri bytových domoch je zostávajúci potenciál výrazne nižší, len 0,8 TWh ročne. Tento rozdiel nie je prekvapivý, keďže bytové domy prešli v posledných dekádach masívnou vlnou obnovy.

„Doterajšia obnova rodinných a bytových domov realizovaná od roku 2000 priniesla podľa odhadov IHA pravdepodobnú úsporu až 16 TWh potreby energie na vykurovanie ročne, t.j. bez obnovy by bola spotreba domácností o zhruba polovicu vyššia," konštatujú experti IHA. Tieto úspory boli dosiahnuté najmä obnovou budov postavených v období najintenzívnejšej výstavby medzi rokmi 1960 a 1980, kedy energetická efektívnosť nebola prioritou staviteľov.

^{Zdroj: Eurostat}

Rozdielne opatrenia podľa veku bytov a domov

Rozdiel medzi bytovými a rodinnými domami je markantný aj v súčasnom stave obnovy. „Na 26 % podlahovej plochy rodinných domov postavených pred rokom 2000 neboli zrealizované žiadne opatrenia s cieľom znížiť spotrebu energie na vykurovanie. Pri bytových domoch postavených pred rokom 2000 predstavuje tento podiel 6 %," uvádza sa v spomínanej štúdii, na ktorej pracovali okrem iného aj platforma Budovy pre budúcnosť. 

Z hľadiska nákladovej efektívnosti nie sú všetky opatrenia rovnocenné. „Pri výmene okien je potrebné vynaložiť 1 020 eur na ušetrenú MWh potreby energie na vykurovanie, pri zateplení obvodového plášťa je to 1 400 eur na ušetrenú MWh, a pri zateplení strechy dokonca až 1 600 eur na ušetrenú MWh," tvrdia odborníci. Pri bytových domoch sú jednotkové náklady na obnovu zostatkového potenciálu ešte vyššie, keďže v tomto segmente zostali najmä nákladnejšie projekty.

Ktoré opatrenia fungujú v akých oblastiach Slovenska?

Pre efektívne využitie obmedzených zdrojov IHA odporúča „priorizáciu opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti budov podľa úspor na investované euro." Opatrenia by preto mali byť v prvom kroku cielené predovšetkým na výmenu okien a na budovy v chladnejších oblastiach.

„Spotreba energie v domácnostiach vykazuje v posledných rokoch stabilný trend. Priemer za posledných 10 rokov bol na úrovni 31 TWh ročne, čo predstavuje zhruba 27 % konečnej spotreby energií na Slovensku," konštatuje analýza. Zároveň dodáva, že „stabilný trend spotreby energií naznačuje, že úspory dosiahnuté obnovou budov sú negované novou výstavbou bytových budov a nárastom spotreby energií na iné účely, než je vykurovanie."

Na výmenu okien či zateplenie domu je možné požiadať oo dotáciu cez program  Obnov dom. Najbližšia výzva by mala byť spustené na jar 2026.

Pozrite si aktuálne ponuky na Nehnuteľnosti.sk:

Byty na predaj

Domy na predaj

Pozemky na predaj

Podľa analytikov IHA v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ je potenciál pre zníženie spotreby energií v domácnostiach pravdepodobne nižší, po úprave o klimatické podmienky patrí spotreba energií v slovenských domácnostiach na obyvateľa medzi najnižšie. Treba však brať do úvahy aj ďalšie faktory ako vykurovaná plocha na obyvateľa či efektivita vykurovacích zariadení.

V rámci potenciálu úspor analýza poukazuje na významné regionálne rozdiely. Odhadovaný rozdiel v teoreticky dosiahnutej úspore medzi najteplejším a najchladnejším krajom predstavuje takmer 50 %. To znamená, že rovnaké opatrenia môžu priniesť výrazne odlišné úspory v závislosti od lokality.

^{Zdroj: Eurostat}

Plyn hrá prím vo vykurovaní

Z hľadiska typu vykurovania dominuje v slovenských domácnostiach zemný plyn. Podľa odhadov IHA dosahuje podiel zemného plynu na energetickej spotrebe za účelom vykurovania rodinných domov takmer dve tretiny (63 %). Ďalších 32 % pripadá na pevné palivá, kam sa zaraďuje aj spaľovanie biomasy. 

Analýza má prirodzene svoje limitácie. Nezahŕňa napríklad budovy postavené pred rokom 1945 a po roku 2000, nezohľadňuje potenciálne nedodržanie stavebných noriem pri výstavbe či obnove, ani degradáciu tepelnoizolačných vlastností budov v čase. Reálny potenciál úspor sa môže meniť aj v závislosti od vývoja cien energií či sprísňovania stavebných noriem.

Analýza tiež upozorňuje na potenciálny synergický efekt v teplejších regiónoch, kde zateplenie môže priniesť úspory nielen na vykurovaní v zime, ale aj na chladení v lete. Tento aspekt bude s postupujúcou zmenou klímy nadobúdať čoraz väčší význam.

Napriek uvedeným limitáciám analýza jasne ukazuje, že potenciál úspor energie v slovenských domoch a bytoch je stále značný. Jeho využitie si však vyžiada významné investície a systematický prístup s dôrazom na nákladovú efektívnosť jednotlivých opatrení. V kontexte záväzkov Slovenska v oblasti energetickej efektívnosti a znižovania emisií skleníkových plynov predstavuje obnova budov kľúčový nástroj, ktorého význam bude v nasledujúcich rokoch ešte rásť.

Autor
Martin Odkladal

Novinár s 20-ročnou praxou, ktorý sa venuje ekonomickým témam. Pôsobil v Hospodárskych novinách, tlačovej agentúra SITA. V súčasnosti píše pre Aktuality.sk.