Marmalade Lane; Zdroj: marmaladelane.co.uk Mestá na mieru deťom? Bude sa v nich lepšie dýchať aj dospelým. Prečo?
V mestách tvorených pre deti sa žije jednoduchšie všetkým. Toto posolstvo sa nieslo konferenciou Start with Children, ktorá sa uskutočnila v bratislavskej Starej tržnici. Z množstva inšpiratívneho materiálu prinášame výber niekoľkých postrehov, ktoré naznačia, ako vie dobré mesto uľahčiť život a prečo je pri tvorení miest dôležité myslieť na deti.
V článku sa dozviete:
• ako mesto krátkych vzdialeností zlepšuje kvalitu života,
• že oslobodením detí, oslobodíte aj ich rodičov,
• v ktorom projekte sa deťom dobre býva,
• trochu rizika na ihrisku odporúča aj neuroveda,
• a prečo majú byť ihriská v zeleni.
Slávne 15-minútové mesto, cesta ako získať svoj život späť
Tzv. 15-minútové mesto alebo mesto krátkych vzdialeností je koncept podložený výskumom a množstvom dát uplatniteľných pre sídla s rozličnými veľkosťami. Jeho priekopníkom je Carlos Moreno, hlavný rečník konferencie Start with children 2025, výskumník, vedec, profesor Sorbonskej univerzity v Paríži a poradca parížskej starostky Anne Hidalgo.
Aj keď názov uvádza 15 minút, v skutočnosti presný časový úsek nie je dôležitý. Podľa Morena ide hlavne o vytváranie takých modelov, ktoré vedú k šťastnejšiemu bytiu každého jedného obyvateľa.
Bežný život by mal prebiehať v priestore obsiahnuteľnom pešo alebo na bicykli v krátkom čase, počas ktorého sa možno dostať k tzv. mestským vymoženostiam, k stravovaniu, starostlivosti o zdravie, vzdelaniu, práci alebo k zábave. Koncept mesta s primeranou hustotou vedie k šetreniu priestoru a zdrojov, pri kompaktnej organizácií zástavby sa znižujú aj náklady na infraštruktúru. Výsledkom má byť prirodzene lepšia kvalita života, niekoľkohodinové každodenné cesty za prácou či ďalšími povinnosťami a i príjemnosťami by sa mali stať minulosťou.
Za prispenia Carlosa Morena sa stal Paríž naozaj zelenším a koncept mesta krátkych vzdialeností realitou. Oprel sa aj o taktický urbanizmus (rýchla, nízkonákladová, dočasná zmena v mestskom priestore nasmerovaná na zlepšenie situácie), v 2019 bol spustený dočasný projekt „ulica pre deti“, ktorý experimentoval s vyčlenením automobilovej dopravy z niektorých ulíc počas víkendov. Stretol sa s veľkým úspechom, dokonca aj u vodičov, ktorí môžu byť tiež rodičia a chcú bezpečnejší priestor pre svoje deti.
Zároveň, podľa Morena majú ako centrá susedstiev fungovať školy, otvorené aj počas víkendov, ako základne myšlienok rozmanitosti, rovnosti a inkluzívnosti. V tejto súvislosti dáva do pozornosti upokojovanie a celkovú transformáciu ulíc, na ktorej sa vzdelávacie inštitúcie nachádzajú.
Konferencia Start with Children pred Starou Tržnicou. Zdroj: Nehnuteľnosti.sk
Sloboda detí prináša slobodu aj tým, ktorí sa o ne starajú
Znakom kvalitného obytného prostredia je, keď v ňom vidíte deti, ktoré sa hrajú voľne bez rodičovského dozoru, tvrdí Tim Gill, nezávislý učenec, spisovateľ, poradca so sídlom v Londýne a globálny zástanca hry a mobility detí v exteriéri.
Na prvý pohľad z neho profitujú predovšetkým deti, ktoré si užívajú viac nezávislosti. Výrazné uľahčenie bežnej prevádzky však dopraje aj tým starším-zodpovedným. Keď priestor vyhodnotia ako bezpečný, svoju bezprostrednú prítomnosť už nepovažujú za nutnú. Výhodou je získanie času pre vlastné aktivity, ktorý je, ako rodičia/opatrovatelia vedia, obvykle luxusom.
Hra na prahu dverí
Dôležitá sa v tejto súvislosti ukazuje tzv. doorstep play alebo hra na prahu dverí. Jonny Anstead, spoluzakladajúci partner spoločnosti TOWN, najväčšieho britského developera špecializovaného na cohousing, predstavil svoj najnovší cohousing projekt Marmalade Lane v meste Cambridge. Navrhlo ho štúdio Mole Architects a popisovaný býva ako jedno veľké ihrisko pre deti.
Projekt pozostáva zo 42 domov a v súčasnosti v ňom žije okolo 100 dospelých a detí. Stretol sa s veľkým úspechom, na čakacom liste do Marmalade Lane je asi 400 domácností, z ktorých až 2/3 by chceli jeden z domov kúpiť. Postavený bol aj spoločný objekt, v ktorom môžu prebiehať aktivity ako stravovanie, oslavy, filmové noci či cvičenie. Obyvatelia súboru využívajú podľa potreby izby pre hostí (nemusia si zriadiť vlastné), k dispozícií sú „erárne" autá (opäť si nemusia kúpiť vlastné), malý obchod, práčovňa a posilňovňa.
Exteriér i vnútorné usporiadanie domov si mohli majitelia prispôsobiť, vyberali si z niekoľkých variantov. V obytnom súbore sa nachádza ulica bez áut, ktorá slúži ako ďalšie ihrisko a miesto pre socializáciu, v centre vznikla zelená záhrada s rôznymi funkciami, popri pestovaní ide o obľúbenú spoločenskú zónu, v ktorej sa odohráva značná časť života. Deti teší, že sa na hre s kamarátmi nemusia vopred dohadovať, „keďže niekto je vždy vonku“, a v rámci súboru sa môžu nezávislo pohybovať.
Cohousing je forma bývania, kde obyvatelia žijú vo vlastných domoch, ale zároveň využívajú spoločné priestory a zariadenia. Má potenciál šetriť náklady na život a minimalizovať dopad na planétu.
K princípom patrí napríklad cielená podpora komunity, ku ktorej prispieva architektonické a urbanistické riešenie, spoločná údržba priestorov, dosah na návrh vlastného domova, splývanie spoločných a súkromných priestorov a aj celková inkluzivita a otvorenosť.
Keď láka obyčajná mláka, detskú perspektívu sa oplatí zohľadniť
Kritik architektúry a laureát prestížneho ocenenia „Architekt roka”, Adam Gebrian sympatickým spôsobom opisuje vlastné prekvapivé objavy pri pozorovaní sveta malého syna Filipa. Akýmsi aha-momentom bola situácia, ktorú zažil pri trojmesačnom pobyte v Barcelone.
Na námestí Plaça Real chcel synovi ukázať zaujímavú realizáciu architekta Antonia Gaudího, špeciálnu 6-ramennú pouličnú lampu, no jeho pozornosť si naplno získala mláka. Po tejto skúsenosti si uvedomil, že vlastne nemal absolútne tušenie, čo malé dieťa v meste môže zaujať. Naše predstavy o tom, čo je hodné pozornosti, sa jednoducho s detskými obvykle veľmi nestretávajú a pri tvorbe priateľského mestského prostredia sa ich oplatí odhaľovať.
Odlišné zážitky priniesla kolobežka, ktorá umožnila Filipovi takmer nezávislý pohyb po meste. Ako poznamenal Gebrian, Barcelona sa považuje za skvelú pre skateboardistov, keďže bola tvorená pre pohybovo znevýhodnených ľudí a tento dizajn umožnil Filipovi s novým dopravným prostriedkom pomerne jednoduchú prepravu.
Svet z výšky 95 centimetrov
Pozrieť sa na mestský svet detskými očami, konkrétne približne z výšky 95 cm sa snaží iniciatíva Urban95 holandskej Van Leer Foundation, pričom jej generálny riaditeľ Michael Feigelson vystúpil aj v rámci tohtoročnej konferencie Start with Children. Ústrednou otázkou, ktorou sa nadácia zaoberá je: „Čo by ste zmenili v meste, keby ste ho zažili z pohľadu trojročného dieťaťa?". Snaží sa konať v mene najmenších, bábätiek a batoliat, a tiež ich rodičov/opatrovníkov, ktorí do plánovania urbanizovaného prostredia obvykle nemajú veľa možností zasahovať.
Urban95 pomáha mestám zapracovať na oblastiach zásadných pre prosperovanie detí a rodín. Patria sem napríklad atraktívne a bezpečné verejné priestory, cenovo dostupná a udržateľná mobilita a plánovanie susedstiev so súdržnou komunitou, ktoré poskytujú rýchly, pohodlný a opäť cenovo dostupný prístup ku kľúčovým službám. Prítomnosť rodín sa považuje za meradlo vitality sídel. Myslieť na deti znamená vytvoriť mestské prostredie dobré pre všetkých, také, ktoré je zdravšie, živšie, šťastnejšie a tým pádom odolnejšie. Nezanedbateľné sú samozrejme súvisiace ekonomické dopady.
Hra je pre rozvoj detí kľúčová, najmä ak je v zeleni a trochu riskantná
O výhodách herného priestoru, pri ktorého tvorbe bola popustená uzda fantázií a odkláňa sa od noriem prijatých pre ihriská porozprával Matěj Hájek, český umelec, zakladateľ štúdia SKULL. Podieľal sa na originálnych projektoch ohodnotených oceneniami ako Grand Prix architektov, Drevostavba roka či nomináciami na Czech Grand Design.
Asi väčšina rodičov si pre svoje deti predstavuje ideálne bezpečné ihrisko, na ktorom by sa im nemalo nič stať. Riziko je však pre hlavne staršie deti lákavé a možno nečakane prináša zaujímavé benefity. Matěj Hájek dáva pri vysvetľovaní do pozornosti neuroplasticitu mozgu, teda jeho schopnosť vytvárať nové nervové spojenia a prispôsobovať sa neustálym zmenám.
Pre nás je prirodzená komfortná zóna, svet istoty a bezpečia, v ktorom sa od nás nevyžaduje žiadna výraznejšia snaha. Pri dlhodobom pobyte v tomto stave však stagnujeme či dokonca degradujeme. Zaujímavé veci sa pritom odohrávajú pri prekračovaní hraníc komfortnej zóny. V našich mozgoch sa vtedy začínajú generovať nové spojenia a my sa rozvíjame. Hra a pohyb v prostredí, ktoré je neznáme a určitým spôsobom riskantné teda môže prispieť k podpore detského napredovania.
Helle Nebelong je pokračovateľkou tradície tzv. dobrodružných vonkajších ihrísk zrodenej v Dánsku. Vyzdvihuje dôležitosť každodenného prístupu mestských detí k prírode, ktorej bohatosť sa čiastočne snaží sprostredkovať vo vlastných dielach. Tie prirodzene podporujú chuť objavovať, pričom im umožňuje aj zasahovať do organizácie priestoru a prejavovať svoju nápaditosť.
Pri práci sa opiera aj o tzv. Attention restoration theory (Rachel and Stephen Kaplan), podľa ktorej vie návšteva prírodného prostredia alebo dokonca len sledovanie jeho obrazov, obnoviť sústredenie a bojovať s mentálnym vyčerpaním.
Jeho pozorovanie totiž vyžaduje len minimálnu alebo dokonca žiadnu námahu, a to v dnešnej hektickej dobe potrebuje asi väčšina z nás. Samozrejme aj deti, ktorým je príroda už bežne vzdialená.
V spojitosti s rizikami s pobytom v exteriéri zaujal silný výrok, ktorý v prednáške spomenula Helle Nebelong, krajinná architektka a odborníčka v oblasti dizajnu detských ihrísk.
„We have overprotected children in the real world and under protected them in the virtual world / Nadmerne chránime deti v skutočnom svete a nedostatočne ich chránime v tom virtuálnom.”
Tento výrok sa objavil v knihe „The anxious generation” od amerického sociálneho psychológa Jonathana Haidta.
Rečníci konferencie Start with children, The Bratislava Summit 2025, ukázali, že všímať si deti znamená tvoriť lepšie prostredie pre nás všetkých. Ide o cestu ako budovať odolné mestá, v ktorých môžeme žiť spokojnejší, kvalitnejší život a získať viac času na to, čo je pre nás dôležité.
Zdroj foto: Vladimír Škuta, Marmaladelane.co.uk, Hellenebelong.com, Skullstudio.net
Vrútky 
Čiastočná rekonštrukcia • 
