Helmut-Zilk-Park; Zdroj: gugerell / commons.wikimedia.org Sú ihriská aj pre dievčatá? Eva Kail zistila, čo im bránilo v hre
Viete, že bežné ihriská obvykle využívajú viac chlapci ako dievčatá? Už približne pred 30 rokmi si to všimla Eva Kail, urbanistka a priekopníčka rodovo citlivého plánovania miest, ktorá vystúpila na nedávnej konferencii Start with Children v Bratislave. Jej práca pomohla vrátiť „do hry“ dievčatá po celej Európe.
V článku sa dozviete:
• na čo poukázala Eva Kail v súvislosti s detskými ihriskami,
• prečo ihriská nevyhovujú všetkým deťom,
• čo potrebujú dievčatá/ženy vo verejnom priestore,
• ako vyzeral pilotný projekt rodovo citlivého plánovania.
Eva Kail a jej prelomový pohľad na verejné priestory
Eva Kail je vplyvná urbanistka. Dlhé roky pôsobila vo Viedni, ktorá sa aj vďaka jej výraznému pričineniu považuje za jedno z najpriateľskejších miest na život. Preslávila ju popularizácia rodovo citlivého plánovania v urbanizovanom prostredí, ktorá ovplyvnila mestá po celej Európe. Do procesu tvorby sa snaží začleniť všetkých, aj tichých a zraniteľných.
Gender mainstreaming (rodové začleňovanie) - zjednodušene, ide o stratégiu na dosiahnutie rodovej rovnosti, ktorá sa snaží zohľadniť potreby a odlišné skúsenosti žien a mužov vo všetkých oblastiach života.
Mestá totiž pôvodne navrhovali predovšetkým muži, ktorí prirodzene uplatňovali svoju perspektívu. Muži však neboli, a ešte doposiaľ nie sú, tí, ktorí by vo verejnom priestore trávili toľko času ako ženy.
Výzvu k zamysleniu priniesla výstava, ktorú Eva Kail spoluzorganizovala na začiatku 90. rokov. Volala sa „Komu patrí verejný priestor?" a dokumentovala úskalia, s ktorými sa muselo vysporiadať 8 rôznych žien pri bežnom pohybe v meste. Analýzou dát sa ďalej prišlo k poznaniu, že dve tretiny jázd autom robia muži a ženám patrí dvojtretinový podiel na cestách pešo. Zaujímavé zistenia ju posunuli na miesto šéfky prvého „Úradu pre ženy", „Frauenburo" a pod jej vedením prebehli podnetné výskumy.
Prelomovými sa napríklad stali vzorce mobility žien, ktoré viedli k reštrukturalizácií cestovných taríf. Pri porovnaní s mužským dochádzaním do práce vychádzali ženské cesty neprimerane draho, pozostávali totiž z dlhých sekvencií krátkych zastávok. No a koncept „reťazenia ciest" funguje dnes ako jeden zo základných pilierov plánovania miest priateľských k deťom.
Nutno poznamenať, že nešlo o boj proti mužom, ale o vytvorenie prostredia, ktoré ponúkne férové podmienky všetkým.
Kto mizne z detských ihrísk?
Počas práce pre mesto Viedeň Eva Kail a jej tím sledovali, kto a akým spôsobom využíva verejné priestory. Aj počas konferencie Start with Children v Bratislave v priebehu svojej prednášky uviedla, že ešte malé deti, chlapci i dievčatá, existovali v parkoch/na ihriskách spoločne pod dohľadom rodičov/opatrovníkov, no neskôr, v tínedžerskom veku, sa pomer mení v prospech chlapcov.
Výsledky sú prekvapivé, no logické
Pravdou je, že pri voľnočasových priestoroch sa zvyčajne investovalo a investuje do vybavenia na vykonávanie športových aktivít ako futbal či basketbal, a tie lákajú najmä chlapcov, a ďalej do takých ihrísk, ktoré vyhovujú menším deťom a sú zaujímavé len do určitého veku.
Mestskí plánovači vo Viedni si uvedomili, že riešenie parkov bolo a býva často málo invenčné, prevažovali veľké betónové povrchy, plochy zamerané na jeden/dva druhy kolektívneho športu. Časti venované hre detí pozostávali z herných prvkov postačujúcich pre škôlkarov, či maximálne žiakov prvého stupňa. A aj keď sa toto uchopenie dizajnu nepriaznivo dotýka vlastne všetkých, spravidla nezodpovedá potrebám najmä dievčat v citlivom veku (približne 10 až 13 rokov).
Pritom chlapci a dievčatá majú obvykle prirodzene rozdielne preferencie, či už ide o šport, hru alebo trávenie voľného času.
Park, ktorý odštartoval férovejšie podmienky
Pilotný projekt, ktorý uviedol rodovo citlivé plánovanie do praxe je Einsiedler park. Nachádza sa blízko centra Viedne, v 5. obvode Margareten v etnicky zmiešanom susedstve, kde v rámci hustej mestskej zástavby funguje ako vítané oživenie a dôležitý bod stretávania. Pred úpravami slúžil najmä chlapcom, dievčatá boli prítomné poväčšinou ako dozor mladších súrodencov. Po sérií workshopov sa zistilo, že dievčatá sa vlastne v parku nemali veľmi dôvod zastaviť, neponúkal pre ne nič zaujímavé.
Čo sa teda v parku zmenilo?
K dôležitým princípom nového konceptu Einsiedler parku patrilo v prvom rade rozšírenie počtu dostupných činností a súvisiaco vytvorenie viacerých menších zón, zvýšenie pocitu bezpečnosti v priestore a rovnako i jeho atraktivity.
Úpravy nemusia pôsobiť vôbec významne, no pre ochotu dievčat zapojiť sa do diania vo verejnom priestore sú však zásadné. Za zmienku tiež stojí, že pri tomto rodovo citlivom redizajne nejde ani tak o zvyšovanie estetickej hodnoty, ako o zlepšenie jeho funkčnosti pre rôzne skupiny obyvateľov.
Výsledky pilotného projektu boli naozaj pozitívne. Po roku od redizajnu prebehla hodnotiaca štúdia a počet dievčat v parku sa zvýšil, tak ako aj počet neformálnych aktivít, ktoré v ňom odvtedy prebiehali.
Vykonané boli nasledovné úpravy:
• Vznikli dve multifunkčné spevnené športové plochy. Jedna so značením, bránkami a košmi, vhodná pre futbal, basketbal a volejbal a druhá prázdna, určená pre rozličné improvizované aktivity bez oficiálnych pravidiel. Na dievčatá totiž veľká, a navyše centrálne umiestnená, plocha pre jednu dominantnú aktivitu nepôsobí lákavo, vadí im aj „drobnohľad" ostatných a obvykle preferujú skôr spontánnu hru alebo spievanie, tancovanie.
• Na spevnené športové plochy bola vložená platforma s prestrešením, ideálna na posedenie a sledovanie okolia i počas menej priaznivého počasia. Dievčatá potrebujú viac času na to, aby sa zapojili do hry, prostredie zvyčajne najprv sledujú a komentujú.
• Doplnili sa viaceré zóny s rozličnou atmosférou slúžiace na posedenie, vybavené s lavičkami a piknikovými stolmi. Tieto miesta sú rozhodne dôležité pre mnohé skupiny obyvateľov a napríklad pri starších ľudoch výrazne podporujú ochotu vôbec opustiť domov. Umožňujú oddych, rozhovor alebo pohodlný dohľad pri strážení detí, mladým dievčatám dávajú aj priestor osmeliť sa a obzrieť situáciu.
• Redizajn zaistil, aby boli všetky časti parku prehľadné, doplnilo sa osvetlenie a rozšírili chodníky, v oplotení ihriska boli zrealizované tri východy. Aspekt bezpečnosti je pre ženský/dievčenský záujem pobývať v priestore veľmi zásadný a nezanedbateľná je ich potreba kontroly nad dianím.
Napríklad oplotené ihriská plné cudzích ľudí, ktoré majú len jeden východ bývajú vnímané veľmi ohrozujúco. S tým súvisí aj kvalita osvetlenia a celková prehľadnosť verejného priestoru. Široké chodníky zase dávajú význam v súvislosti s bežnými aktivitami a správaním žien/dievčat, ktoré chodia v skupinkách, prípadne majú kočík, sprevádzajú deti, starších ľudí.
Odrazový mostík pre ďalší vývoj mesta
Tieto skúsenosti sa stali dôležitým východiskom pre navrhovanie verejných priestorov naprieč Viedňou. Metropola Rakúska sa aj vďaka tomu stala zelenšia a priateľskejšia pre širokú verejnosť, pravidelne sa umiestňuje na popredných priečkach rebríčkov hodnotiacich obývateľnosť miest. Eva Kail pracovala s uplatnením rodového hľadiska aj pri projektoch dopravy a bývania, pričom ho zakomponovala do viac ako 60 projektov.
Ako štvrť pre ženy sa napríklad zvykne označovať Seestadt Aspern, jeden z najväčších developmentov v Európe, ktorý bude po dokončení zaberať plochu 240 hektárov. Na konferencii Start with Children v Bratislave ho ako prezentáciu princípov gender mainstreaming spomenula aj Eva Kail. Veľmi výpovedným gestom je pomenovanie verejných priestorov po dôležitých ženách, napríklad Jane Jacobs alebo Zahe Hadid.
Záver
Mestské prostredie by malo slúžiť ideálne všetkým. Malo byť byť funkčné a teda využiteľné pre rôzne skupiny obyvateľstva. V súčasnosti tomu napomáhajú aj princípy gender mainstreamingu, ktoré sa na základe príkladov dobrej praxe vo Viedni rozšírili naprieč Európou. Konkrétne výsledky vidieť vo viedenských parkoch, do ktorých sa vďaka činnosti urbanistky Evy Kail vrátili mladé dievčatá.
Zdroj textu: Nehnuteľnosti.sk, girugten.nl, wpsprague.com
Zdroj foto: Nehnuteľnosti.sk, Vladimír Škuta, girugten.nl, Zdenka Lammelova / wpsprague.com, Christian Öser / orf.at
Piešťany 
Kompletná rekonštrukcia • 
