Zdroj: Nehnuteľnosti.sk Slovenskí študenti nachádzajú bývanie čoraz ťažšie. Riešenia existujú, no nastupujú pomaly
Preťažené internáty, rastúce ceny nájmov a obmedzené možnosti nútia mladých ľudí hľadať alternatívy na komerčnom trhu, ktorý je často dvojnásobne drahší. Aké opatrenia by mohli vyriešiť ich náročnú situáciu?
V článku sa dozviete:
• od čoho závisia ceny prenájmov na slovenskom realitnom trhu,
• aká je v súčasnosti najvhodnejšia alternatíva študentského bývania,
• ako funguje zdieľané bývanie,
• aký postoj majú k prenajímaniu študentom majitelia nehnuteľností,
• aké systémové zmeny by mali byť prijaté, aby došlo k zlepšeniu situácie.
Hľadanie vhodného bývania sa pre slovenských študentov stáva čoraz náročnejšou výzvou. Zatiaľ čo v minulosti predstavovali internáty dostupnú alternatívu, dnes sa mnohí mladí ľudia stretávajú s preťaženými kapacitami, rastúcimi cenami a obmedzenými možnosťami.
„Dostupnosť študentského bývania na Slovensku je dlhodobo problematická. Najmä v Bratislave, kde sa sústreďuje vysoký počet študentov, kapacity internátov nestačia pokrývať dopyt,” opisuje aktuálny stav predseda Študentskej rady vysokých škôl Patrik Prístupný.
Viac študentov ako lôžok
Problém sa podľa Prístupného stupňuje najmä na začiatku akademického roka, keď sa lôžka na internátoch zapĺňajú veľmi rýchlo, a nie všetkým uchádzačom sa podarí získať miesto.
Z pohľadu dopytu a ponuky tak vzniká výrazná nerovnováha, keď reálny záujem študentov prevyšuje dostupné kapacity. Tento problém nastáva najmä vo veľkých univerzitných mestách ako sú Bratislava, Košice či Nitra.
Po skončení zimného semestra síce dochádza k miernemu uvoľneniu kapacít – niektorí študenti štúdium ukončia, prestúpia na inú školu, alebo sa rozhodnú pre inú formu bývania – no tieto miesta sú zvyčajne čoskoro znova obsadené.
„Aj keď má teda tento dopyt cyklický charakter, dlhodobo platí, že ponuka lôžok je nedostatočná,” dodáva Prístupný. 
Situáciu podľa jeho slov ešte zhoršujú prebiehajúce rekonštrukcie viacerých študentských domovov vrátane najväčšieho z nich – Internátu Ľudovíta Štúra (takzvaného Šturáku) v bratislavskej Mlynskej doline. Univerzita Komenského ho prerába od júla minulého roka, v dôsledku čoho študenti tento rok prišli o 1 300 miest na ubytovanie.
Podľa Prístupného ide síce o potrebné a študentmi vítané modernizačné zásahy, ktoré však dočasne znižujú počet dostupných miest a zvyšujú tlak na už preťažený komerčný trh s nájmami.
Hľadáte prenájom? Na portáli Nehnuteľnosti.sk nájdete viac ako 15 000 nehnuteľností na prenájom z celého Slovenska. Stačí sa pozrieť.
Rozhoduje lokalita aj časť roka
Nedostatok bytov na prenájom pritom zďaleka nie je jediný problém študentov, ktorým sa neušlo miesto na internáte. Porovnateľne veľkým je ich cenová (ne)dostupnosť.
Patrik Prístupný tvrdí, že v Bratislave môžu byť komerčné prenájmy aj dvojnásobne drahšie než internáty, pričom kvalita bývania nie je vždy úmerne vyššia. Dôvodom je podľa neho fakt, že v hlavnom meste je vyšší dopyt po študentskom bývaní, čo vedie k preťaženiu internátov a vyšším cenám na komerčnom trhu.
Platí pritom, že čím bližšie sa bývanie nachádza k univerzite, tým hlbšie do vrecka musí študent siahnuť. „Ponuka takýchto bytov je obmedzená a dopyt konzistentne narastajúci, keďže mnohí študenti čoraz častejšie preferujú samostatné bývanie. Prenajímateľ takéhoto bytu si najčastejšie pýta zvýšené nájomné, ktoré môže dosiahnuť výšku nájomného v centre daného mesta,” vysvetľuje generálny riaditeľ realitnej kancelárie Equilibrio Real Richard Gál. Neplatí to iba pre hlavné mesto, ale aj pre menšie univerzitné mestá.
Dopyt po takýchto bytoch je podľa viceprezidenta Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska a riaditeľa realitnej kancelárie Directreal Mariana Patáka stabilný, a to najmä v septembri a vo februári, keď sa začínajú semestre. Tento segment zároveň podľa jeho slov do veľkej miery odoláva poklesom cien, ktoré môžu nastať inde na trhu, pretože bývanie pre študentov je každoročne opakovanou a nevyhnutnou potrebou.
Aj z tohto dôvodu začínajú súkromní investori (predovšetkým v hlavnom meste) kupovať byty, ktoré počas roka prenajímajú študentom a cez prázdniny ich využívajú na krátkodobý prenájom pre turistov.
Zdieľané bývanie ako nutnosť?
Postoj ostatných majiteľov k prenájmu nehnuteľností študentom však zďaleka nie je jednotný.
Podľa realitného makléra Gála je jedna skupina prenajímateľov opatrná, pretože sa obáva nadmerného opotrebovania vybavenia bytu či možných problémov so susedmi kvôli zvýšenej hlučnosti. Komplikáciou môžu byť aj požiadavky mladých ľudí na znížené nájomné počas skúškového obdobia či letných prázdnin.
Na druhej strane však existuje skupina majiteľov, ktorí študentov vyslovene preferujú. Dôvodom je vyšší celkový príjem z nájmu, keď prenajímajú každú izbu samostatne. Oceňujú tiež to, že keď si každý študent platí nájom sám za seba, znižuje sa riziko finančných strát pri výpadku platby od jedného nájomníka.
Takáto forma zdieľaného bývania je pritom výhodná nielen pre majiteľov nehnuteľností, ale najmä pre samotných študentov. Podľa realitných expertov ide v súčasnosti dokonca o najvýhodnejšiu alternatívu.
„Najvýhodnejšie bývanie je zdieľaný byt – teda viacero študentov v jednom väčšom byte, ktorí si delia nájom aj energie,” vysvetľuje Paták. Podľa Gála pritom študentom postačuje jedna izba v rámci menšieho bytu, ktorý zdieľa najčastejšie s ďalšími troma osobami.
Nové trendy v bývaní
Zdieľané byty sú síce pre študentov finančne výhodné, avšak pre tých, ktorí túžia po súkromí či bývaní s ľuďmi „rovnakej krvnej skupiny” nemusí ísť vždy o komfortné riešenie.
Richard Gál pozoruje takúto preferenciu najmä u zahraničných študentov, ktorí sú ochotní si za bývanie v súkromí a blízku dostupnosť univerzity často aj priplatiť.
Čoraz náročnejší sú však aj slovenskí študenti. Niektorí si napríklad prenajímajú dvojizbové byty v pároch alebo menších skupinkách, čím si vytvárajú pohodlnejšie bývanie než na klasických internátoch.
Realitní makléri tiež zaznamenávají rastúci záujem o takzvané co-living koncepty. „Ide o moderné spoločné bývanie, kde si študenti zdieľajú priestory, ale zároveň majú určitú mieru súkromia,” vysvetľuje Paták. Súčasťou takýchto projektov sú aj rôzne služby ako upratovanie, internet, spoločné akcie či coworkingové priestory.
Prečítajte si tiež: Coliving, moderná forma bývania v komunite: Je vhodný aj pre vás?
Potrebujeme systémové riešenia
Dostupnosť bývania sa podľa Patrika Prístupného stáva čoraz dôležitejším faktorom pri výbere vysokej školy. „Pre študentov z ekonomicky slabších regiónov môžu byť vysoké náklady na prenájom či nedostatočné kapacity internátov dôvodom, prečo sa rozhodnú študovať v inom meste alebo dokonca v inej krajine,” ozrejmuje predseda vysokoškolských študentov.
Dodáva, že len do Českej republiky odišlo v roku 2022 takmer 15 percent slovenských študentov. Dostupnejšie bývanie mohlo byť jedným z rozhodujúcich faktorov.
„Ak má Slovensko ambíciu znížiť odliv študentov a zabezpečiť rovný prístup k vzdelaniu, dostupnosť bývania musí byť súčasťou systémovej podpory vysokého školstva,” dodáva Prístupný.
Riešenie problému si podľa Prístupného a realitných expertov vyžaduje komplexný prístup v podobne niekoľkých kľúčových riešení, ktorými sú:
• investície do modernizácie existujúcich internátov a rozširovania ich kapacít,
• zavedenie cieľových finančných príspevkov na bývanie pre sociálne znevýhodnených študentov,
• intenzívnejšia spolupráca medzi vysokými školami a súkromným sektorom pri zabezpečovaní nových ubytovacích kapacít,
• zabezpečenie férového a transparentného systému prideľovania lôžok,najmä pre študentov prvých ročníkov, ktorí sú na internátne bývanie často najviac odkázaní,
• ponuka špecializovaného študentského bývania typu „student housing“, teda moderných zariadených internátov s doplnkovými službami.
Zhrnutie
Vhodné bývanie pre študentov na Slovensku síce existuje, avšak jeho dostupnosť sa stáva čoraz väčšou výzvou.
Ak má Slovensko ambíciu udržať si talentovaných mladých ľudí a zabezpečiť rovný prístup k vzdelaniu, musí sa dostupnosť bývania podľa odborníkov stať súčasťou systémovej podpory vysokého školstva.
Bez konkrétnych riešení hrozí, že sa prehĺbi odliv študentov do zahraničia a vzdelanie sa stane výsadou tých, ktorí si môžu dovoliť vysoké náklady na bývanie. To by malo dlhodobé negatívne dôsledky nielen pre jednotlivcov, ale aj pre ekonomický a spoločenský rozvoj celej krajiny.
Banská Bystrica 
Čiastočná rekonštrukcia • 
