Zdroj: Nehnuteľnosti.sk Sprievodca dedičským konaním: Kedy sa začína a ako sa naň pripraviť? (1. časť)
PRÁVO - Po smrti blízkej osoby sa začína dedičské konanie. Akými zákonmi sa riadi, akú úlohu v ňom zohráva notár a aké dokumenty by ste si mali pripraviť? Zistite, ako prebieha dedičské konanie na Slovensku.
V článku sa dozviete:
• kedy sa začína dedičské konanie,
• aká je úloha notára pri dedičskom konaní,
• čo sa očakáva od potenciálnych dedičov,
• aký typy dedenia a dedičov poznáme,
• kto je neopomenuteľný dedič.
Smrť blízkeho človeka je jednou z najnáročnejších skúšok v živote. Emocionálny žiaľ sa však často prepletie s praktickou realitou v podobe dedičského konania. Pre mnohých z nás ide o neznámy proces plný právnych termínov a neistoty.
Ako sa v ňom zorientovať? Kto konanie vedie? Aké sú vlastne naše práva? A ako sa vyhnúť nepríjemným sporom pri dedení nehnuteľnosti?
V spolupráci s advokátskou kanceláriou Havel & Partners sme pripravili sériu článkov, ktorá vám prinesie odpovede na takmer všetky otázky týkajúce sa dedičského konania.
V prvom dieli si s partnerom kancelárie Štěpánom Štarhom posvietime na úplné základy a budeme sa vám snažiť zodpovedať, čo presne je dedičské konanie, kedy sa začína, ale aj aká je úloha notára.
Čo je dedičské konanie a kedy sa oficiálne začína?
Dedičské konanie je zákonom upravený proces, v rámci ktorého sa po smrti osoby (poručiteľa) rozhoduje o rozdelení jeho majetku medzi dedičov. Tento proces vedie súd prostredníctvom notára, ktorý vystupuje ako súdny komisár.
Dedičské konanie sa začína spravidla automaticky, teda bez potreby podania návrhu zo strany dedičov – súd ho začne z úradnej povinnosti (ex offo) hneď, ako sa dozvie o úmrtí osoby alebo o jej vyhlásení za mŕtvu, najčastejšie na základe oznámenia z matriky.
V určitých prípadoch sa však môže konanie začať aj na návrh dediča, napríklad, ak sa po skončení pôvodného dedičského konania objaví ďalší majetok poručiteľa, ktorý pôvodne nebol prejednaný.
Viete, aké nehnuteľnosti sa predávajú alebo prenajímajú vo vašom okolí?
Pozrite si na Nehnuteľnosti.sk aktuálnu ponuku bytov, domov či pozemkov.
Nájdete tu viac ako 70 000 inzerátov z celého Slovenska.
Ako prebieha proces dedičského konania?
Proces dedičského konania prebieha v týchto základných krokoch:
1. Začatie dedičského konania: Súd začne konanie spravidla automaticky po oznámení úmrtia z matriky a poverí notára vedením konania.
2. Zisťovanie dedičov a majetku: Notár zisťuje, kto sú potenciálni dediči, či existuje závet alebo listina o vydedení, a zhromažďuje informácie o majetku a záväzkoch poručiteľa. V prípade potreby zabezpečuje aj neodkladné úkony, ako sú napríklad zapečatenie priestorov alebo úschova majetku. Pri zisťovaní údajov využíva rôzne registre – kataster nehnuteľností, obchodný register, banky, evidenciu vozidiel a podobne – a kontaktuje osoby blízke poručiteľovi, aby získal čo najpresnejší obraz o majetkovej situácii poručiteľa.
3. Súpis majetku a dlhov: Notár vyhotoví súpis všetkých aktív a pasív, ktoré patria do dedičstva.
4. Upovedomenie dedičov: Dedičia sú informovaní o ich právach, možnosti dedičstvo odmietnuť, ako aj o dôsledkoch odmietnutia.
5. Prejednanie dedičstva: Ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok, konanie sa zastaví. V opačnom prípade notár pripraví návrh na rozdelenie dedičstva podľa dohody dedičov alebo podľa zákonných podielov.
6. Rozhodnutie súdu: Súd vydá uznesenie o dedičstve, v ktorom potvrdí nadobudnutie majetku dedičom, schváli dohodu o vyporiadaní alebo rozhodne o rozdelení podľa zákona.
7. Skončenie dedičského konania: Dedičské konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o dedičstve. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po 15 dňoch, ak sa dedičia nevzdajú práva na odvolanie priamo na pojednávaní.
Akými zákonmi sa riadi dedičské konanie?
Dedičské konanie na Slovensku sa riadi viacerými právnymi predpismi, a to najmä:
• Civilným mimosporovým poriadkom,
• vyhláškou ministerstva spravodlivosti o odmenách a náhradách notárov,
Aká je úloha notára v dedičskom konaní?
Notár vystupuje v dedičskom konaní ako súdny komisár, pričom súd od začiatku konania poverí notára, aby vo veci konal a rozhodoval. Jeho hlavnou úlohou je zistiť všetky relevantné skutočnosti – okruh dedičov, existenciu závetu, rozsah majetku a dlhov poručiteľa.
Notár zabezpečuje dôkazy, komunikuje s inštitúciami a osobami, ktoré môžu poskytnúť potrebné informácie, a pripravuje podklady pre rozhodnutie súdu. Je povinný informovať všetkých potenciálnych dedičov o ich právach a o možnosti dedičstvo odmietnuť. V praxi tak notár vykonáva širokú škálu činností, ktoré sú nevyhnutné pre správne prejednanie dedičstva.
Aké typy dedenia poznáme?
V Slovenskej republike sa dedí zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
Dedenie zo zákona nastáva, ak poručiteľ nezanechal závet, pričom majetok poručiteľa sa rozdeľuje podľa zákonom stanovených skupín dedičov.
Dedenie zo závetu nastáva, ak poručiteľ má spísaný závet a určil, komu má pripadnúť jeho majetok. Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Závet je možné zrušiť neskorším platným závetom alebo jeho odvolaním.
Aké dokumenty a informácie by si mali dediči pripraviť ešte pred prvým predvolaním notárom?
Majetok poručiteľa, ktorý je evidovaný v oficiálnych registroch (napríklad nehnuteľnosti, vozidlá, bankové účty či obchodné podiely) si vie notár zistiť sám, prostredníctvom prístupu do týchto databáz a dediči nemusia preukazovať vlastníctvo poručiteľa k tomuto majetku.
Naopak, majetok, ktorý nie je centrálne evidovaný, ako hotovosť, šperky, umelecké diela alebo osobné veci poručiteľa, musí notárovi oznámiť dedič a preukázať tento majetok príslušnými dokladmi (kúpnopredajné zmluvy, darovacie zmluvy, zmluvy o pôžičke a podobne).
Aký typy dedičov poznáme?
Pri dedení zo zákona rozlišujeme štyri základné skupiny dedičov. Poradie týchto skupín určuje, kto má prednosť pri dedení, ak poručiteľ nezanechal závet.
1. skupina – deti a manžel/manželka: Dedia poručiteľove deti a manžel/manželka, každý rovnakým dielom. Ak niektoré dieťa nededí (napríklad zomrelo pred poručiteľom), jeho podiel prechádza na jeho deti (vnúčatá poručiteľa). Ak ani tie nededia, podiel sa rozdelí medzi ich potomkov (pravnúčatá).
2. skupina – manžel/manželka, rodičia, osoby v spoločnej domácnosti: Dedia manžel/manželka, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti (starali sa o domácnosť alebo boli výživou odkázaní na poručiteľa). Osoby v tejto skupine dedia rovnakým dielom, manžel/manželka však vždy najmenej polovicu dedičstva.
3. skupina – súrodenci a osoby v spoločnej domácnosti: Dedia súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti (starali sa o domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa). Ak niektorý zo súrodencov nededí, jeho podiel prechádza na jeho deti.
4. skupina – prarodičia a ich deti: Ak nikto nededí v tretej skupine, dedia prarodičia poručiteľa rovnakým dielom. Ak žiaden prarodič nededí, ich podiel prechádza na ich deti.
Zákon takto zabezpečuje, aby dedičstvo pripadlo najbližším príbuzným poručiteľa, pričom v každej skupine platia jasné pravidlá na rozdelenie podielov. Ak v jednej skupine nie je žiadny dedič, prechádza dedičstvo do ďalšej skupiny. Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu. 
Kto je neopomenuteľný dedič a ako ovplyvňuje platnosť závetu?
Neopomenuteľní dediči sú potomkovia poručiteľa, ktorí majú zo zákona právo na povinný podiel z dedičstva, aj keď ich poručiteľ v závete opomenul, pričom:
• maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko činí ich dedičský podiel zo zákona,
• plnoletým potomkom aspoň jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Ak poručiteľ v závete neopomenuteľného dediča úplne vynechá (bez zákonného dôvodu), dotknutý dedič sa môže domáhať svojho zákonného podielu.
Poručiteľ môže neopomenuteľného dediča vydediť, ale len zo zákonom stanovených dôvodov (trvalo vedie neusporiadaný život, dlhodobo nejaví o poručiteľa záujem, bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka a podobne).
Zhrnutie
Dedičské konanie je nevyhnutný, no presne definovaný právny proces. Zapamätajte si, že sa začína automaticky, oznámením o úmrtí z matriky, a to bez nutnosti podávať návrh.
Kľúčovou osobou dedičského konania je notár, ktorý vystupuje ako súdny komisár – zisťuje okruh dedičov, majetok poručiteľa a informuje vás o všetkých relevantných skutočnostiach súvisiacich s procesom. Jeho hlavnou úlohou je, aby bol majetok rozdelený spravodlivo a v súlade so zákonom alebo závetom.
Prievidza 
Čiastočná rekonštrukcia • 
