Prečítajte si rozhovor s Prof. Ing. Alojz Kopáčikom, PhD. o súťaži Stavba roka!
Čím sa súťaž Stavba roka odlišuje od ostatných súťaží podobného charakteru?
Stavby prihlásené do súťaže Stavba roka hodnotí odborná porota komplexne, z pohľadu ich prípravy, realizácie a prevádzky. Porota hodnotí kvalitu architektonického návrhu, spracovania projektovej dokumentácie, samotnej realizácie stavby, ale aj jej dopady na životné prostredie, či energetickú náročnosť. Všíma si detaily, ktoré prezrádzajú „majstrovstvo“ nie len projektantov, ale aj stavbyvedúcich, či práve remeselníkov stvárňujúcich jednotlivé prvky stavby. Porota pri obhliadke vedie diskusiu, pýta sa na použité technológie, postupy jednotlivých účastníkov procesu realizácie diela a hodnotí vhodnosť použitých postupov ako aj kvalitu ich realizácie.
Akými zmenami prešla súťaž za posledné roky?
Najvýraznejšou zmenou je, že sa vyhlásenie výsledkov preložilo na jarné mesiace a to z dvoch dôvodov – jednak umožniť prihlásenie stavieb kolaudovaných koncom aktuálneho kalendárneho roka a zároveň spojiť vyhlásenie výsledkov súťaže s najvýznamnejším veľtrhom organizovaným na území Slovenska v oblasti stavebníctva – CONECO a RACIOENERGIA. Ďalšou zmenou je vysielanie vyhlásenia výsledkov súťaže v priamom prenose v rámci programovej štruktúry RTVS. Tomu bola prispôsobená aj réžia a scenár večera, ktorý teraz vernejšie odzrkadľuje jej označenie „Gala večer STAVBA ROKA“.
Pred dvomi rokmi ste sa stali prezidentom ABF Slovakia, s akými víziami ste vstupovali do tejto funkcie?
Cieľom Združenia ABF Slovakia je prvom rade propagácia kvalitnej architektúry a stavebníctva na Slovensku a v zahraničí. Tento cieľ napĺňa viacerými aktivitami, medzi ktorými hlavnú úlohu zohrávajú práve súťaže – už spomínaná súťaž realizovaných stavieb a súťaž BAKALÁR a Inžinierska cena, v ktorých poroty vyberajú každý rok najlepšiu bakalársku alebo diplomovú prácu na Slovensku. Medzi krátkodobé úlohy som si zaradil udržať pri živote všetky tri súťaže a postupne začať zvyšovať ich renomé najmä v očiach laickej verejnosti. Veľmi dôležitým krokom na tejto ceste boli napríklad zmeny súvisiace s organizáciou Gala večera súťaže Stavba roka. Čo sa týka propagácie v zahraničí, výstavou ocenených stavieb sme sa dostali na stavebný veľtrh v Brne a na podujatie FORARCH obnovením spolupráce s organizátormi súťaže Stavba roka v Českej republike.
V dlhodobom horizonte hodlám rozšíriť jednak portfólio aktivít Združenia ABF Slovakia, tak aj jeho členskú základňu. Očakávam, že tento rok, resp. začiatkom budúceho roku začneme plniť prvé úlohy aj z týchto predsavzatí.
Aká by mala byť motivácia ľudí z brandže prihlásiť svoj projekt do súťaže Stavba roka? Čím by ste motivovali architektov, developerov, projektantov..., aby stavbu prihlásili do súťaže?
Môcť sa prezentovať, autorstvom (v akejkoľvek pozícii – projektant, stavebník, zhotoviteľ) stavby nesúcej ocenenie najlepšia stavba na Slovensku, nie je každodennou záležitosťou. Nositelia ocenení udelených v uplynulých rokoch sa s takýmto úspechom právom chvália (hrdia) a aj marketingovo túto skutočnosť využívajú. K posilneniu tejto línie smeruje aj moje predsavzatie postupne stále zvyšovať renomé súťaže v budúcnosti v očiach laickej verejnosti. V prvom rade laická verejnosť je užívateľom našich stavieb a ona hodnotí, a vždy bude hodnotiť stavby, medzi ktorými alebo po ktorých sa pohybuje, v ktorých žije a pracuje. Ak laická verejnosť bude schopná prirodzene akceptovať výsledky súťaže, bude to pochvala práce poroty, ale najmä našich architektov a stavbárov. A o toto by sme sa všetci spoločne mali usilovať.
Nominácie do súťaže sa uzatvárajú na konci novembra. Koľko diel je zatiaľ prihlásených?
Stavby sú do súťaže prihlasované postupne, musím však povedať, že sa v tomto silne prejavuje naša typická vlastnosť (národný šport) robiť veci na poslednú chvíľu. Takže veľká väčšina stavieb je prihlásená do súťaže až v mesiaci november, i keď sme aktuálny ročník súťaže vyhlásili začiatkom júla.
Pri ktorých ocenených a možno aj neocenených projektoch za posledné roky ste si povedali, že tomuto počinu by som udelil môj osobný titul Stavba roka?
Vzhľadom na svoju pozíciu sa k otázkam tohto typu vyjadrujem veľmi opatrne. Združenie ABF Slovakia je organizátorom súťaže Stavba roka a podľa štatútu súťaže výkonný výbor Združenia každoročne schvaľuje zloženie poroty. Porota však funguje plne autonómne a jej rozhodnutie je záväzné pre organizátora v plnom rozsahu. Aby sa predišlo akýmkoľvek náznakom možnosti vplyvu na činnosť poroty si svoj osobný názor radšej nechávam pre seba.
Aké máte ambície s touto súťažou do budúcnosti?
Veľa sa diskutuje medzi členmi Združenia ABF Slovakia o skladbe ocenení, ktoré porota môže udeliť. Ozýva sa aj odborná verejnosť, ktorá očakáva podobne inovovanú štruktúru ocenení v nasledujúcich rokoch. Vyžaduje to však určitú mieru sebareflexie najmä zo strany vyhlasovateľov jednotlivých cien a tú sa v diskusiách doteraz nepodarilo dotiahnuť do takej miery, aby vyústila k želaným zmenám v skladbe ocenení.
Čo sa propagácie aktivít združenia a teda aj samotnej súťaže týka, bude potrebné v nasledujúcich rokoch „pridať“. Hľadáme partnerov na túto cestu, aby sme finančnú záťaž týchto aktivít rozložili na viaceré subjekty. Prínosom pre samotnú súťaž by bola aj skutočnosť posunutie Gala večera do atraktívnejšej časti programovej štruktúry RTVS. Postupne sa nám darí presvedčiť vrcholných zástupcov rezortu, tak v štátnej ako aj privátnej sfére, že bez ich intenzívnejšej podpory nie je možné účinne propagovať slovenskú architektúru a stavebníctvo ani doma a nie to ešte v zahraničí. Dúfam, že doteraz získané prvé malé úspechy prinesú dlhodobú a trvalú podporu zo strany strategických partnerov. To by umožnilo znížiť finančnú záťaž dnes kladenú na prihlasovateľov stavieb.
Čo je achillovou pätou dnešných stavieb?
Stavby prihlásené do súťaže sú určitým výberom z celej plejády každoročne realizovaných stavieb na Slovensku, ktorý generujú samotný prihlasovatelia. Hodnotenie ich parametrov preto nie je možné zovšeobecňovať. Takýmto spôsobom generovaný výber neodzrkadľuje skutočný aktuálny stav architektúry a stavebníctva na Slovensku, ale ho v určitej miere vylepšuje.
Združenie ABF Slovakia nemá možnosť robiť vo vlastnej réžii či už prieskum alebo iný spôsob zberu reprezentatívnej vzorky informácií a údajov o stavebníctve na Slovensku. V tejto oblasti je aj združenie bežným užívateľom/konzumentom štatistík publikovaných inými subjektami na trhu, a teda mienka/názor vytváraný na základe všeobecne dostupných štatistík bude zákonite zhodný v základných rysoch so stanoviskami a názormi publikovanými v minulosti druhými subjektami. Osobne si myslím, že na Slovensku vieme stavať pekné, kvalitné a po všetkých stránkach moderné stavby, máme na to dostatočné personálne aj finančné zázemia. Nesmieme však zabúdať, že proces prípravy a realizácie každej stavby je tímová práca, ktorá nemôže produkovať pozitívne výsledky ak členovia tímu nepristupujú s úctou k výsledkom práce toho druhého.
Roky sa venujete pedagogickej činnosti. S akou ambíciou si vyberajú dnešný študenti štúdium na STU?
Na túto otázku je stále ťažšie a ťažšie odpovedať. Po dobu môjho tridsaťročného pedagogického pôsobenia som sa nestretol s tak nízkou úrovňou záujmu o štúdium a s tak nízkou (takmer nulovou) ambíciou dosiahnuť dobrý výsledok. Niekedy mám dojem, ako by sa naši študenti zúčastňovali výučby zo zotrvačnosti, bez akéhokoľvek cieľu a vízie. Prieskumy a štatistické analýzy realizované v uplynulých rokoch ukazovali na približne 30% až 40% študentov, dosahujúcich nadpriemerné výsledky. Je potrebné povedať, že táto vzorka študentov dnes študuje v zahraničí, a na našich univerzitách študuje tá druhá časť, ktorá sa často borí s dobiehaním chýbajúcich znalostí zo strednej školy a nemá síl a elán na plnenie bežných úloh. Pomyslenie na získanie znalostí navyše, nad rámec povinného učiva zavrhuje v zárodku. Úlohou číslo jedna sa dnes pre našu spoločnosť (nie alebo nie len pre univerzity) stáva – udržať doma na našich univerzitách a potom na našom trhu práce tých 30% študentov, ktorí dosahujú na stredných školách najlepšie výsledky a majú ambície niečo získať navyše od bežného štandardu. K tomu je však potrebné prispôsobiť všeobecnú celospoločenskú klímu. Mladí ľudia sú na tieto signály veľmi citliví.
Máte za sebou bohaté skúsenosti z pôsobenia zo zahraničia. Prednášali ste na mnohých zahraničných univerzitách. Keď môžete porovnať, čo štúdium v zahraničí ponúka študentom oproti bežného štandardu na Slovensku?
Štúdium v zahraničí sa obsahom takmer nelíši od štúdia doma. Pri príprave osnov pre každú akreditáciu si univerzity porovnávajú osnovy navzájom, vnášajú do učebnej látky nové poznatky, moderné trendy, technológie, materiály. Donedávna sme zaostávali vo vybavenosti laboratórií, čo sa za ostatné roky ale výrazne zmenilo k lepšiemu. Rozdiel vidím ale v servisných činnostiach jednak poskytovaných univerzitami študentom (prístup k literatúre, softvérom, ...), ale aj k ubytovaniu, stravovaniu a pod. Rozdiel nie je ani tak v kvalite ako v časovej náročnosti, študent u nás strávi ďaleko viac času na zháňanie si týchto vecí a potrieb, ako študent v zahraničí.
Výrazný rozdiel je v profesionálnom prístupe oboch strán zúčastnených na pedagogickom procese – aj pedagógov, ale aj študentov. Študenti v zahraničí vyžadujú od pedagóga, aby prišiel na výučbu pripravený, schopný naplniť ich očakávania. Na druhej strane sú si plne vedomí svojich povinností a že nemôžu ani oni očakávať od pedagóga žiadne úľavy pri skúške.
Najpodstatnejší rozdiel však je v ambícii študentov naučiť sa čo najviac, čo najlepšie zvládnuť všetky zručnosti a využiť v maximálnej miere čas strávený na univerzite na dokonalú prípravu na výkon profesie. Sú si vedomí, že ich výsledky si budúci zamestnávateľ pozrie a na výberovom konaní si vyberie študenta s lepšími výsledkami. Je im jasné, že študent s podpriemernými výsledkami nezíska zamestnanie v špičkových firmách a budem mať nižší príjem. Táto motivácia u nás žiaľ takmer úplne absentuje.
Na čo ste v úspechoch, ktoré ste dosiahli mimoriadne hrdý?
Celý život (až na krátke úseky) som pôsobil na univerzitách. Veľmi si vážim medzinárodné ocenia mojej práce napr. v podobe členstva v Bavorskej akadémii vied alebo volené funkcie vo svetových profesijných organizáciách. Ak sa uchádzate spoločne s 3-4 kandidátmi o pozíciu predsedu komisie profesijnej organizácie a hlasujú za vás zástupcovia 120 krajín sveta, víťazstvo s počtom 47 hlasov vie človeka povzbudiť v jeho ďalšej činnosti.
Vaša úspešná profesionálna kariéra indikuje, že ste pravdepodobne uspokojil všetky svoje kariérne ambície, je to tak? Na čom aktuálne pracujete?
Zďaleka nie, v období keď som bol aktívny v zahraničí a zároveň som bol dekanom fakulty som nemal čas na odbornú prácu a na písanie skrípt a učebníc. Výrazne menej času som venoval personálnemu budovaniu „svojej“ katedry. Tak to teraz doháňam a obávam sa, že to už ani všetko nestihnem napraviť. Dúfam, že mi to kolegovia prepáčia.
Je vaša práca zároveň vaše hoby? (Ako trávite voľný čas?)
Áno, mal som to šťastie, že som takmer vždy mohol robiť to, čo ma zaujímalo. Výhodou akademického prostredia je práve to, že sa sám profilujete, sám si orientujete výskum, budujete tím okolo seba a vediete študentov a diplomantov smerom, ktorý ste vytýčili. Jedinou úlohou potom už zostáva ich presvedčiť, že sa oplatí s vami na tú cestu nastúpiť a motivovať ich k napredovaniu. Výsledky už prichádzajú samé.
Samozrejme, že sa snažím aj relaxovať. Rád si zahrám tenis, starám sa o záhradu. Ak som v horách snažím sa absolvovať nejakú túru alebo lyžujem. Tam si človek oddýchne, vyvetrá hlavu a potom je schopný opäť pokračovať s elánom a s novými podnetmi.