Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
Bratislava má Metropolitný inštitút

Bratislava má Metropolitný inštitút

Na jarnom Realitnom fóre, ktoré sa uskutočnilo v apríli v Bratislave, sa do odborného programu konferencie zapojilo 110 účastníkov. Veľkú pozornosť vyvolal prvý panel, ktorý rozbehol dialóg medzi magistrátom a developermi o rozvoji Bratislavy. Dôležitú úlohu v tomto procese má Metropolitný inštitút Bratislava (MIB).

Diskusný panel Bratislavský development v novom volebnom období naznačil pozitívny nový impulz v diskusii developerov s magistrátom hlavného mesta. Relatívne krátko po zmene vedenia je cítiť, že obe strany hovoria rovnakou rečou, i keď majú rôzne predstavy. Diskutujúci sa zamerali na aktuálne témy. Juraj Suchánek sa vyjadril k problému rýchlosti získavania záväzných stanovísk, developmentu apartmánov i k výklade územného plánu. Igor Lichý z ateliéru Šebo Lichý a konateľ ITB Development potvrdil, že územný plán by nemal riešiť funkčnú štruktúru projektov, ale developer by mali pozitívne rozvíjať mestské prostredie a prinášať potrebnú občiansku vybavenosť. Zástupca mesta Marek Dinka, poverený vedením sekcie územného plánovania magistrátu Bratislavy, zdôraznil, že územný plán má načrtnúť celomestské väzby a projekty majú byť mestotvorné. Vníma snahy maximalizovať rentabilitu projektov v rámci daného územia, zákonov i medzier v ňom. Avizoval aj vznik funkcie projektového koordinátora. V tomto procese má mať hlavnú úlohu Metropolitný inštitút Bratislava MIB, ktorý vznikol 1. apríla 2019.

Šlabikár verejného priestoru, ale aj územný plán

Jeho vznik inšpirovali zahraničné inštitúty v iných európskych mestách, napríklad v Bruseli, Paríži alebo v Prahe. MIB má byť predovšetkým centrom inovácií a kľúčovým nástrojom na zmenu Bratislavy. Hlavné oblasti, ktorým sa bude MIB venovať, sú verejný priestor, územné plánovanie, doprava, architektonické súťaže, dátová politika, participácia a komunikácia a životné prostredie. Dočasným vedením MIB je poverená Zuzana Stanová. Jednou z prvých činností MIB bude vytvorenie manuálu verejných priestorov, ktorý bude obsahovať pravidlá úprav verejného priestoru a základné štandardy, ktoré sa majú dodržiavať. MIB bude mať za úlohu takisto vytvoriť nový územný plán Bratislavy, keďže mesto nestíha pripravovať územnoplánovacie dokumenty. Kľúčovou činnosťou inštitútu bude aj zber a spracovanie dát. Na základe získaných údajov sa bude môcť mesto lepšie
pripraviť na strategické rozhodnutia a šetriť peniaze. Bratislava sa bude snažiť prostredníctvom inštitútu zapojiť do rozvoja mesta aj občanov, keďže MIB plánuje s občanmi reálne spolupracovať a komunikovať.

Rozvoj inštitútu na etapy

Rozvoj MIB je rozdelený do troch fáz. Z. Stanová, poverená dočasným vedením inštitútu, bude zabezpečovať prvú, štartovaciu etapu. Od apríla do júna sa uskutočnia výberové konania a rozbehnú prvotné aktivity, ako je napríklad tvorba manuálu verejných priestorov, projekty Živé námestie na Námestí SNP a Kamennom námestí alebo príprava konceptu kúpeľov Grössling. V tomto období sa
takisto vytvorí participačná jednotka, ktorá bude spolupracovať na príprave strategických dokumentov. Poslanci mestského zastupiteľstva schválili z rozpočtu 1,4 milióna eur na fungovanie MIB v roku 2019. Tieto peniaze slúžia na platy nových a dočasných zamestnancov, ako aj na prípravu podmienok pre architektonické súťaže. Počas prvej fázy bude v inštitúte približne 20 pracovníkov,
neskôr pribudne ďalších 30 ľudí. Budú to najmä architekti, územní plánovači, geografi, dátoví analytici alebo odborníci, ktorí sa venujú životnému prostrediu a doprave.

V druhej fáze, od júna do decembra 2019, budú hlavnými úlohami inštitútu územné plánovanie, doprava a životné prostredie. Časť zamestnancov magistrátu, ktorí sa venujú spomínaným oblastiam, sa presunú do MIB. V tretej, poslednej etape – od januára do marca 2020, sa vybudujú analyticko - dátové útvary. Inštitút bude fungovať zatiaľ v Primaciálnom paláci, v priestoroch Archa, ale do
budúcnosti sa plánuje presťahovať do iných priestorov, ktoré vlastní mesto na Ventúrskej ulici oproti Univerzitnej knižnici.

Zdroj: Nehnuteľnosti.sk, TASR

Diskusia

Podobné články

Realitný trh v Bratislave je plný extrémov

Realitný trh v Bratislave je plný extrémov

Situácia v hlavnom meste Slovenska je špecifická nielen na realitnom trhu. Všetky veľké firmy a vládne inštitúcie majú sídlo v hlavnom meste a Bratislava patrí medzi najbohatšie regióny únie. Ceny nehnuteľností tu rastú neustále a sú samozrejme najvyššie v rámci celého Slovenska.

...
Zvládnu slovenské domácnosti splácať viac úverov?

Zvládnu slovenské domácnosti splácať viac úverov?

Slovensko sa stalo jednou z najviac zadlžených krajín v regióne strednej a východnej Európy. Pritom ešte pred pár rokmi bola situácia opačná. Spozornieť preto musela Národná banka Slovenska (NBS), ktorá prijala viaceré opatrenia, aby sa tempo úverovania spomalilo. To sa síce dostavilo, najmä koncom vlaňajška, podľa analytikov Tatra banky sa však priamo neukazuje, že je za tým prísnejšia regulácia NBS alebo makroekonomické dôvody. Jednou z príčin,...
Ceny bytov v 1. štvrťroku 2019 opäť rástli

Ceny bytov v 1. štvrťroku 2019 opäť rástli

Záver roku 2018 sa niesol na realitnom trhu už miernejším tempom nárastu cien nehnuteľností. Očakávania, čo prinesie prvý štvrťrok roku 2019 bol jasný – stagnácia cien. Slovenský realitný trh však prekvapil. Ak sme záverom minulého roka predpokladali, že rast cien je za nami, realita po prvých troch mesiacoch roku 2019 vyzerá inak. Ceny bytov opäť rástli. Jeden faktor, ktorý sme spomínali už v našich predchádzajúcich analýzach, má stále silu udr...