Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
Bratislava má Metropolitný inštitút

Bratislava má Metropolitný inštitút

Na jarnom Realitnom fóre, ktoré sa uskutočnilo v apríli v Bratislave, sa do odborného programu konferencie zapojilo 110 účastníkov. Veľkú pozornosť vyvolal prvý panel, ktorý rozbehol dialóg medzi magistrátom a developermi o rozvoji Bratislavy. Dôležitú úlohu v tomto procese má Metropolitný inštitút Bratislava (MIB).

Diskusný panel Bratislavský development v novom volebnom období naznačil pozitívny nový impulz v diskusii developerov s magistrátom hlavného mesta. Relatívne krátko po zmene vedenia je cítiť, že obe strany hovoria rovnakou rečou, i keď majú rôzne predstavy. Diskutujúci sa zamerali na aktuálne témy. Juraj Suchánek sa vyjadril k problému rýchlosti získavania záväzných stanovísk, developmentu apartmánov i k výklade územného plánu. Igor Lichý z ateliéru Šebo Lichý a konateľ ITB Development potvrdil, že územný plán by nemal riešiť funkčnú štruktúru projektov, ale developer by mali pozitívne rozvíjať mestské prostredie a prinášať potrebnú občiansku vybavenosť. Zástupca mesta Marek Dinka, poverený vedením sekcie územného plánovania magistrátu Bratislavy, zdôraznil, že územný plán má načrtnúť celomestské väzby a projekty majú byť mestotvorné. Vníma snahy maximalizovať rentabilitu projektov v rámci daného územia, zákonov i medzier v ňom. Avizoval aj vznik funkcie projektového koordinátora. V tomto procese má mať hlavnú úlohu Metropolitný inštitút Bratislava MIB, ktorý vznikol 1. apríla 2019.

Šlabikár verejného priestoru, ale aj územný plán

Jeho vznik inšpirovali zahraničné inštitúty v iných európskych mestách, napríklad v Bruseli, Paríži alebo v Prahe. MIB má byť predovšetkým centrom inovácií a kľúčovým nástrojom na zmenu Bratislavy. Hlavné oblasti, ktorým sa bude MIB venovať, sú verejný priestor, územné plánovanie, doprava, architektonické súťaže, dátová politika, participácia a komunikácia a životné prostredie. Dočasným vedením MIB je poverená Zuzana Stanová. Jednou z prvých činností MIB bude vytvorenie manuálu verejných priestorov, ktorý bude obsahovať pravidlá úprav verejného priestoru a základné štandardy, ktoré sa majú dodržiavať. MIB bude mať za úlohu takisto vytvoriť nový územný plán Bratislavy, keďže mesto nestíha pripravovať územnoplánovacie dokumenty. Kľúčovou činnosťou inštitútu bude aj zber a spracovanie dát. Na základe získaných údajov sa bude môcť mesto lepšie
pripraviť na strategické rozhodnutia a šetriť peniaze. Bratislava sa bude snažiť prostredníctvom inštitútu zapojiť do rozvoja mesta aj občanov, keďže MIB plánuje s občanmi reálne spolupracovať a komunikovať.

Rozvoj inštitútu na etapy

Rozvoj MIB je rozdelený do troch fáz. Z. Stanová, poverená dočasným vedením inštitútu, bude zabezpečovať prvú, štartovaciu etapu. Od apríla do júna sa uskutočnia výberové konania a rozbehnú prvotné aktivity, ako je napríklad tvorba manuálu verejných priestorov, projekty Živé námestie na Námestí SNP a Kamennom námestí alebo príprava konceptu kúpeľov Grössling. V tomto období sa
takisto vytvorí participačná jednotka, ktorá bude spolupracovať na príprave strategických dokumentov. Poslanci mestského zastupiteľstva schválili z rozpočtu 1,4 milióna eur na fungovanie MIB v roku 2019. Tieto peniaze slúžia na platy nových a dočasných zamestnancov, ako aj na prípravu podmienok pre architektonické súťaže. Počas prvej fázy bude v inštitúte približne 20 pracovníkov,
neskôr pribudne ďalších 30 ľudí. Budú to najmä architekti, územní plánovači, geografi, dátoví analytici alebo odborníci, ktorí sa venujú životnému prostrediu a doprave.

V druhej fáze, od júna do decembra 2019, budú hlavnými úlohami inštitútu územné plánovanie, doprava a životné prostredie. Časť zamestnancov magistrátu, ktorí sa venujú spomínaným oblastiam, sa presunú do MIB. V tretej, poslednej etape – od januára do marca 2020, sa vybudujú analyticko - dátové útvary. Inštitút bude fungovať zatiaľ v Primaciálnom paláci, v priestoroch Archa, ale do
budúcnosti sa plánuje presťahovať do iných priestorov, ktoré vlastní mesto na Ventúrskej ulici oproti Univerzitnej knižnici.

Zdroj: Nehnuteľnosti.sk, TASR

Diskusia

Podobné články

Ceny bývania v EÚ stúpli od roku 2007 takmer o pätinu

Ceny bývania v EÚ stúpli od roku 2007 takmer o pätinu

Európsky trh s bývaním má za sebou poriadne turbulentnú a dynamickú dekádu. Kým v jej prvej polovici ceny bytov a domov aj v dôsledku dopadov stále doznievajúcej krízy striedavo stúpali a klesali, v druhej skoro nepretržite rástli. Od roku 2007 si tak zapísali nárast takmer o pätinu zo svojej hodnoty.

...