V 2017 bolo vydaných 16 tisíc energetických certifikátov pre rodinné domy, MDV SR z nich skontrolovalo sedem

Ministerstvo dopravy a výstavby SR si podľa organizácie Budovy pre budúcnosť neplní svoju zákonnú povinnosť a nekontroluje dostatočne kvalitu energetických certifikátov rodinných domov. Z takmer 16-tisíc certifikátov vydaných v roku 2017 skontrolovali iba sedem. Povinnosť predložiť energetický certifikát pri kolaudácii domu je pritom na Slovensku zavedená 10 rokov a Slováci za ne za ten čas zaplatili vyše 17 miliónov eur.

Podľa platformy Budovy pre budúcnosť (BPB) je potrebné skontrolovať pre splnenie povinnosti štatisticky významné percento všetkých certifikátov. Pri počte 16 tisíc by to malo byť  aspoň 370 certifikátov. Za desať rokov platnej povinnosti predkladať energetický certifikát pri kolaudácii domu si už majitelia domov zvykli na to, že je to len „povinná jazda“. Priemerný stavebník podľa BPB nedokáže rozoznať kvalitný certifikát od nekvalitného, preto sa rozhoduje na základe jeho najnižšej ceny. Situáciu tak zneužívajú podnikavci, ktorí za menej peňazí vyhotovia certifikát aj bez obhliadky. „Počet kontrol je katastrofálne nízky. Napríklad v roku 2018 bolo vydaných takmer 17-tis. Energetických certifikátov. Počet zhotovených certifikátov každý rok stúpa, ich kontrola však stagnuje,“ uvádza riaditeľka BPB Kateřina Chajdiaková.

Veľa peňazí za nič

Slováci za desať rokov zaplatili za energetické certifikáty vyše 17 miliónov eur. Otázkou podľa BPB je, či certifikát odzrkadľuje skutočnú energetickú triedu a ich bývanie je naozaj hospodárne z pohľadu potreby energie, napríklad za vykurovanie alebo ohrev teplej vody. „Príčinou nespoľahlivosti certifikátov je to, že sa nevykonávajú hĺbkové kontroly zadaných údajov a výpočtov v nich. Tak by sa zamedzilo úmyselnému manipulovaniu výsledku alebo opakovaným neúmyselným chybám pri výpočte,“ hovorí K. Chajdiaková. Na tento fakt podľa nej upozorňujú ministerstvo dopravy a výstavby už niekoľko rokov.

Veľa slovenských domov plytvá energiou

Dôsledkom podľa organizácie je, že v roku 2017 bolo v triede C alebo horšej skolaudovaných 11 percent nových rodinných domov. Takéto budovy však nie sú také energeticky hospodárne, ako by mali byť podľa platnej legislatívy, a neprinášajú tak všetky úžitky pre svojho užívateľa. Navyše vyvstáva otázka, koľko domov v triede B a A s certifikátom „od stola“ naozaj do tejto kategórie patrí. „Adekvátna kontrola je predpokladom kvality certifikátov. Postih odborne spôsobilých osôb, ktoré evidentne poskytujú certifikáty bez obhliadky budovy a overenia vstupných údajov, by mal byť pravidlom, nie raritou, ako je to teraz,“ poznamenáva K. Chajdiaková.

Nemáme sankčné mechanizmy

Z právnej analýzy, ktorú pre BPB vypracovala advokátka Kristína Babiaková, spolupracujúca s organizáciou Via Iuris, vyplýva, že Európska komisia môže mať voči Slovensku v rámci plnenia požiadaviek smernice o energetickej hospodárnosti budov viacero otázok. „Kontrola vykonávaná ministerstvom nie je dostatočná. Ministerstvo nevykonáva kontrolu správnosti vkladaných údajov, kvality energetických certifikátov a nedisponuje dostatočnými kompetenciami na dosiahnutie nápravy. Sankčný mechanizmus je oddelený od kontrolného,“ spresňuje K. Babiaková.

Čo na to Európska komisia

Európska komisia sa aktívne zaujíma, ako členské štáty EÚ zabezpečujú dodržiavanie smernice o energetickej hospodárnosti budov, a v minulosti viedla konania v súvislosti s nedodržiavaním pravidiel napríklad vo Veľkej Británii, v Grécku, Španielsku či Bulharsku. Otázkou podľa BPB je, ako Slovensko dosahuje požadovaný pokrok pri energetickej hospodárnosti budov a potom tento progres aj adekvátne preukazuje. Energetický certifikát je doklad o kvalitatívnych energetických vlastnostiach budovy. Vyjadruje množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s užívaním budovy, teda jej hospodárnosť. Budova sa na základe výpočtov začlení do energetickej triedy A až G, pričom A znamená, že budova je veľmi úsporná. Podľa platnej legislatívy sa nové budovy môžu stavať v energetickej triede A1, ide o ultranízkoenergetickú budovu. Od roku 2021 sa budú musieť všetky nové budovy stavať tak, aby mali takmer nulovú potrebu energie.

Zdroj: SITA, Budovy pre budúcnosť

Zdroj foto: Dreamstime

Autor
Ingrid Kántorová

Ingrid Kántorová je redaktorkou portálu Nehnuteľnosti.sk od roku 2018. Zameriava sa na dizajn nehnuteľností, energetickú efektívnosť stavieb, legislatívne témy a bývanie celebrít.