Zariaďovanie a rekonštrukcia

Zariaďovanie a rekonštrukcia

06 - diel
14:27
V našom seriáli vám radíme, ako sa k bývaniu dostať, zaplatiť ho, poistiť, a keď to už všetko máme, ako si ho krásne zariadiť či zrekonštruovať. Na tému interiérového dizajnu sa pre Nehnuteľnosti.sk rozpráva Vlado Voštinár s architektkou Luciou Ortutovou.

Zariaďovanie a rekonštrukcia

Sedíme v peknom prostredí, ktoré popisne demonštruje všetko, o čom sa dnes rozprávame, ale úplne na úvod – čo všetko potrebujem k tomu, teraz mám na mysli tie legislatívne papierové informácie, predtým, ako chcem začať rekonštruovať?

Ideálne, samozrejme, je, získať k danej nehnuteľnosti čo najviac podkladov. Hovoríme o tom, či je priestor novostavba alebo nejaký starší existujúci stav. Pri staršom je dobré získať čo najviac informácií od predchádzajúceho majiteľa alebo v prípade novostavby od developera a dať si dokopy existujúci stav, prípadne nejaké zameranie. Podľa toho dokážeme vyjsť s veľa vecami, na základe toho sa odvíja naozaj všetko a je to základný podklad pre architekta.

To znamená určite pôdorys alebo nejaké vyrozumenie od susedov? Je dobré dať vedieť susedom, že idem robiť trošku hluk?

To príde na rad trošku neskôr, najprv potrebujeme dokumenty, ktoré sú potrebné k projekcii priestoru. To je prvá fáza a keď sa dostaneme k tomu, že budeme niečo rekonštruovať a v akom rozsahu, z toho práve vyplýva časový horizont, koľko to bude trvať, či to bude veľmi hlučné alebo nie. Lebo je naozaj veľký rozdiel pre susedov, či lepíme tapety alebo ideme do statických zásahov. Z toho potom vyplynie aj to, akou formou upovedomiť susedov a s tým súvisia aj spomínané úrady.

K tej postupnosti asi patrí rozmýšľanie nad rozsahom rekonštrukcie. Budeme potrebovať nejaké náležitosti aj od statika?

Všetko to začína od projektu. Akonáhle dostaneme zameranie alebo výkres pôvodného stavu, je úplne ideálne nejakým spôsobom do toho zaangažovať architekta alebo človeka, ktorý už funguje s nejakou stavebnou firmou, aby sa pripravil aspoň miniatúrny projekt, prípadne architektonická štúdia, pretože len podľa toho si dokážeme pripraviť približný rozsah budúcej práce, takisto rozpočty a harmonogram. Až na základe projektu dokážeme veci posúvať a s tým súvisí aj statika. Možno podľa projektu prídeme na to, že žiadny statický posudok netreba, pretože nebudeme zasahovať do nosných konštrukcií či iných fatálnejších záležitostí v tom priestore. Prípadne je tam ešte medzistupeň, ktorý sa volá ohláška. Ale toto zistíme, až keď sa pripraví aspoň základná pôdorysná schéma, niečo, čo nám povie, ako má priestor v budúcnosti vyzerať.

Tak sedíme nad projektom. Čo je pre mňa dôležité, ako pre majiteľa, na čo by som si mal dať pozor?

Treba si úplne na začiatok zhodnotiť, čo nám na tej nehnuteľnosti, byte či dome, vyhovuje a čo nie. Spraviť si analýzu, čo je v poriadku a čo nie je. Na základe toho vzniká ďalšia postupnosť, či tam ideme niečo meniť a čo. Či ideme do dispozičných zmien alebo spomínanej statiky, alebo ideme robiť len povrchové úpravy, po slovensky face lift, alebo aj niečo ďalšie. Je tam naozaj veľa možností.

Mnoho vecí sa rozvíja aj od rozpočtu. Ako mám stanoviť optimálny rozpočet na rekonštrukciu?

Absolútne ideálne je, bez ohľadu na to, o aký typ rekonštrukcie ide, osloviť nejakého dodávateľa, ideálne takého, ktorý dokáže pokryť subdodávkou všetky profesie. On by mal pripraviť aspoň predbežný rozpočet. Je dobré mať projekt, pretože čím podrobnejší je projekt, tým lepšie sa dokáže pripraviť rozpočet. Keď ten projekt nemáme, je dobré aspoň osloviť firmu, ktorá má nejaké skúsenosti s rekonštrukciou a dokáže už vopred odhadnúť, koľko by to mohlo stáť. Naozaj by som odporúčala, aby si ľudia tieto veci riešili vopred, pretože bez rozpočtu na začiatku je to veľmi ťažké, a hlavne nekupovať veci za pochodu. Ono sa to najhoršie robí práve tak, keď niekto napríklad vojde do parketového štúdia a vyberie si parkety, vyráta rovno štvorce, zaplatí ich, je to celé super, mám odložené parkety. A keď to nemá zhrnuté v jednej sumárnej tabuľke, potom sa dostane nakoniec k tomu, že možno tie parkety ani nebolo treba kupovať, možno dizajnovo alebo cenovo iné, keby na záver videl, koľko ho to stálo. To je vec, ktorá má byť jednou z posledných záležitostí. Ja by som určite začala tabuľkou, s ktorou mi niekto dodávateľsky pomôže.

Lucia vám to hovorí z pohľadu architektky a ja to môžem odobriť z pohľadu zákazníka, pretože toto bol aj môj prípad a robil som na bytoch v štýle pokus – omyl. Ale to som ešte nevyužíval architekta, lebo som si naivne myslel, že som dobrý a nepotrebujem to. Opak je pravdou. Takže využiť architekta?

Určite áno.

Môžem vám to ilustrovať aj na príkladoch. Kúpite si stolík, lebo sa vám veľmi páči, potom zistíte, že sa vám nikde nehodí, tak si kúpite druhý, ktorý je vlastne predražený o ten prvý. Potom ho posúvate po byte a nemáte z toho radosť. Je oveľa lepšie prísť za architektom, urobiť si štúdiu, ktorá má hlavu a pätu a na ňu naviazať rôzne položky, ktoré potrebujete. Do ktorých položiek je dobré zainvestovať trošičku viac a ktoré môžem, opäť po slovensky, fejkovať?

Teraz si mi vyslovene nahral, pretože to veľmi súvisí s tými stolíkmi, či toho architekta prizvať alebo nie. Práve keď máme nehnuteľnosť, ktorá je v existujúcom stave, veľakrát finančný rozdiel medzi „iba“ povrchovou úpravou verzus to isté, len s novým dispozičným usporiadaním priečok, nebýva taký fatálny. Práve keď si prizveš k tomuto procesu architekta, on ti možno povie: „Počúvaj, keď pôjde von absolútne všetko, keď budeme odstraňovať obklady, podlahy, povedzme jadro a celú kabeláž, prečo už sa nad tým nezamyslieť komplexne a nezmeniť už aj tú stavebnú časť, do ktorej sa oplatí investovať?“ Tým pádom získame cenovo približne rovnaký rozpočet a už je to dispozične nový priestor prispôsobený na individuálne požiadavky užívateľa. Čiže oplatí sa investovať do nového dispozičného usporiadania, pokiaľ byt na to má atribúty a nie je už kompletne prerobený a keď budeme meniť veľa vecí. Oplatí sa tiež investovať do materiálov, ktoré sú trvácne, ale nepodliehajú nejakým výrazným trendom. Teda obklady, podlahy, veci, ktoré sú vstavané. Ja ako architekt sa prikláňam k tomu, aby vstavané veci boli dizajnovo nie veľmi rýchlo okukané, teda nadčasové. Samozrejme, musíme sa prikláňať k tomu, čo človek v priestore chce mať, čo odráža jeho osobnosť, ale vždy sa klientom snažím vysvetľovať, že bez ohľadu na to, aký má na to názor teraz, radšej vstavané veci, ktoré sú kvalitné, nechať trochu stabilnejšie, opticky nenáročnejšie a potom radšej sa v priebehu času hrať s niečím, čo sa dá v pohode vymeniť. Tam môžeme úplne podľahnúť trendom, keď na to budeme mať náladu a chuť a dá sa s tým fungovať ďalej.

To znamená, že netreba všetko robiť za každú cenu naraz, ale podľa finančných možností, ktoré sa časom vyvíjajú, si to človek časom priinvestuje. Za sebou máme krásne závesy. Investovať do nich či nie?

Závesy sú, bohužiaľ, jednou z vecí, ktorá sa rieši úplne na záver a veľmi sa podceňujú, lebo to je práve tá doba, keď sa už všetci vybúchali na obkladačkách a umývadlách. To je veľká škoda, pretože závesy to práve celé oblečú. Znovu opakujem, keby sme mali urobený rozpočet na začiatku, vieme, koľko nás vyjdú závesy a veľakrát sa to dokáže urobiť tak, aby nám na ne ešte „vydalo“.

Aké farby momentálne dominujú a čo majú ľudia radi v bytoch? A možno z tvojej skúsenosti vieš, čo si tam radšej nedať, čo by nás časom mohlo omrzieť a čo si tam dať?

To sú vlastne dve osobitné otázky, že čo je trendy a čo si dať, čo si nedať. Zopakujem, že ja by som tým trendom až tak úplne nepodľahla, aspoň v tých podstatných položkách. Čo teraz ide? Veľmi ide všetko, čo je spojené s prírodou, veľmi aktuálna je zelená, petrolejová zelená, taká až lesnícka zelená a všetko, čo je spojené s nejakou florálnou motiváciou. A keď odhliadnem od konkrétnych materiálov a farieb, ide teraz taký eklektizmus, že ľudia a dizajnéri sa neboja kombinovať rôzne štýly do rôzneho prostredia. A to funguje práve vtedy, keď dokážeme urobiť nejaké homogénne pozadie materiálov, to statické, viac opticky nenáročné a potom to rozbiť rôznymi menšími prvkami rôznych štýlov, rôzneho charakteru a smerovania. Práve tá kombinácia rôznych pohľadov je dnes trendy. Takže ľudia sa prestali niektorých kombinácií báť, čo je dobre, a veľakrát to je dnes oveľa osobnejšie a odráža to skutočne človeka, ktorý ten priestor obýva.

Opäť musím povedať z vlastnej skúsenosti, lebo si možno kladiete otázku, či tie módne trendové veci nie sú veľmi drahé. Trochu drahšie možno sú, ale nie tak veľmi, aby ste to neustáli, zvlášť keď sa to dá zafinancovať rôznymi spôsobmi. Pravdepodobne si sa stretla s touto otázkou, ako sa to dá zafinancovať a či sa to dá aj z hypotéky?

Určite áno, sú spôsoby, ako to riešiť. Opäť musím pripomenúť, že čím lepšie je príprava urobená a rozpočet pripravený, tým lepšie je človek zorientovaný a vie, koľko si má od banky pýtať peňazí. Tam pôjde o to, či si potrebuje požičať na lepší retuš závesov alebo na kompletnú prerábku vrátane vysekávania statických konštrukcií.

Takže ak kupujete nehnuteľnosť, nekupujte tak, že ostanete úplne do sucha vyšťavený. Nechajte si tam niečo aj na rekonštrukciu, oplatí sa to, pocit z bývania je potom úplne iný. Otázka je, ako si vybrať dobrého architekta, keď už ho chcem?

Veľakrát ide o to, či si človek s tým konkrétnym architektom skutočne sadne. Keď hovoríme o rezidenčnej architektúre, je to veľmi individuálna vec. Do veľkej miery musí byť architekt aj psychológ a musí nasať nové veci od toho človeka a vie o ňom v závere tej spolupráce veľa, takže taký ten osobný klik by na začiatku určite mal byť. Ja som za to, aby to všetko začalo osobným stretnutím a vzájomným oťukaním, rozhovormi, a z tých prvých stretnutí dokážete rozoznať, či si tí ľudia „režú“, či spolupráca bude mať potenciál. A potom samozrejme referencie. Architekti dnes už majú kopec marketingu okolo seba, kopec referencií, takže treba si pozrieť realizácie a referencie.

Na záver treba dodať, že keď je fajn lokalita, aj počet izieb, ten pocit z bývania vám urobí práve ten dizajn a na ňom nešetrite.

Zdroj: Nehnuteľnosti.sk

Zdroj foto: Nehnuteľnosti.sk

Späť na video
Celý článok