Štát navrhuje povinný podiel nájomných bytov s regulovaným nájomným pre developerov

Ministerstvo financií SR navrhuje pre nové developerské projekty, ktoré žiadajú o stavebné povolenie, povinný podiel nájomných bytov s regulovaným nájomným a to na úrovni 5 až 10 %. Tento podiel by sa mal podľa Národného programu reforiem SR (NPR) 2018, predloženého na medzirezortné pripomienkovanie, uplatňovať vo väčších mestách v úzkej spolupráci so samosprávou. Mesto by malo určovať maximálnu výšku nájmu v týchto bytoch ako percentuálny podiel z priemernej, resp. mediánovej mzdy v danom kraji a zohľadňovať aj príjem rodiny. Inštitút urbánneho rozvoja (IUR) má k návrhu výhrady.

MF SR sa inšpirovalo zahraničnými príkladmi

Povinný podiel nájomných bytov s regulovaným nájmom v nových bytových domoch je podľa rezortu financií rozšírenou praxou v zahraničí. „V Londýne musí byť v nových developerských projektoch 35 % bytov cenovo dostupných pre slabšie sociálne skupiny. Záväzok starostu je zvýšiť ich podiel na 50 %,“ uviedlo ministerstvo financií. V New Yorku musí byť podiel cenovo dostupných bytov v nových projektoch v intervale od 10 % do 25 %, nájomné je vo výške 40 % až 70 % lokálneho mediánového príjmu domácností. Viedeň vlastní 25 % bytových jednotiek v meste (220-tisíc), ktoré ponúka za regulované ceny. „Viedeň tiež ponúka súkromným developerom spoluprácu, v ktorej im zabezpečí pozemok a výhodný úver. Ako protihodnotu dostane 50 % bytových jednotiek z takto podporeného projektu. Nájomné v bytoch, ktoré sú regulované mestom, sa pohybuje od 20 do 25 % príjmu nájomcov,“ spresnil rezort financií.

IUR upozorňuje, že podmienky v SR sú úplne odlišné

Inštitút urbánneho rozvoja tvrdí, že návrh ministerstva financií značne zasahuje do vlastníckych práv, slobody podnikania a môže ohroziť trh s nájomným bývaním. „Neprebehla ani jedna analýza prostredia, či vôbec také opatrenie možno realizovať v podmienkach SR a čo by to znamenalo pre trh s nájomným bývaním alebo trh bytovej výstavby,“ hovorí výkonný riaditeľ IUR Juraj Suchánek. Upozornil, že povinný podiel nájomných bytov s regulovaným nájomným môže zároveň zmeniť developerov na prenajímateľov. „Aj keď sa Národný program reforiem pri navrhovanej povinnosti odvoláva na podobné pravidlá v zahraničí, podmienky podnikania na Slovensku sú zásadne odlišné,“ tvrdí J. Suchánek. „Už dnes sú stavebníci konfrontovaní s požiadavkami na budovanie cestnej a inej infraštruktúry, od roku 2017 uhrádzajú nový poplatok za rozvoj a získať stavebné povolenie v podmienkach Bratislavy je všeobecne známy problém,“ pokračuje J. Suchánek. Inštitút urbánneho rozvoja navrhuje riešiť podporu nájomného bývania výlučne na základe funkčného systému v súlade s efektívnym podnikateľským prostredím a namiesto ďalšej regulácie uprednostniť motiváciu a dobrovoľnosť.

Slovenský trh s nájomným bývaním je ešte v plienkach

Ako vyplýva z NPR 2018 SR nemá dostatočne rozvinutý trh nájomného bývania. Slovensko má v porovnaní s krajinami EÚ nadpriemerný podiel obývaných domácností, ktoré sú vo vlastníctve ich obyvateľov. Naopak, SR má jeden z najnižších podielov obývaných domácností s regulovaným nájmom v Európskej únii (len 1,6 %, priemer Európskej únie je 10,8 %). Aj podiel obývaných domácností s trhovým nájmom na Slovensku je podpriemerný (8,9 % oproti 19,9 % v EÚ).

Štát doteraz podporoval viac obnovy

Podpora štátu na Slovensku v posledných rokoch ide najmä do obnovy bytov. Podiel štátnej podpory na vlastné bývanie sa od roku 2010 znižuje. „Tento vývoj nemá za následok zvýšenie podielu podpory do nájomného bývania, ale do obnovy bytového fondu. V roku 2016 až 60 % štátnej podpory v oblasti bývania smerovalo do obnovy,“ uviedol rezort financií v materiáli.

Pomôcť môže aj ŠFRB

Podiel zdrojov na výstavbu nájomného bývania v Štátnom fonde rozvoja bývania (ŠFRB) by sa mal podľa ministerstva financií zvýšiť. Preferovať treba pôžičky najmä do výstavby nových bytov. „Na obstaranie nájomných bytov išlo v roku 2016 z prostriedkov ŠFRB iba 31 mil. eur (14 % Z poskytnutých úverov). V roku 2016 bolo až 85 % zdrojov ŠFRB alokovaných do obnovy bytových budov (194 mil. eur), kde hrajú významnú úlohu pôžičky na zatepľovanie,“ dodal rezort financií. Časť úverov zo ŠFRB ide na zatepľovanie bytov z dôvodu čerpanie zdrojov EÚ určených na tento účel. Avšak príjmy z EÚ spolu s domácim spolufinancovaním tvorili 64 % príjmov fondu v roku 2016, čo bolo o 21 % menej ako výdavkov na obnovu bytových budov v tom roku. ŠFRB na obnovu bytových domov v roku 2016 z vlastných zdrojov poskytol úvery v objeme 45,5 mil. eur. Tieto peniaze mohli byť podľa ministerstva financií použité na výstavbu nájomných bytov.

Zdroj: Stavebné noviny, SITA