V článku sa dozviete:

• či sa dá dedičstvo odmietnuť,

• čo robiť, ak dlhy prevyšujú majetok,

• ako dedičov ovplyvní bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,

• ako môže poručiteľ predísť budúcim sporom dedičov.

Dedenie majetku je nielen emocionálne náročný, ale zároveň aj právne komplexný proces, ktorý so sebou prináša množstvo otázok a nečakaných komplikácií. Či už ide o neočakávané dlhy, nesúhlas s ocenením majetku, alebo snahu zosnulého predísť sporom, dedičské konanie môže byť labyrintom paragrafov a procedúr.

Pravidlá, ktoré upravujú dedenie, sú prísne, ale zároveň ponúkajú dedičom a pozostalým možnosti, ako sa s danou situáciou vysporiadať. Viete napríklad, že dedičstvo môžete úplne odmietnuť? Alebo že nemusíte automaticky súhlasiť s ocenením majetku, ktorý je predmetom dedenia?

Aj na tieto špecifické situácie sme sa pýtali partnera advokátskej kancelárie Havel & Partners Štěpána Štarhu.

Je možné odmietnuť dedičstvo?

Dedič má právo dedičstvo odmietnuť, a to buď ústnym vyhlásením priamo na súde, alebo písomným vyhlásením doručeným súdu. Toto rozhodnutie nie je potrebné nijako odôvodňovať – dedič môže dedičstvo odmietnuť z akéhokoľvek dôvodu.

Toto vyhlásenie však musí byť jednoznačné, bez akýchkoľvek výhrad či podmienok. Je dôležité vedieť, že nemôžete odmietnuť iba časť dedičstva – odmietnutie sa vždy vzťahuje na celý dedičský podiel, teda na všetok majetok po poručiteľovi, vrátane prípadného novoobjaveného majetku.

Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva je neodvolateľné, rovnako ako vyhlásenie, že dedičstvo sa neodmieta.

Vyhlásenie môžete podať podať len v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď bol dedič súdom poučený o svojom práve dedičstvo odmietnuť. Ak v danej lehote dedičstvo neodmietne, považuje sa za prijaté.

V odôvodnených prípadoch môže súd lehotu na žiadosť dediča predĺžiť –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ je však nutné sa na súd obrátiť ešte pred uplynutím jednomesačnej lehoty. Žiadosť musí obsahovať dôvody, pre ktoré nebolo možné vyhlásenie urobiť včas (napríklad nevedomosť o úmrtí poručiteľa) a tieto dôvody vhodne doložiť. Súd následne
rozhodne, či žiadosti vyhovie.

Viete, aké nehnuteľnosti sa predávajú vo vašom okolí?

Pozrite si aktuálnu ponuku bytov, domov či pozemkov z celého Slovenska na Nehnuteľnosti.sk

Je možné zdediť dlhy?

V rámci dedičského konania sa dedia nielen aktíva, teda majetok, ale aj pasíva, teda dlhy poručiteľa. Pozostalí (dediči) za dlhy zodpovedajú, avšak len do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva.

Ak hodnota dlhov v dedičstve prevyšuje hodnotu majetku poručiteľa, znamená to, že dedičstvo je predlžené. Dedič v takom prípade môže dedičstvo odmietnuť, a tým sa vyhne aj zodpovednosti za dlhy. ^{Zdroj: Nehnuteľnosti.sk}

Ak je dedičstvo predlžené, dediči sa môžu s veriteľmi dohodnúť, že im prenechajú celé dedičstvo na uspokojenie dlhov poručiteľa. Dohodu však musí schváliť súd, ktorý ju potvrdí len v prípade, že je v súlade so zákonom a neodporuje dobrým mravom. Súd zároveň posudzuje, či dohoda nie je pre dedičov neprimerane nevýhodná.

V niektorých prípadoch môže dedičské konanie vyústiť do likvidácie dedičstva. Jej cieľom je predať majetok poručiteľa a použiť výťažok na splatenie jeho dlhov.

Môžete nesúhlasiť s ocenením majetku, ktoré navrhol notár?

Ak dedič nie je spokojný s ocenením majetku, ktoré v dedičskom konaní navrhol notár, má možnosť požiadať o vypracovanie znaleckého posudku. Odborné ocenenie vykonáva znalec zapísaný v zozname znalcov, pričom jeho posudok má v dedičskom konaní najväčšiu váhu. Dedič sa môže obrátiť aj na realitnú kanceláriu, ktorá pripraví odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti.

Ako sa dedí majetok, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov?

Ak mal poručiteľ majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, najskôr sa tento majetok rozdelí na dve rovnaké časti. Jedna polovica automaticky pripadne pozostalému manželovi. Druhá polovica sa stáva predmetom dedičského konania a rozdelí sa medzi dedičov podľa zákona alebo závetu.

Čo znamená „započítanie darov“?

Započítanie darov (takzvaná kolácia) znamená, že pri dedičskom konaní je potrebné zohľadniť hodnotu darov, ktoré poručiteľ za života poskytol niektorým dedičom (napríklad deťom alebo manželovi/manželke). Cieľom je zabezpečiť spravodlivé rozdelenie dedičstva medzi všetkých dedičov.

Pri dedení zo zákona súd vždy automaticky zohľadňuje hodnotu darov, ktoré dedič získal od poručiteľa za jeho života. Započítanie darov teda vykoná aj bez návrhu dedičov. Ak niektorý z dedičov dostal napríklad nehnuteľnosť alebo väčšiu finančnú sumu, táto hodnota sa pripočíta k jeho dedičskému podielu, aby bol výsledok spravodlivý voči ostatným dedičom, respektíve, aby neboli ukrátení.

Pri dedení zo závetu sa započítanie darov uplatní len vtedy, ak to poručiteľ v závete výslovne prikáže, alebo ak by bol niektorý dedič bezdôvodne zvýhodnený na úkor takzvaných neopomenuteľných dedičov (napríklad detí). V takom prípade sa tiež zohľadňuje hodnota daru, ale len za týchto konkrétnych okolností.

Kedy možno predať zdedenú nehnuteľnosť?

Dediči môžu veci patriace do dedičstva počas konania o dedičstve (a pred zápisom dediča ako nového vlastníka do katastra) scudziť alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len so súhlasom súdu. ^{Zdroj: Nehnuteľnosti.sk}

Aké kroky by mal poručiteľ urobiť počas života, ak chce predísť sporom medzi dedičmi?

Budúci poručiteľ má viacero možností, ako ešte za života usporiadať svoje majetkové pomery a minimalizovať riziko sporov medzi dedičmi:

• Závet: Najčastejším spôsobom je spísanie závetu, v ktorom poručiteľ presne určí, ktorý konkrétny majetok odkazuje ktorému dedičovi. Závetná sloboda je však obmedzená právom neopomenuteľných dedičov (najmä detí) na ich zákonný podiel, ktorého ich nemožno bezdôvodne zbaviť.

• Kúpna zmluva: Budúci poručiteľ môže ešte za života previesť majetok na budúceho dediča kúpou. Kúpna zmluva je najčastejšie používaný spôsob prevodu vlastníckeho práva, na základe ktorého predávajúci odovzdáva predmet kúpy a kupujúci ho preberá za vopred dohodnutú kúpnu cenu.

• Darovacia zmluva: Ďalšou možnosťou je darovacia zmluva, ktorou poručiteľ bezplatne prevedie majetok na budúceho dediča. Pri darovaní je potrebné myslieť na už spomínané započítanie darov.

• Listina o vydedení: Ak má poručiteľ závažné dôvody, môže niektorého z neopomenuteľných dedičov vydediť, avšak len zo zákonom stanovených dôvodov a formou listiny o vydedení.

Zhrnutie

Dedičské konanie je právny proces plný možných komplikácií a otázok, na ktoré nemusíte hneď poznať odpoveď.

Dedenie pritom nie je len o nadobudnutí majetku (aktív), ale aj o prevzatí záväzkov (pasív), čo robí z inštitútu odmietnutia dedičstva kľúčový nástroj na ochranu dediča pred zadlženým majetkom.

Mnohým budúcim sporom a komplikáciám sa dá efektívne predísť, ak poručiteľ proaktívne usporiada svoje majetkové pomery počas života prostredníctvom závetu alebo iných právnych nástrojov.

Pre spravodlivé rozdelenie majetku je navyše dôležité poznať princíp započítania darov a vedieť, aké kroky podniknúť v prípade nesúhlasu s ocenením dedičstva. Znalosť týchto základných pravidiel umožňuje dedičom zvládnuť proces s väčšou istotou a minimalizovať právne riziká.

Prečítajte si aj ďalšie časti nášho seriálu o dedičskom konaní:

• Sprievodca dedičským konaním: Kedy sa začína a ako sa naň pripraviť? (1. časť)

• Sprievodca dedičským konaním: Čo potrebujete vedieť, ak ste zdedili nehnuteľnosť? (2. časť)

• Sprievodca dedičským konaním: Ako je to s platením daní za zdedený dom alebo byt? (3. časť)

• Sprievodca dedičským konaním: Ako sa vyhnúť konfliktom pri delení majetku (4. časť)