01. 08. 2025Aktualizované 27. 11. 2025

Bývanie

Bývanie bez účtov za energie? Čo sú energeticky plusové štvrte a ako je na tom Slovensko?(rozhovor)

Energeticky plusové štvrte, ktoré využívajú aj zanedbané mestské územia, majú byť budúcnosťou udržateľného bývania. Zatiaľ čo v zahraničí sa už stávajú realitou, na Slovensku je ich rozbeh opäť pomalší. Brzdou je najmä legislatíva, nedostatok skúseností, ale aj málo ambícií pri rozvoji sídel. Situáciu sa snaží meniť Inštitút pre pasívne domy. O jeho aktivitách a problémoch ale i pokrokoch slovenskej praxe sme sa rozprávali s jeho riaditeľkou Ľubicou Šimkovicovou.

8 min. čítania

Natália Mokoš

V rozhovore sa dozviete:

• čo je to energeticky plusová štvrť,

• ako vie plusová štvrť pozitívne ovplyvniť aj okolité susedstvá,

• prečo sú brownfieldy pre rozvoj mesta dôležité, a ktoré slovenské mestá ich chcú využiť,

• ako Inštitút pre pasívne domy pomáha v rozvoji energeticky plusových štvrtí,

• že i na Slovensku sa formujú tímy odborníkov,

• kde sa nachádza jedna zo vzorových plusových štvrtí.

Pani Šimkovicová, váš inštitút pôsobí v oblasti udržateľnej architektúry a urbanizmu. Spočiatku ste sa sústredili najmä na výstavbu energeticky efektívnych budov, neskôr ste svoj záujem rozšírili na celé štvrte, konkrétne na problematiku energeticky plusových štvrtí (Positive Energy District – PED). Čo bolo dôvodom zväčšenia Vášho záberu?

Inštitút pre pasívne domy pôsobí na Slovensku už 20 rokov. Začínali sme v období, kedy energetická efektívnosť stavieb nebola na Slovensku veľkou témou. Naša práca sa prirodzene vyvíjala spolu s vývojom spoločenských a klimatických výziev. V súčasnosti už nestačí riešiť len energetický štandard jednotlivých budov, ale potrebujeme uvažovať v širších súvislostiach.

Pre rozvoj a transformáciu miest s ohľadom na dosahovanie uhlíkovej neutrality je dôležitá táto dekáda. Energeticky plusové štvrte sú konceptom, ktorý tieto ambície spĺňa. Nielenže sa zaoberá energetikou v rámci štvrte, vytvára príležitosť pre vznik energetických komunít a zároveň sa zaoberá s udržateľným konceptom mobility, participácie či adaptácie na zmenu klímy.

Pri tom všetkom je kľúčové, aby budovy mali energeticky vysoký štandard – pasívny, nulový, plusový a vhodný mix funkcií. Energeticky plusové štvrte predstavujú riešenie, ako znižovať emisie skleníkových plynov v mestách a zároveň zlepšovať kvalitu života obyvateľov.

Ako si možno PED predstaviť jednoducho a v jej ideálnej podobe? Aké kritériá by mala spĺňať?

PED je štvrť, ktorá počas ročnej bilancie vyprodukuje viac obnoviteľnej energie, než sama spotrebuje.

V praxi to znamená dosahovanie vysokej energetickej hospodárnosti budov, výrobu energie z lokálnych obnoviteľných zdrojov a inteligentné riadenie spotreby a výroby energie, flexibilné zdieľanie energie v rámci štvrte. Aj mobilita má veľký vplyv na celkovú spotrebu energie a emisie. Opatrenia, ktoré podporujú udržateľné formy dopravy sú vybavenosť v pešej dostupnosti, verejná doprava, zdieľané kolobežky, bicykle a autá, zmena parkovacej politiky.

Nejde však len o energetickú bilanciu. Moderné mestské štvrte, medzi ktoré môžeme zaradiť aj PED, má byť sociálne inkluzívna, zodpovedná k životnému prostrediu a technicky premyslená.

Akú úlohu môžu tieto štruktúry zohrávať pri napĺňaní klimatických cieľov? Môžu pozitívne ovplyvniť aj okolitú zástavbu?

Takéto štvrte môžu pôsobiť v urbanizovanom prostredí ako katalyzátor pre lepší manažment spotreby a výroby energie. PED si môžu zdieľať energiu s okolitými štvrťami, prispievajú k rozvoju decentralizovanej energetiky a vzniku energetických komunít. Koncept PED je jednoznačne riešením pre znižovanie závislosti od fosílnych palív. Navyše energeticky plusové štvrte môžu slúžiť ako stabilizačné prvky v lokálnych energetických sústavách a ich príklad môže inšpirovať aj okolité štvrte k revitalizácii a modernizácii.

^{Republica v Amsterdame od Marc Koehler Architects, projekt premeny brownfieldu na energeticky plusovú štvrť; Zdroj: Sebastian van Damme / archello.com}

Do pozornosti sa opätovne dostávajú aj brownfieldy, ako zaujímavé územné rezervy pre rozvoj mesta. V tejto téme sa angažujete v grantovom projekte: Inovačné mestské laboratóriá v slovenských mestách – podpora transformácie brownfieldov na energeticky plusové mestské štvrte. Prečo vlastne takýto projekt potrebujeme?

Revitalizácia brownfieldov namiesto výstavby na zelenej lúke je jedným z princípov udržateľného rozvoja miest a predstavuje obrovský potenciál. Zároveň podporuje zahusťovanie miest, čo je dôležitá súčasť udržateľného rozvoja. Ide často o opustené priemyselné, dopravné, či vojenské areály v širšom centre miest s už existujúcou infraštruktúrou.

Na Slovensku chýbajú systémové nástroje a skúsenosti s ich obnovou udržateľným spôsobom. Prvým krokom je, aby mestá identifikovali potenciálne rozvojové lokality a hľadali víziu pre ich rozvoj. Projekt Innovation City Lab vytvára priestor na spoluprácu a prípravu pilotných projektov, ktoré sa môžu stať príkladom aj pre ďalšie mestá.

Čo patrí k hlavným cieľom grantového projektu a ako sa ich snažíte dosiahnuť?

Našim hlavným cieľom je postupne budovať odborné kapacity v slovenských mestách, zvyšovať odbornosť, tak aby mestá začali plánovať konkrétne projekty PED a tým podporiť mestá v ich transformácii na uhlíkovo neutrálne. Organizujeme diskusné kluby, ktoré sú dôležité pre výmenu know-how so zahraničnými a slovenskými expertmi, snažíme sa taktiež o zapojenie verejnosti do plánovacieho procesu.

Zatiaľ spolupracujeme s Košicami, Žilinou, Trenčínom a Liptovským Mikulášom. V každom meste vzniká interdisciplinárny tím odborníkov a odborníčiek, s ktorým na základe našej metodiky identifikujeme vhodné lokality, riešime vhodnú obnovu mestských budov, rozvíjame participatívne plánovanie a snažíme sa uplatňovať inovatívne riešenia.

^{Republica v Amsterdame od Marc Koehler Architects, projekt premeny brownfieldu na energeticky plusovú štvrť; Zdroj: Sebastian van Damme / archello.com}

V čom vidíte aktuálne asi najväčší problém pri plánovaní obnovy brownfieldov?

Doterajšia prax potvrdzuje, že najväčším problémom je zvyčajne žiadny alebo málo ambiciózny program rozvoja mesta z hľadiska znižovania emisií skleníkových plynov. Slovenským mestám chýbajú odborné kapacity a pripravujú projekty pre štvrte, v ktorých nedostatočne zohľadňujú potrebu energetickej transformácie. Problémom býva aj zložitá vlastnícka štruktúra, environmentálne záťaže či legislatívne prekážky.

Predpokladom zmeny prístupu k revitalizácii brownfieldov je zvýšiť informovanosť a odborné kapacity samospráv. K tomu má slúžiť aj metodika, ktorú práve pripravujeme, a na základe ktorej môžu začať mestá plánovať svoje pilotné projekty.

Zaznamenali ste v spojitosti s transformáciou brownfieldov pozitívne akčné kroky samotných miest a obcí, napríklad aj v úprave strategických dokumentov?

Áno, v posledných rokoch vnímame pozitívny posun. Napríklad Metropolitný inštitút Bratislavy už pred pár rokmi pripravil Urbanistickú štúdiu brownfieldov, kde podrobne zmapovali územia. Viaceré mestá – napríklad Trnava, Banská Bystrica, či Žilina – už zahrnuli brownfieldy do svojich strategických dokumentov ako rozvojové priority. Je to dôležitý krok k ich aktívnemu riešeniu.

Máte pocit, že si osoby vo vedení miest a obcí dôležitosť problematiky okolo udržateľnej výstavby uvedomujú? Kontaktujú Vás, ako inštitút, ohľadom poradenstva a podpory?

Samosprávy si čoraz viac uvedomujú dopady zmeny klímy, ktoré už zasahujú do života ľudí aj na Slovensku. Snahy prijímať adaptačné opatrenia sú už súčasťou stratégií miest. Mestá dbajú viac na vysádzanie zelene, hľadajú riešenia ako zmierňovať tepelné ostrovy, vznikajú nové cyklotrasy, zavádzajú sa parkovacie politiky. Je však nevyhnutné riešiť veľmi rýchlo aj znižovanie produkcie emisií skleníkových plynov z prevádzky a výstavby budov, nahrádzať fosílne palivá bezemisnými zdrojmi. Je preto dôležité, aby mestá začali plánovať projekty transformácie miest na uhlíkovo neutrálne.

Sme radi, že nás oslovujú k spolupráci, či už nielen kvôli technickým riešeniam, ale aj kvôli širšej metodickej podpore, ktorú im vieme poskytnúť.

Kde by sme podľa Vášho názoru mohli vidieť prvú slovenskú PED? Prípadne existujú už v našej krajine štvrte, ktoré sa k týmto ideálom približujú?

Potenciál majú mnohé mestá, dôležité je, aby si stanovili správne stratégie. Príprava a realizácia projektu udržateľných štvrtí je dlhodobý proces. Od zámeru až po výstavbu môže trvať 20-30 rokov. Tento komplexný proces predpokladá, že projekt si nastaví ciele v súlade so stratégiou PED, nad rámec súčasnej legislatívy.

Už dnes však poznáme riešenia, ktoré takýto koncept umožňujú. Niektoré developerské projekty už dnes plánujú využívať obnoviteľné zdroje energie, uvažujú o zdieľaní energie, čo je dobrý základ. Vo viacerých projektoch vidno snahu aplikovať princípy mesta krátkych vzdialeností a prioritu pre udržateľné formy mobility.

Akú podporu poskytuje v súvislosti s výstavbou PED slovenská legislatíva a na čom by sa dalo ešte rozhodne popracovať?

Slovenská legislatíva sa zatiaľ s konceptom PED nezaoberá. Máme v platnosti viaceré vykonávacie predpisy napríklad na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie, zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov, tvorbu energetických spoločenstiev a komunít, no chýba komplexný rámec. Prínosné pre zlepšenie situácie by bolo, keby sa do územného plánovania zaviedli aj energetické ciele. Väčšiu podporu potrebujú riešenia na zdieľanie energie medzi viacerými subjektmi.

Zároveň je potrebné odstrániť bariéry pre udržateľnú tvorbu miest, ktoré tvoria viaceré slovenské normy, týkajúce sa napríklad maximálnej výšky stavieb z dreva alebo požiadaviek na parkovanie automobilov.

Snažíte sa propagovať udržateľnú výstavbu aj medzi laickou verejnosťou? Predsa je len dôležité, aby malo v dôležitých témach čo najviac ľudí aspoň základný prehľad.

Určite áno.

Organizujeme diskusné kluby s prednáškami v rôznych mestách, ktoré sú otvorené pre všetkých, ktorých téma zaujíma. Záznamy z prednášok sú prístupné na našej web stránke a tiež sú tam k dispozícii na stiahnutie rôzne odborné publikácie aj s príkladmi dobrej praxe. Zameriavame sa na vzdelávanie architektov a projektantov. Napríklad v októbri budeme organizovať 3-dňový seminár s exkurziou do Viedne. Udržateľnosť však musí byť uchopiteľná pre každého – či už ide o obyvateľov sídlisk, developerov alebo samosprávu.

Len spoločenská objednávka vytvorí tlak na systémové zmeny.

^{Republica v Amsterdame od Marc Koehler Architects, projekt premeny brownfieldu na energeticky plusovú štvrť; Zdroj: Sebastian van Damme / archello.com}

Ak by ste na záver mali spomenúť nejakú naozaj vzorovú premenu brownfieldu na PED v zahraničí, ktorá by to bola? V čom stojí za inšpiráciu?

Jednou z naozaj inšpiratívnych premien brownfieldov na energeticky plusovú štvrť je projekt bývalej priemyselnej štvrti Buiksloterham v Amsterdame, kde už niekoľko rokov prebieha transformácia na štvrť so zmiešaným funkčným využitím.

PED v Buiksloterhame pozostáva z niekoľkých skupín budov (celkovo je to 28500 m² hrubej podlahovej plochy). Dve z nich sú nové obytné súbory – Republica a Poppies, ďalšia časť je plávajúci súbor 46 domácností Schoonschip, dokončený v roku 2019, ktorý patrí medzi najudržateľnejšie v Európe, ďalej je súčasťou existujúce energetické spoločenstvo s inteligentnou sieťou, ktoré sa zúčastňuje na obchodovaní s energiou, a napokon je to stanica na energetické zhodnocovanie odpadu a fotovoltická elektráreň.

Novopostavený obytný súbor Republica, ktorý vznikol na území brownfieldu, využíva solárnu energiu, má vlastný systém akumulácie energie, inteligentnú sieť, teplo vyrábajú tepelné čerpadlá, má decentralizované energetický manažment. Energetická komunita zdieľa energiu a umožňuje obyvateľom aktívne riadiť svoju spotrebu.

Z urbanistického hľadiska Republica veľmi citlivo pracuje s priestorom – pôvodný blok sa otvoril, vznikli pešie trasy, verejné priestory bez áut a živý parter. Využité boli recyklované materiály ako staré tehly či drevo, čo nielen znižuje ekologickú stopu, ale zároveň dodáva fasádam charakter a príbeh. Dôležitou súčasťou projektu je aj sociálna udržateľnosť – mix nájomných a vlastníckych bytov, coworkingy, hotel, wellness, reštaurácie – všetko integrované do funkčného celku.

Republica je výbornou inšpiráciou – nielen ako vizionársky projekt, ale aj ako veľmi konkrétny dôkaz, že premena brownfieldu na PED je možná.

Ďakujeme za rozhovor.

^{Republica v Amsterdame od Marc Koehler Architects, projekt premeny brownfieldu na energeticky plusovú štvrť; Zdroj: Sebastian van Damme / archello.com}

Ing. Ľubica Šimkovicová zastáva v Inštitúte pre pasívne domy ( iEPD) pozíciu predsedníčky. Propaguje udržateľné riešenia v architektúre a urbanizme, pričom na ceste k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality výstavby využíva svoje skúsenosti s riadením projektov.

^{Ing. Ľubica Šimkovicová; Zdroj: iepd.sk}

Inštitút pre pasívne domy (iEPD) je apolitická, dobrovoľná a záujmová mimovládna organizácia, ktorá pôsobí od roku 2005. Pôsobí ako poradenské a podporné centrum v oblasti rozvoja miest, pričom podporuje slovenské mestá na ich ceste ku klimatickej neutralite. Od roku 2022 obrátil svoju pozornosť aj na problematiku energeticky plusových štvrtí (Positive Energy District – PED) a teda rozšíril svoj záber z budov na celé štvrte.

Venuje sa napríklad tvorbe publikácií o udržateľnej architektúre a urbanizme, organizácií konferencií, výstav či exkurzií, a to aj pre laickú verejnosť. Inštitút aktívne spolupracuje so štátnou a verejnou správou, s mimovládnymi organizáciami, médiami a investormi.

Zdroj textu: Nehnuteľnosti.sk, Ing. Ľubica Šimkovicová, iepd.sk,

Zdroj foto: iepd.sk, Sebastian van Damme / archello.com, Maikel Samuels,