V článku nájdete:

• čo sú to „meanwhile spaces“ a prečo ich potrebujeme,

• developerský „meanwhile space“ na nečakanom mieste,

• príklady, vďaka ktorým sa dá v Bratislave relaxovať či kreatívne prejaviť,

• živú štvrť z lodných kontajnerov,

• drevenú konštrukciu, ktorá cestuje,

• dočasný projekt v prístave, ktorý odštartoval peknú tradíciu.

Čo sú to „meanwhile spaces“?

Nazývame tak opustené, nevyužívané priestory v meste – plochy aj objekty, ktoré sa predtým, než podstúpia definitívnu premenu, dočasne sprístupnia verejnosti. Slúžia na preklenutie obdobia „medzitým“ a ako nástroj na podporu „mestskej diverzity“.

Do Slovenčiny možno pojem „priestory medzitým” voľnejšie preložiť napríklad ako „dočasne využívané priestory“, alebo „dočasne aktivované priestory“.

V súčasnosti patria k trendy spôsobom ako pomerne rýchlo a častokrát i s neveľkým rozpočtom oživiť a spopularizovať rozličné zabudnuté časti mesta. Objavujú sa trhy, kaviarne, mestské záhrady, výstaviská či jednoducho miesta oddychu určené na, tzv. nič nerobenie, spomalenie.

Na realizácií „meanwhile spaces“ sa môžu podieľať orgány mesta, komunity, aktivisti alebo developeri, pričom pre posledne menovanú skupinu sú zaujímavou možnosťou propagácie projektov.

^{Pop Brixton v Londýne, štvrť z lodných kontajnerov; Zdroj: Tim Crocker / turner.works}

^{Pop Brixton v Londýne, štvrť z lodných kontajnerov; Zdroj: Tim Crocker / turner.works}

Prečo potrebujeme „meanwhile“ dočasné projekty?

Lebo…Umožňujú vcelku bezpečným spôsobom reagovať na výzvy súčasných miest.

1. Názory spoločnosti sa vyvíjajú. Priority obyvateľov/komunít sa menia a na mesto sú kladené nové požiadavky. No mestské formy sa pochopiteľne menia pomalšie ako spoločenský kontext (ako pripomína sociologička Fran Tonkiss v knihe „Cities by Design: The Social Life of Urban Form”).

A práve dočasnosť projektov poskytuje dobrý rámec na užitočné testovanie, a to i menej konvenčných nápadov súvisiacich s aktuálnymi témami (napríklad ekológia, bývanie, gentrifikácia), na ktoré by možno za bežných okolností nebola odvaha. V tomto smere je významné stmeľovanie komunity, ktorá sa pri spoločnom angažovaní v dôležitých výzvach môže upevniť.

2. Doba výstavby je dlhá a hodnota miesta v meste veľká. Realizácia „trvalých” projektov obvykle vyžaduje značné časové obdobie. Dnes je dobrou praxou, že prípravná fáza zahŕňa participáciu s verejnosťou, schvaľovací proces môže byť zase komplikovaný a natiahnuť sa. Časovo náročná býva tiež samotná výstavba, ktorá sa pri väčších developmentoch bežne rozdeľuje do niekoľkých etáp a môže prebiehať i viac ako desaťročie.

Vďaka rýchlym-dočasným zásahom však môže byť miesto pre verejnosť k dispozícií aj hneď. Netreba celé roky obchádzať prázdne a pritom hodnotné pozemky, budovy, či inak využiteľné priestory pri staveniskách, ktoré na svoj prerod len čakajú. Potenciál miesta sa využije počas prechodného obdobia k veľkým „trvalým“ plánom.

3. Potrebujeme budovať odolné mestá. Testovaním rôznych ideí možno s menšími stratami overiť ich životaschopnosť a význam pre rozvoj mestskej štruktúry.

Zmysluplné uchopenie dostupných priestorových rezerv v meste podporuje lokálnu ekonomiku, celkovo zatraktívňuje prostredie a pomáha zamedzovať dnes toľko skloňovanému, zbytočnému rozširovaniu zástavby do otvorenej krajiny. „Meanwhile spaces“ majú teda viacero rozmerov, popri nesporne dôležitom, ekonomickom i environmentálny. Pri ich budovaní sa častokrát experimentuje, testujú sa recyklované materiály, prípadne sa navrhujú s úmyslom možného presunu a opätovného použitia.

4. Ľudia majú mať k priestoru vybudovaný vzťah. Dočasné projekty sú zásadné pri budovaní identity, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri formovaní vzťahov ku konkrétnemu miestu.

K miestu s príbehom sa ľahšie vytvára pocit súnaležitosti, ľudia sa zaujímajú o jeho osud, snažia sa prispieť k rozvoju a prosperite. Čo je významné, zapájajú sa cez konkrétne aktivity, nie len prázdne slogany o žiarivej budúcnosti. Spoločné úsilie pomáha posilňovať súdržnosť komunity, ktorá sa angažuje, aby dosiahla rovnaké ciele.

^{Pop Brixton v Londýne, štvrť z lodných kontajnerov; Zdroj: Tim Crocker / turner.works}

Zaujímavé príklady dočasne využívaných priestorov

„Meanwhile spaces“ vedia prekvapiť svojim rôznorodým charakterom, zodpovedajúcim pestrosti tém, ktoré je možné v období „medzitým“ adresovať. Podľa príručky Meanwhile city od Milk pokrývajú aktuálne témy súvisiace s komunitným rozvojom, trhmi a maloobchodom, tými, ktorí tvoria priestor, umením a kultúrou, peším pohybom a cyklistikou, znovuobjavením vodného elementu v mestách, aktívnym prostredím pre mladých a prívetivými mestami pre všetkých.

Vidieť môžeme skutočne všeličo.

Od drobných zásahov v podobe náterov vymedzujúcich priestor s novou funkciou, jednoduchého rozloženia stoličiek, cez malé až zložitejšie štruktúry vyskladané aj experimentálnym spôsobom z neštandardných prvkov. Dočasné priestory nadobúdajú rôznu mierku, môže ich definovať drobný objekt alebo sa rozrastajú do veľkosti celej štvrte. Majú výsledok jednoznačne fyzicky prítomný počas dňa, alebo sú menej hmatateľnou iniciatívou prebiehajúcou počas určitých časových úsekov.

Stará Tržnica, Bratislava, Slovensko

Budova Starej Tržnice z roku 1910 bola v roku 2008 opustená. S neutešeným stavom sa rozhodlo niečo podniknúť občianske združenie ALIANCIA STARÁ TRŽNICA (AST) zoskupenie jedenástich profesionálov z rôznych oblastí, ktorí zúžitkovali svoje profesionálne skúsenosti a spracovali projekt znovuoživenia Starej tržnice.

V 2013 sa v nej uskutočnil prvý potravinový trh, najskôr len s frekvenciou raz mesačne. Postupne, sa však zo Starej Tržnice stalo opäť jedno z výrazných centier mestského života, ktoré zastrešuje pravidelné sobotné trhy (6 000 – 7 000 návštevníkov) a kultúrne podujatia pre obyvateľov a návštevníkov mesta. Objekt sa v priebehu rokov obnovuje, na tento účel investovala Aliancia už 1 315 000€ a na priebežnú údržbu vyše 1 000 000€.

^{Stará Tržnica v Bratislave; Zdroj: staratrznica.sk}

^{Stará Tržnica v Bratislave; Zdroj: staratrznica.sk}

Sadni si! Bratislava, Slovensko

Veľmi priamočiary projekt voľného verejného sedenia bol spustený prvýkrát v roku 2019. V rozličných lokalitách boli rozmiestnené červené stoly a stoličky, pričom okrem zjavného benefitu, možnosti len tak si posedieť a relaxovať a súvisiaceho oživenia lokalít, má vlastne aj hlbší rozmer. Dáva možnosť užívať verejný priestor bez nutnosti míňať peniaze. O mobiliár, ktorý bol v aktuálnom roku rozdistribuovaný do už 63 lokalít (celkovo 124 setov) sa stará 44 lokálnych partnerov. Pre hlavné mesto ho zabezpečuje Bratislavské kultúrne a informačné stredisko. Aktivitu do mestského priestoru teda možno prilákať aj pomerne jednoducho.

^{Sadni si!; Zdroj: bratislava.sk}

^{Sadni si!; Zdroj: bkis.sk}

^{Sadni si!; Zdroj: bkis.sk}

Nová Cvernovka, Bratislava, Slovensko

Kreatívne a kultúrne centrum Nová Cvernovka sídli v areáli bývalej chemickej priemyslovky v Kampuse Nová Cvernovka na Račianskej ulici. Skupina umelcov sa sem presunula z pôvodných priestorov cvernovej továrne v centre hlavného mesta, ktorá sa stala súčasťou nového developerského projektu ZWIRN. Centrum (podľa zmluvy získalo priestory na 25 rokov) poskytuje zázemie pre rôzne kreatívne osobnosti a komunity a rovnako pre kultúrne a vzdelávacie programy pre verejnosť.

Spravuje ho Nadácia Cvernovka, ktorej zámerom je, aby opustený areál fungoval ako dostupná oáza tvorivosti a spolupráce, ktorá vedie k udržateľnej budúcnosti pre všetkých. Dnes tu nájdete multifunkčné priestory, vonkajšiu terasu, pódium, komunitnú záhradu, detské ihrisko, knižnicu a tiež 132 umeleckých ateliérov.

^{Nová Cvernovka; Zdroj: novacvernovka.eu}

^{Nová Cvernovka; Zdroj: novacvernovka.eu}

Developerský projekt

Nultá fáza, Southbank, Bratislava, Slovensko

Na hrádzi pod Mostom Apollo pribudol Bufet 24, ktorý vznikol v spolupráci s Bistrom 24. Ide o úvodný krok nultej fázy projektu Southbank, ktorej zámerom je oživenie a predstavenie predmetného územia verejnosti. Jeho náplň sa postupne rozšíri o komunitné akcie, grilovačky a vzniknúť má tiež plnohodnotná kuchyňa. Výber lokality má svoju logiku, v budúcnosti pôjde o aktívny priestor pre ľudí, tzv. urban sports bowl, teda jeden z viacerých „bowl“ alebo priehlbní v projekte, ktoré sa budú odlišovať rozdielnou tematikou.

Základy nultej fázy boli definované už počas medzinárodnej súťaže tvorcami projektu Southbank, svetovými ateliérmi Snøhetta a Studio Egret West, spolu s prispením slovenského ateliéru GRO architekti.

^{Bufet 24; Zdroj: facebook.com/SouthbankBratislava}

^{Bufet 24; Zdroj: facebook.com/SouthbankBratislava}

^{Bufet 24; Zdroj: facebook.com/SouthbankBratislava}

Pop Brixton, Londýn, Anglicko

Kreatívne mini mesto vyskladané z lodných kontajnerov vzniklo v roku 2015 v londýnskej štvrti Brixton na brownfielde o výmere cca 2 000 m². Pôvodne dočasný zásah určený na podporu miestnych start-upov a komunitných projektov získal v priebehu rokov status populárnej destinácie. Ročne priláka okolo 1 000 000 návštevníkov, no čo je tiež potešujúce, stále funguje ako platforma pre lokálnych podnikateľov. Je teda veľmi dobrým príkladom, ako meanwhile space prispieva k naštartovaniu miestnej ekonomiky a dokáže dať nový význam produktom a miestam.

Riešenie pôsobí sympaticky s ohľadom na recykláciu i relatívnu finančnú nenáročnosť. V hravej, pestrej kompozícií z lodných kontajnerov dnes objavíte mix pracovísk, predajní a stravovacích zariadení.

^{Pop Brixton; Zdroj: Tim Crocker / turner.works}

Pop Brixton v Londýne ^{Pop Brixton; Zdroj: Tim Crocker / turner.works}

^{Pop Brixton; Zdroj: Tim Crocker / turner.works}

^{Pop Brixton; Zdroj: Tim Crocker / turner.works}

Flederhaus, rôzne lokality, Rakúsko

Príbeh drevenej konštrukcie v známom tvare domu so šikmou strechou je peknou demonštráciou dočasnosti a zároveň recyklácie stavebnej matérie. S vtipom uchopený Flederhaus od architektonického štúdia heri&salli stál v úvode na voľnom priestranstve pri viedenskom areáli „Museumsquartier“. Názov vznikol z kombinácie nemeckého slova Fledermaus – netopier a Haus – dom, keďže v dome visí človek. Silným motívom otvorenej 5-úrovňovej konštrukcie sú totiž hojdacie siete dovoľujúce nevšedný odpočinok a pritom výhľady uprostred mesta. Dočasnosť inštalácie odrzkadľovala dočasnosť pobytu v tomto mestskom priestore, ktorý vlastne už aj predtým slúžil na relaxáciu či príjemné „nič nerobenie“.

Flederhaus bol potom presunutý do rastúcej viedenskej štvrte Seestadt Aspern, kde fungoval ako infopavilón a patril k výraznejším spomedzi niekoľkých desiatok ďalších dočasných projektov. Novým rezidentom umožňoval sledovať jednu z najväčších realizácií mestského rozvoja v Európe.

Drevená konštrukcia sa aktuálne nachádza v rakúskom meste St. Pölten, kde plní funkciu vyhliadkovej veže a miesta odpočinku.

^{Flederhaus; Zdroj: Mischa Erben / world-architects.com}

^{Flederhaus; Zdroj: Mischa Erben / world-architects.com}

^{Flederhaus; Zdroj: Mischa Erben / world-architects.com}

^{Flederhaus v Seestadt Aspern; Zdroj: Mischa Erben / world-architects.com}

^{Flederhaus St. Pölten ; Zdroj: rupert pessl / stpoeltentourismus.at}

Københavns Havnebade, Kodaň, Dánsko

Poľudšťujúcim vstupom voľnočasových aktivít ožívajú nábrežia po celom svete. Príjemný fenomén sa začal rozširovať aj vďaka ústupu priemyslu z prístavných miest, keď sa parametre vody upravili dostatočne natoľko, aby v nej dovoľovali bezpečný pobyt. Obzvlášť silná kúpalisková kultúra sa rozvíja v Kodani, už tradične vyhlasovanej ako jedno z najlepších miest na život. Dnes v nej objavíte celkom pestrú sieť tzv. prístavných kúpeľov, pričom tie prvé, pôvodne dočasné, ktoré odštartovali celú prístavnú transformáciu, boli otvorené v roku 2002 v štvrti Islands Brygge.

Po obrovskom úspechu boli zrealizované trvalé a navrhli ich vtedy začínajúci architekt Bjarke Ingels, ktorý neskôr založil slávne štúdio BIG a Julien De Smedt, dnes JDS Architects.

^{Prístavné kúpele v Islands Brygge ; Zdroj: Astrid Maria Rasmussen / smalldanishhotels.com}

^{Prístavné kúpele v Islands Brygge ; Zdroj: Astrid Maria Rasmussen / smalldanishhotels.com}

^{Prístavné kúpele v Islands Brygge ; Zdroj: Julien De Smedt / dac.dk}

Záver: Mesto žije stále, aj medzi plánmi

Vďaka odvahe, kreativite a energii sa aj počas na prvý pohľad „neplodného“ obdobia „medzitým“ môže zrodiť niečo zmysluplné. Dočasne využívané priestory – meanwhile spaces – nie sú len náhradou za budúce veľké plány. Často sú iniciátorom zmien, zdrojom objavov a spúšťačom riešení pre odolné mesto.

Medzitým nemusí byť prázdno – veselší príbeh nevyužitých miest sa dá začať písať už dnes.

Zdroj textu: Nehnuteľnosti.sk, meanwhilecity.milk.sk, staratrznica.sk, novacvernovka.eu, world-architects.com, stpoeltentourismus.at

Zdroj foto: staratrznica.sk, novacvernovka.eu, Mischa Erben / world-architects.com, rupert pessl / stpoeltentourismus.at, bkis.sk, facebook.com/SouthbankBratislava, Astrid Maria Rasmussen / smalldanishhotels.com, Julien De Smedt / dac.dk, Tim Crocker / turner.works, bratislava.sk