V článku sa dozviete:

• prečo je bývalý liečebný dom Machnáč významný,

• v akom stave je liečebný dom Machnáč dnes,

• prečo sa oplatí túto významnú pamiatku zachrániť.

Ikona európskeho významu na Slovensku

Počas nedávneho výročia 130 rokov od narodenia architekta Jaromíra Krejcara sa opäť dostal do pozornosti žalostný stav jeho asi najznámejšieho diela.

Jaromín Krejcar sa narodil 25. júla 1895 v obci Hundsheim pri meste Hainburg, pár kilometrov od slovensko-rakúskych hraníc. Patril medzi vplyvné osobnosti architektúry obdobia prvej Československej republiky. K jeho najhodnotnejším projektom, a to dokonca aj v európskom kontexte, sa zaraďuje sanatórium Machnáč v Trenčianskych Tepliciach, považovaný za vrchol funkcionalistickej architektúry v celom bývalom Česko-Slovensku. Priam ikonická stavba dokladuje nielen technologický pokrok svojej doby, ale tiež vtedajšie chápanie humanizmu a sociálnej rovnosti.

Zároveň patrí k pekným pripomienkam, že kúpeľníctvo má na Slovensku bohatú históriu.

Machnáč bol slávnostne otvorený 1. júna 1932, za národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený v roku 1996 a od ukončenia prevádzky v roku 2001 len chátra.

O liečebnom dome Machnáč

^{Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach; Zdroj: Archív Oddelenia architektúry HÚ SAV}

Prevádzku liečebného domu rozložil Jaromír Krejcar funkčne a prehľadne do dvoch častí, čo vytvára základ pre charakteristickú kompozíciu jasne odlíšiteľných hmôt.

Vyššia, šesťpodlažná, slúžila na ubytovanie a dosahovala kapacitu 109 lôžok. Na jednej z pozdĺžnych fasád navrhol architekt rovnomerné pole balkónov a na náprotivnej zase pre funkcionalizmus tak typické pásové okná. Za zmienku stoja stĺpy situované voľne v dispozícií, pred ktorými je vedená stena so spomínanými pozdĺžnymi preskleniami.

Nižšia časť s tromi podlažiami vyhradená spoločensko-stravovacej funkcii zaujme určitou veľkorysosťou a inšpiráciou v nautickej tematike. Tú reprezentujú elegantne zaoblené nárožia, terasy pripomínajúce lodné paluby, dotvorené zábradliami z horizontálne inštalovaných trubiek.

Vnútornú prevádzku dobre odráža i koncept dispozičného riešenia. Ubytovacia časť bola navrhnutá prakticky, bunky pre hostí boli strohé no na vtedajšie pomery moderné, poplatné požiadavkám na účelnosť a hygienu. V príjemnom kontraste k tomu stoja veľkorysé spoločenské priestory, i chodby, ešte prevzdušnené rozmernými preskleniami, ktoré poskytovali dobré podmienky pre spoločenské interakcie.

^{Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach ; Zdroj: Archív Oddelenia architektúry HÚ SAV}
^{Liečebný dom Machnáč, vzdušná terasa; Zdroj: Archív Oddelenia architektúry HÚ SAV}

^{Liečebný dom Machnáč, charakteristická fasáda s balkónmi; Zdroj: Archív Oddelenia architektúry HÚ SAV}

^{Liečebný dom Machnáč, vtedajšie zariadenie ubytovacích buniek; Zdroj: Archív Oddelenia architektúry HÚ SAV}

Dôležitá pamiatka a pritom roky v hanebnom stave

Príbeh liečebného domu Machnáč, žiaľ, pripomína realitu mnohých ďalších slovenských pamiatok.

Po rokoch bez náležitej údržby je v dezolátnom stave, k čomu prispeli aj neustále zmeny vlastníckych vzťahov s nejasným pozadím skutočných majiteľov. Rešpektované neboli ani požiadavky Krajského pamiatkového úradu a nemálo pôvodných architektonických prvkov ako inventár navrhnutý Jaromírom Krejcarom bol už znehodnotený. A cenná stavba ďalej chátra, pričom sa zdá, že na katastrofálny stav historického dedičstva riadne neprihliadajú ani zodpovedné orgány.

Boj o pamiatku

Na hodnotu stavby upozornila v minulosti i rektorka vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, Bohunka Koklesová. „Machnáč je nesmierne dôležitá pamiatka pre budúcnosť našej krajiny. Reprezentuje sociálne a humanistické hodnoty, ktoré prekračujú hranice a prepájajú slovenskú architektúru s tým najlepším, čo vzniklo v európskom prostredí. Je preto našou prioritou sústrediť sily na záchranu tejto kultúrnej pamiatky.“

Bohunka Koklesová patrí zároveň k zakladateľom neziskovej organizácie s názvom Spoločnosť Jaromíra Krejcara (SJK), ktorá sa od roku 2020 zameriava na jediný cieľ – práve na záchranu a obnovu bývalého liečebného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach. Ďalší zakladatelia sú fotografka Andrea Kalinová a architekt Martin Zaiček.

SJK sa snaží konať.

V roku 2021 podala historicky prvý oficiálny podnet na vyvlastnenie NKP vo verejnom záujme za finančnú náhradu, suma bola stanovená na základe nezávislého súdno-znaleckého posudku. Konanie však nebolo doposiaľ ukončené verdiktom príslušného orgánu a na pochybenia vyvlastňovacieho orgánu upozornila v roku 2023 aj Generálna prokuratúra SR. SJK rovnako podala podnet vo veci poškodzovania NKP v roku 2021, pričom súvisiace vyšetrovanie bolo v tomto roku tiež zastavené. A posun nenastal ani v súvislosti s dohodou medzi Spoločnosťou Jaromíra Krejcara a vlastníkom Keorlen Trade s.r.o. o odkúpení objektu.

Možné využitie Machnáča?

V priebehu rokov boli popri snahách odbornej verejnosti o záchranu Machnáča odprezentované aj riešenia jeho možného znovuoživenia. Martin Kvitkovský a Martin Varga z ateliéru ô vypracovali projekt, ktorý vo veľkej miere rešpektuje odkaz autora.

Liečebný dom plánovali predstaviť v pôvodnej podobe. Do diela presiaknutého súborom spoločenských a humanistických hodnôt, by nebolo logické výrazne zasahovať a potláčať cenné idey. Pôvodného účelu objektu by sa držali, doplnili by však sekundárne funkcie a v technickom zázemí, ktoré môže byť vzhľadom na vývoj technológií menšie, zriadiť napríklad Dokumentačné stredisko architektúry 20. storočia na Slovensku.

^{Liečebný dom Machnáč; Zdroj: ateliér ô / archinfo.sk}

^{Liečebný dom Machnáč; Zdroj: archív Spoločnosti Jaromíra Krejcara}

^{Liečebný dom Machnáč; Zdroj: ateliér ô / archinfo.sk}

Svoj pohľad v diplomovej práci priniesla tiež architektka Lenka Borecká, ktorá testovala adaptáciu liečebného domu na celoročné využitie a uvažuje vo veľmi aktuálnom kontexte udržateľnosti výstavby. S ohľadom na dnešné nároky, no za pomoci zvrátiteľných zásahov, upravila napríklad aj ubytovacie bunky.

Záver

Machnáč je dôležitá časť nášho kultúrneho dedičstva, dôkaz o stupni našej vyspelosti v danej dobe, doklad o bohatej tradícií kúpeľníctva na Slovensku. Zatiaľ je ešte čas rozhodnúť, či zostane len v archívnych spomienkach, alebo ho opätovne predstavíme v obnovenej podobe, aj s dávkou hrdosti.

Zdroj textu: Nehnuteľnosti.sk, Spoločnosť Jaromíra Krejcara, register-architektury.sk

Zdroj foto: Archív Oddelenia architektúry HÚ SAV, archív Spoločnosti Jaromíra Krejcara, ateliér ô / archinfo.sk