Začatie dedičského konania

Proces dedenia nehnuteľnosti prebieha v niekoľkých krokoch, ktoré sa nezaobídu bez vyžadovaných právnych a administratívnych úkonov. Úvodný krok, ktorý predchádza dedičskému konaniu, robí matrika. Tá doručí okresnému súdu úmrtný list poručiteľa, ktorého nehnuteľný majetok sa dedí. Príslušný súd poverí notára vedením dedičského konania. Jeho prvou úlohou je tzv. lustrácia. V rámci nej vykoná predbežné vyšetrenie dedičstva a preverí stav majetku poručiteľa. Súčasťou lustrácie je oslovenie bánk, Sociálnej poisťovne či katastra, kde notár zisťuje, či zosnulý nezanechal dlhy. Pri predbežnom vyšetrení dedičstva sa oboznámi so všetkými možnými dedičmi. Na základe zistených skutočností rozhodne, akým spôsobom prebehne proces dedenia a pristúpi k začatiu dedičského konania prebiehajúceho za účasti dedičov alebo ich právnych zástupcov.^{Zdroj: pixabay.com}

Dva spôsoby nadobudnutia nehnuteľnosti dedením:

1. Dedenie zo závetu – Dedenie na základe „poslednej vôle“ poručiteľa spísanej formou závetu je z právneho hľadiska jednoduchší spôsob rozdelenia majetku. Notár zisťuje, či poručiteľ zanechal závet, už pri predbežnom vyšetrení dedičstva. Ak bol spísaný, notár sa pri uzatváraní dedičskej dohody riadi poslednou vôľou zosnulého. „V závete poručiteľ ustanoví svojich dedičov, prípadne môže určiť ich dedičské podiely alebo presne vymenovať veci a práva, ktoré majú pripadnúť konkrétnemu dedičovi,” objasňuje Barbora Pucherová z advokátskej kancelárie AKMV. Ak chce poručiteľ odkázať majetok viacerým dedičom, má 2 možnosti, ako ho formou závetu prerozdeliť. „Poručiteľ určí podiely dedičov zlomkom alebo percentom v pomere k celému dedičstvu. Druhým spôsobom je odkázať jednotlivo určené veci alebo práva menovite konkrétnym dedičom,” dodáva Barbora Pucherová a upozorňuje, „v závete musí byť výslovne uvedený závetný dedič – tým môže byť fyzická osoba, ale aj právnická osoba alebo štát.“

2. Dedenie zo zákona – Podľa právneho poriadku má dedenie zo závetu vždy prednosť pred dedením zo zákona. K druhému spôsobu dedenia dochádza, ak poručiteľ nenapísal závet. Kľúčovú úlohu pri určovaní oprávnených dedičov zohrávajú dedičské skupiny. Aktuálne platná legislatíva stanovuje 4 dedičské skupiny, pričom jej zástupcovia sa stávajú účastníkmi dedičského konania až vtedy, keď notár nenašiel dedičov patriacich do predošlej dedičskej skupiny.

4 dedičské skupiny pri dedení zo zákona:

1. Deti a manžel/manželka poručiteľa
– podľa zákona môžu dediť aj nemanželské a osvojené deti
– ak nededia poručiteľove deti, dedičmi sa stávajú ich deti

2. Manžel/manželka, rodičia poručiteľa a spolužijúce osoby
– manžel/manželka sa radí do druhej skupiny, ak nededia poručiteľove deti
– za spolužijúce osoby sa považujú osoby žijúce v spoločnej domácnosti aspoň 1 rok pred smrťou poručiteľa, pričom nemusí ísť o príbuzných

3. Súrodenci poručiteľa a spolužijúce osoby
– ak v 2. dedičskej skupine nededí manžel/manželka ani rodičia poručiteľa, spolužijúca osoba dedí v 3. dedičskej skupine
– dedičom môže byť aj súrodenec, ktorý mal s poručiteľom iba jedného spoločného rodiča
– ak nededí súrodenec, právo dediť prechádza na jeho deti – netere a synovcov poručiteľa

4. Starí rodičia poručiteľa
– ak nededí ani jeden zo starých rodičov, dedičmi môžu byť ich deti – tety a strýkovia poručiteľa

Pri dedení zo zákona sa majetok vždy delí rovným dielom. V prípade 2 dedičov sa majetok rozdelí na 2 polovice, pri 4 dedičoch na 4 štvrtiny. „Jedinú výnimku predstavuje manžel dediaci v 2. skupine, kedy musí dostať najmenej polovicu dedičstva,” dopĺňa Barbora Pucherová.^{Zdroj: pixabay.com}

Upovedomenie o dedičskom práve a dedičské pojednávanie

Notár po preverení stavu dedičstva a zistení všetkých oprávnených dedičov nariadi dedičské pojednávanie. Všetkých dedičov, ktorým zo zákona prislúcha dedičský podiel, informuje o ich dedičskom práve. Upovedomenie o dedičskom práve ich oboznámi so všetkými právami a povinnosťami vrátane možnosti odmietnuť dedičstvo. Lehota na odmietnutie dedičstva trvá 30 dní od upovedomenia zo strany notára. Dediči, ktorí svoj dedičský podiel neodmietnu, sa zúčastnia na neverejnom pojednávaní za prítomnosti dedičov alebo ich právnych zástupcov. Notár a zúčastnené osoby sa na pojednávaní snažia uzatvoriť konečnú dohodu. Ak niektorý z účastníkov nesúhlasí s navrhovaným prerozdelením majetku, notár má právo vykonať kroky potrebné k zabezpečeniu dedičstva dovtedy, kým nepríde k dohode. Za účelom ochrany dedičstva môže vydať pokyn banke alebo katastrálnemu úradu, aby zadržala finančné prevody s prostriedkami z dedičstva, resp. aby kataster neprepisoval vlastníctvo nehnuteľnosti.

Záverečné uznesenie a právoplatnosť dedičstva

Ak všetci oprávnení dediči súhlasia s navrhovaným prerozdelením majetku, notár potvrdí dedičskú dohodu podpisom účastníkov konania. Následne vydá záverečné uznesenie o dedičstve, ktorým schváli nadobudnutie nehnuteľného majetku. Uznesenie o dedičstve obsahuje označenie povereného notára, označenie dedičskej veci, označenie účastníkov dedičského konania a všetky údaje potrebné k vyhláseniu právoplatnosti dedičstva. Dediči formou uznesenia potvrdzujú bezproblémové vysporiadanie dedičstva. V prípade nesúhlasu môžu do 15 dní uznesenie napadnúť a požiadať o pokračovanie v dedičskom konaní. V tejto situácii sa do procesu dedenia zapojí súd, ktorý pokračuje v dedičskom konaní a na základe prejednávaných skutočností rozhodne o prerozdelení dedičstva.^{Zdroj: pixabay.com}

Povinnosti dediča po zdedení nehnuteľnosti

Dedičom, ktorí nadobudnú nehnuteľnosť dedením, vyplýva zo zákona niekoľko povinností. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vykoná notár. Nový majiteľ nehnuteľnosti však môže po vydaní osvedčenia o dedičstve súdom požiadať o zápis v katastri nehnuteľností sám. Kataster po zápise vlastníckeho práva vydá nový list vlastníctva. Dedičovi ako novému vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká daňová povinnosť voči mestu alebo obci. Vznik daňovej povinnosti sa datuje k 1. dňu v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci nadobudnutia účinnosti právoplatnosti dedičstva. Dátum právoplatnosti vyznačí notár na vydanom osvedčení o dedičstve.

Poplatky dedičov súvisiace s dedičským konaním

Dedičské konanie nie je bezplatné. Dedičov čaká poplatok za notára a poplatok súdu. Súdny poplatok sa vyráta percentuálnou sadzbou v závislosti od hodnoty dedičstva. Najnižší poplatok je 6,50 €. Horná hranica tohto poplatku dosahuje 165,50 €. Aj poplatok pre notára závisí od hodnoty dedičstva. Vypočítava sa z viacerých položiek. „Spadá sem nielen odmena notára, ale taktiež hotové výdavky, ktorými sú napríklad náklady na znalca a administratívne úkony + DPH,” dodáva Barbora Pucherová a ako príklad uvádza, „ak máme približnú hodnotu majetku okolo 150 000 €, tak odmena notára sa môže pohybovať od 900 do 1000 €, ale je to tiež individuálne.”^{Zdroj: pixabay.com}

Niektoré dedičské konania nie sú definitívne uzatvorené vydaním uznesenia o dedičstve. Ak sa po právoplatnom skončení pôvodného dedičského konania objaví ďalší nevysporiadaný majetok po zosnulom, súd začne dodatočné dedičské konanie. V rámci neho sa okruh dedičov nemení. Dodatočné dedičské konanie nadviaže na pôvodné prejednávanie a na základe jeho výsledkov sa prerozdelí zvyšný poručiteľov majetok.

Vypočujte si podcast s redaktorkou Zuzanou Majerčíkovou a Barborou Pucherovou z advokátskej kancelárie AKMV a dozviete sa ďalšie informácie o dedení nehnuteľnosti:

. Typy závetov a ako ich správne napísať
. Kedy je závet neplatný?
. Nárok na dedičstvo pred smrťou rodiča
. Príklady výpočtu dedičských podielov
. Ako dlho trvá dedičské konanie?
. Najčastejšie spory medzi dedičmi
. Ako sa dá predísť dedičským sporom?
. Kedy je možné vydediť potomka?

Oplatí sa napísať závet? Dozviete sa ako na to (podcast)