_{Zdroj: Adobe Stock}

Priateľskí sporitelia končia

Novelou zákona o stavebnom sporení sa ruší inštitút tzv. priateľských sporiteľov. Tí získavali štátnu prémiu aj napriek tomu, že si na účte stavebného sporenia len sporili a nečerpali žiadny úver. Priateľskí sporitelia doteraz nemuseli dokladovať účel použitia prostriedkov. Preto ministerstvo chce viazať poskytnutie štátnej prémie na podmienku, že sa prostriedky získané stavebným sporením vrátane štátnej prémie použijú výlučne na stavebné účely.

Štátna prémia podľa výšky príjmu

Rezort financií chce zvýšiť adresnosť štátnej podpory stavebného sporenia formou určitého sociálneho zamerania tejto podpory. Štátna prémia by sa mala vyplácať plnoletým osobám iba v prípade, ak ich priemerný mesačný príjem vypočítaný zo zdaniteľných príjmov za kalendárny rok neprekročí 1,3-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve SR. Zároveň sa do návrhu doplnilo, že vyplácanie štátnej prémie pre deti, teda neplnoletých sporiteľov, ostane bez obmedzenia.

Plná prémia len pre zmluvy v 1. polroku

Podmienky nároku na štátnu prémiu za prvý rok sporenia sa podľa ministerstva financií vôbec neodvíjajú od dĺžky obdobia platnosti zmluvy o stavebnom sporení v tomto prvom roku sporenia. Podľa súčasnej právnej úpravy je možné na získanie plnej ročnej štátnej prémie uzavrieť zmluvu o stavebnom sporení a vložiť celý požadovaný ročný vklad až v decembri kalendárneho roku, pričom štátna prémia za tento kalendárny rok je v plnej výške pripísaná na účet stavebného sporiteľa takmer hneď na začiatku nasledujúceho kalendárneho roku. Ministerstvo preto navrhuje osobitné limitovanie nároku na štátnu prémiu zo zmluvy o stavebnom sporení uzavretej v priebehu kalendárneho roku v tom zmysle, že ak stavebný sporiteľ uzavrie takúto zmluvu až v druhom polroku, jeho nárok na štátnu prémiu z tejto zmluvy nesmie presiahnuť polovicu maximálnej sumy štátnej prémie stanovenej zákonom.

Spodná hranica prémie sa znižuje

Taktiež by sa mala znížiť percentuálna výška štátnej prémie. V súčasnosti nemôže byť nižšia ako 5 % a vyššia ako 15 % z ročného vkladu. V terajšej situácii to podľa ministerstva znamená, že hoci percentuálna výška štátnej prémie vychádza podľa vzorca aktuálne na 0,5 % z ročného vkladu, musí sa určiť vo výške 5 % z ročného vkladu. Preto rezort financií navrhol znížiť spodnú hranicu percentuálnej výšky štátnej prémie z 5 % na 2,5 % z ročného vkladu. Vzhľadom na to, že touto zmenou sa vstupuje do ustanovenia, ktorým je upravená aj maximálna suma ročnej štátnej prémie a ktorá je ešte stále vyjadrená v slovenských korunách (2 000 Sk, s prepočtom konverzným kurzom 66,39 eura), navrhuje sa zároveň ustanoviť maximálnu sumu štátnej prémie na 70 eur ročne zaokrúhlením na celé desiatky nahor. „Tieto zmeny výrazne obmedzia trh stavebného sporenia, ktorý historicky najdlhšie umožňuje Slovákom vylepšovať si vlastné bývanie. Ide predovšetkým o zrušenie inštitútu priateľských sporiteľov, obmedzenie nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia a zníženie štátnej prémie, ktorá už dnes je pomerne nízka,“ konštatuje finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Tieto opatrenia podľa neho zásadne uberú na atraktívnosti stavebného sporenia a môžu narušiť špecifický systém samofinancovania, ktorý tvorí jeho základ.

Splácanie medziúveru bez prémie

Dnešná právna úprava umožňuje čerpať štátnu prémiu aj počas splácania medziúveru, čo podľa ministerstva financií značne znižuje ochotu stavebných sporiteľov počkať si na pridelenie zvýhodneného stavebného úveru. Preto sa v novele zákona navrhlo prijať také opatrenie, ktoré by demotivovalo stavebného sporiteľa zobrať si komerčný medziúver, a to tým, že sa vylúči nárok na štátnu prémiu pre stavebného sporiteľa počas čerpania a splácania medziúveru. Celkovo by toto opatrenie malo smerovať k postupnému znižovaniu objemu medziúverov. Toto opatrenie podľa M. Búlika ľudí neodradí. Za zbytočné však považuje zúženie okruhu poberateľov podľa príjmu. „Treba si uvedomiť, že obmedzenia NBS týkajúce sa maximálnej výšky úverov spôsobili, že mnoho ľudí si pre dofinancovanie zvolí veľmi drahý spotrebný úver s krátkou splatnosťou len osem rokov. To je mimoriadne zlá tendencia,“ upozorňuje. Preto by štát mal skôr podporovať dlhodobé sporenie a dofinancovanie v podobe stavebného úveru, ktorého splatnosť je až 30 rokov. Navrhované zmeny však podľa neho nesmerujú k podpore sporenia, ale práve naopak, odrádzajú od neho. Úspora na prostriedkoch štátneho rozpočtu je neadekvátna voči zvýšenému riziku zadlžovania ľudí drahými úvermi, ktorý reálne hrozí pri navrhovanom obmedzení sporiacej fázy stavebného sporenia, dodáva M. Búlik.

Zdroj: Nenuteľnosti.sk, SITA