Dante Alighieri bol jeden z najvýznamnejších talianskych básnikov, žijúci na prelome 13. a 14. storočia. Jeho svetoznámy epos, Božská komédia, uzrel svetlo sveta v prvej polovici 14. storočia. O šesť storočí neskôr inšpiroval talianskych architektov, ktorým sa v Argentíne vzdialenej od domoviny asi 11 000 a pol kilometra, zacnelo za kúskom Talianska.

Postavili tu preto kúsok z neho v neoromantickom a neogotickom slohu. Niečo, čo sa veľmi okato podobá na architektúru Toskánska. Možno aj kvôli tomu, že mramor na výstavbu doviezli z Talianska.

^{Toto je prvý pohľad, ktorý sa človeku naskytne na Palác Barollo. Zdroj: Janka S.}

Z pekla až do raja v priebehu pár minút

Palacio Barolo siaha do výšky 100 metrov. Číslo 100, ktoré Dante považoval za symbol úplnosti a dokonalosti, pripomína 100 spevov eposu (tak, ako báseň má slohy, tak epos má spevy).. Zaujímavé tiež je, že keď sa sčítajú číslice ulice, na ktorej stojí palác (1370 Avenido de Mayo, čiže 1+3+7+0), dostávame číslo 11, ktoré zas Dante bral ako priestupok. Aj preto sa s číslom 11 a jeho násobkami v spojitosti s architektúrou paláca stretávame hneď niekoľkokrát – má 22 poschodí rovnako ako 22 balkónov.

^{Palác Barollo má symboliky na rozdávanie. Každý balkón či poschodie nesie význam. Zdroj: Janka S.}

Vnútro paláca je rozdelené na tri časti – peklo, očistec a raj. Podobne a postupne, ako týmito časťami prechádza Dante, prechádza nimi aj návštevník.

Keďže Danteho peklo je rozdelené na deväť častí, už vstup do budovy reprezentuje peklo deviatimi stĺpmi, na ktorých sú sochy drakov a kondorov. Tu sa nachádza prízemie a recepcia paláca. Očistec pripomínajú jednotlivé poschodia, prvé až štrnáste, ktoré v spojení s bielymi stenami pôsobia dojmom čistoty. Zavŕšením návštevy je raj na poschodí 15 až 21. Raj na každého čaká na vrchu paláca Barolo. Prichádza pohľad ako pre bohov – celé Buenos Aires ako na dlani.

Na úplnom vrchu Paláca Barolo, vo výške 100 metrov a na 22. poschodí, sa nachádza maják. Architektova pôvodná idea bola vítať ním cudzincov prichádzajúcich z Atlantiku v ústí rieky Río de la Plata. Z tohto dôvodu vybudovali na druhej strane rieky, v uruguajskom Montevideu v budove Palacio Salvo, druhý maják. Majáky si každý deň o 22:00 dvadsať minút posielajú signály, čo reprezentuje nenaplnenú lásku medzi Dantem a Beatrice.

^{Výhľad z vrchu paláca. Najlepšie je ísť sem tesne pred západom slnka. Zdroj: Janka S.}

Vďaka spomenutým špecifikám bola budova od roku dokončenia (1923) až do postavenia inej budovy osem rokov najvyššou budovou nielen v Buenos Aires, ale aj na celom kontinente Južná Amerika. Dokonca je známa aj ako prvý mrakodrap v Argentíne.

O 101 rokov neskôr od jeho dokončenia, v roku 2024, Palacio Barolo oslavuje stoprvé výročie otvorenia. Ja som ho navštívila minulý rok, v čase jeho storočnice. Práve naň som sa v hlavnom meste Argentíny tešila najviac. Nesklamal. A myslím, že nesklame žiadneho návštevníka.

^{Vnútro paláca. Takto vyzerajú jednotlivé poschodia a schody. Zdroj: Janka S.}

Určite si rezervujte komentovanú prehliadku, pretože inak ostanete len v pekle, ktoré je jediné prístupné zdarma. Máte možnosť odviezť sa storočným výťahom, ale tiež navštíviť kancelárie ešte z dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia a vidieť, ako medzivojnových rokoch vyzerali.

Ideálne je naplánovať si prehliadku tak, aby ste boli v raji – čiže hore na vyhliadke počas zlatej hodinky. Tie výhľady sú neskutočné.

Palacio Barolo je v súčasnosti vo vlastníctve štátu

Samotný Luis Barolo, podnikateľ, ktorý si dal budovu navrhnúť talianskym architektom menom Mario Palanti, sa, bohužiaľ, jej otvorenia už nedožil. Chcel ju postaviť ako symbol Európy a Talianska v Argentíne, pretože sa domnieval, že túto kultúru zničia vojny.

Budovu si do vlastníctva zobral štát. Nie je prekvapením, že Palacio Barolo po malých častiach rozpredali, a tak sa mu dostalo pocty mať viac ako 300 majiteľov.

^{Už len prechádzať sa po poschodiach je zážitok. Zdroj: Janka S.}

Dodnes tam súkromne sídlia kancelárie právnikov či psychológov, módne značky, no tiež španielska jazyková škola. A môžete tu ochutnať aj argentínske špeciality. Reštaurácia 1923 v Paláci Barolo ponúka drink či jedlo s famóznym výhľadom na celé Buenos Aires. Miesto si treba rezervovať minimálne niekoľko dní vopred. Veď kto by tam nechcel večerať so západom slnka?

Buenos Aires patrí medzi moje najobľúbenejšie mestá na celom svete. Pôsobí exoticky, no pritom sa tam cítim tak doma. Je to určite tým, že veľa obyvateľov Buenos Aires má predkov z Európy, hlavne z Talianska a Španielska. Zaujímavosťou je, že veľa Argentícov má vďaka svojim predkom z Európy európske pasy a môžu tak neobmedzene cestovať do Európy bez víz.

^{Buenos Aires je mesto lacných steakov a výborných nočných klubov. Určite sa oplatí ísť. Zdroj: Janka S.}

Palác Barollo bol len jednou z lahôdok, ktoré sa mi v Buenos Aires páčili. Je toho však oveľa viac. Buenos Aires je kozmopolitné, moderné mesto so skvelými reštauráciami, kaviarňami a super steakmi. Je teda zážitkom nielen pre oči, ale aj pre žalúdok. Palác Barolo

^{Jedno z nádvorí uprostred Paláca Barollo. Zdroj: Janka S.}