Ako nás syndróm nezdravých budov ovplyvňuje?

Až 90% svojho času trávime vo vnútri budov. Kvalita ich vnútorného prostredia je preto kľúčová pre naše zdravie a produktivitu. Syndróm nezdravých budov spôsobuje zdravotné problémy, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu života i pracovný výkon. Poukázala na to platforma PlanRadar, ktorá sa zameriava na digitalizáciu dokumentácie, komunikácie a reportovania počas výstavby a správy nehnuteľností.

Syndróm nezdravých budov sa často prejavuje rôznymi príznakmi od bolesti hlavy a podráždenia očí až po problémy s koncentráciou a únavu. Tieto symptómy často miznú po opustení budovy, čo podľa PlanRadar naznačuje súvislosť s kvalitou vnútorného prostredia. „Tieto symptómy bývajú často nenápadné a môžu byť spojené s faktormi ako je nedostatočné vetranie, vysoká koncentrácia znečisťujúcich látok v interiéri alebo zvýšená vlhkosť. Syndróm nezdravých budov nie je len otázkou pohodlia, ale tvorí významné zdravotné a ekonomické riziko,“ priblížil regionálny manažér platformy PlanRadar pre Slovensko Adam Heres Vostárek. Pripomenul, že napríklad vo Veľkej Británii či na Novom Zélande vykazuje príznaky tohto syndrómu až 80 % zamestnancov, čo vedie k zvýšenej chorobnosti a zníženej produktivite.

Ako syndróm nezdravých budov vzniká?

Nepriaznivé vnútorné prostredie podľa platformy spôsobuje napríklad nedostatočné vetranie priestorov. Ďalším faktorom sú neefektívne klimatizačné systémy, ktoré nedokážu zabezpečiť dostatočnú výmenu vzduchu. Problémom je tiež nadmerná vlhkosť, ktorá vytvára podmienky pre rast plesní.

Syndróm nezdravých budov spôsobuje aj zlé vetranie

^{Syndróm nezdravých budov spôsobuje zlé vetranie a neefektívna klimatizácia. Zdroj: Nehnuteľnosti.sk}

Čo by mohlo pomôcť zlepšiť vnútorné prostredie budov?

Pomôcť pri riešení syndrómu nezdravých budov by mohla digitálna správa nehnuteľností. Čo to v praxi znamená? Prostredníctvom komplexného digitálneho monitoringu by mohli správcovia budov včas odhaliť možné problémy a chrániť tak zdravie užívateľov i celkový stav nehnuteľnosti. Pomôcť by mohla aj pri plánovaní pravidelnej údržby, rýchlej identifikácii prípadných chýb či k zlepšeniu komunikácie pri zabezpečení údržby a potrebných opráv.

Zdroj: TASR