Vianočný stromček z filmu Sám doma? Nájdete ho pred Rockefellerovým centrom

Keď sa povie New York, predstavím si Sochu Slobody, mrakodrapy a Kevina McCallistra. Sám doma je sviatočná klasika a práve tá vianočná časť sa odohráva na rôznych miestach v New Yorku, od hotela Plaza, kde bol Kevin ubytovaný, cez Central Park až po Rockefellerovo centrum, kde Kevin stojí pred rozsvieteným vianočným stromčekom a želá si nájsť sa s jeho rodinou. A vraj sa tu plnia priania, ale to ste zrejme vo filme videli aj sami.

^{Spoznávate ten stromček? Zdroj: Janka S.}

Áno, ten vianočný stromček na Rockefeller Plaza je dokonalý a korčuľovanie sa pri soche Prometea na klzisku pred ním by vyčarilo vianočnú náladu aj Scroogeovi. Vianoce sú ale ďaleko, preto sa poďme pozrieť na niečo iné. Neviem, či sa nad tým niekedy zamýšľali, no práve Rockefellerovo centrum je svojím spôsobom jedinečné.

^{Výhľad z vyhliadky Top of the Rock. Zdroj: Janka S.}

Kde bolo, tam bolo, zrodila sa myšlienka

Pozemok pod Rockefellerovým centrom bol ešte na začiatku 19. storočia 5,6 km od centra mesta. Považovalo sa to tu za vidiek a nebolo tu nič okrem domov, v ktorých žili ľudia. Od mesta New York pozemok kúpil lekár David Hosack za 4800 dolárov. Vytvoril tu botanickú záhradu, ktorú však postupne nevedel platiť.

J. D. Rockefeller bol v 1926 podnikateľ, ropný magnát, a teda aj jeden z najbohatších ľudí Ameriky. Pôvodne tu chcel postaviť budovu opery, no po tom ako Ameriku v 1929 zasiahla Veľká hospodárska kríza, od tohto plánu upustil a začal stavať vtedy najväčší stavebný projekt v súkromnom vlastníctve, ktorý je dnes jednou z najväčších atrakcií New Yorku. Hlavnou ideou bolo vytvoriť veľký zábavno-vzdelávací komplex zameraný na televíznu tvorbu, čo je stále aktuálne. Po jeho smrti v budovaní pokračoval jeho syn.

^{Výhľad na jednu z budov Rockefeller centra. Zdroj: Janka S.}

Výstavba trvala 9 rokov, od 1931 do 1940, a čo je zaujímavé – prebiehala neprerušene aj počas Veľkej hospodárskej krízy. Neskôr sa pred budovou vybudovalo klzisko a pred Vianocami sa tu začal osádzať vianočný stromček.

Rockefellerovo centrum nie je jedna budova. Je to komplex 19 budov v modernistickom štýle s príchuťou kapitalizmu, ktoré sa poväčšine prenajímajú ako kancelárie pre firmy. Nachádza sa tu aj Radio City Music Hall, najväčšie divadlo sveta, kde sa zmestí takmer 6000 ľudí. A komplex to nie je len tak hocijaký, ale rovno najväčší svojho druhu na svete v súkromnom vlastníctve.

V roku 1988 bolo Rockefellerovo centrum vyhlásené za národnú historickú pamiatku.

Stavba Rockefellerovho centra

Týchto 19 budov stavalo behom deviatich rokov tisíce robotníkov. Prevláda tu architektonický štýl Art Deco. Typická je preň stupňovitá forma, akoby schodíky, ktoré vidíme aj na mrakodrape Rockefellerovho centra. Ak ste nevedeli, tak presne počas stavby v roky 1932 vznikla jedna z najznámejších fotografii sveta. Tušíte ktorá?

Áno, tá legendárna fotka, kde 11 robotníkov obeduje na oceľovom nosníku rozostavaného mrakodrapu vo výške 260 metrov nad zemou. Nebojte sa, bolo to zinscenované ako reklama na mrakodrap a pod nimi už bolo postavené poschodie. A a ak to doteraz nebolo dostatočne šokujúce, tak medzi robotníkmi na nosníku je aj jeden Slovák, tesár Gustáv Popovič z Vyšného Slavkova (ten úplne napravo).

^{Robotník úplne napravo je Slovák. Zdroj: Charles Clyde Ebbets}

Do samotného Rockefeller centra viete ísť zadarmo a prezrieť si tu môžete napríklad množstvo nástenných malieb. Ak by ste si chceli užiť panoramatický výhľad na celučičký New York z 32. najvyššej budovy mesta, na Top of the Rock je potrebné zakúpiť si vstup za 40 USD. Na západ slnka je cena vyššia.

A ak túžite po rovnakej fotke ako majú robotníci, od decembra minulého je v rámci vstupného aj takáto možnosť. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že celá radosť trvá 3 minúty a je pridrahá na to, aby niekto platil 25 dolárov navyše k už dosť vysokému vstupnému. My sme tak síce spravili, ale ničím to neohúrilo. Odporúčam zaplatiť si iba základné vstupné a tejto extra službe sa vyhnúť.

Výhľad z Rockefeller centra je zážitkom na celý život. A ak váhate, či kúpiť alebo nie… Moja otázka znie – koľkokrát budete ešte v New Yorku, aby ste si ho pozreli takmer z vtáčej perspektívy? 🙂