Sú ulice Bratislavy bezpečnejšie pre deti, aby mohli chodiť do škôl pešo? Odpovedá Sandra Štasselová

V článku sa dozviete:

• prečo vznikol projekt Mesto pre deti,

• aká téma sa v súvislosti s deťmi rieši v prvom rade,

• do akej školy sa ráno kráča príjemnejšie,

• či sa budú ulice v Bratislave uzatvárať,

• nad čím sa pri kúpe bytu treba zamyslieť.

• ktorý developerský projekt je podľa Sandry Štasselovej osvietený.

---

Pani Štasselová, odkiaľ ste nabrali prvotnú inšpiráciu pre projekt Mesto pre deti? Mali ste konkrétne vzory zo zahraničia alebo je to váš vlastný projekt? Ako ste dospeli k jeho jednotlivým súčastiam, „Bezpečné mesto“, „Aktívne mesto“, „Príjemné mesto“? 

To nebude úplne krátka odpoveď, ale ide o jadrovú agendu nášho primátora. Je architekt z aktivistického prostredia, ktorý vníma verejné priestory ako obývačku mesta, ktorá je veľmi dôležitá. Kandidoval aj s robustným programom Plán B, pričom naprieč všetkou agendou, ktorú mesto robí je výrazná snaha zlepšiť kvalitu verejných priestorov, tak aby sa ľudia v svojom meste cítili dobre. Od vzniku Metropolitného inštitútu Bratislavy- inštitúcie, kde pracujem, sme sa zameriavali na to, čo môžeme spraviť preto, aby boli lepšie.

A popri tom sme si v určitom momente povedali, poďme sa skúsiť venovať citlivým skupinám. Nesústrediť sa len na prierezové kvality priestorov, ako by mali vyzerať lavičky, kde by sa mali osádzať, ako sadiť stromy, kde by sa mali sadiť. Ale poďme riešiť deti, ako veľmi veľkú a veľmi citlivú skupinu obyvateľov. Poďme zistiť, akým spôsobom môžeme efektívne vynaložiť tie peniaze a kapacity, ktoré máme. 

Lebo mesto nemá veľa peňazí ani kapacít. Rekonštruovať veľké verejné priestory, Námestie slobody alebo nejakú ulicu je veľmi drahé, náročné a dlho to trvá. Preto sme sa rozhodli robiť malé intervencie, ktoré idú presne tam, kde treba a ktoré zlepšujú život deťom. 

Bezpečnosť je základ…

Na začiatku projektu Mesto pre deti bola otázka, čo môžeme my ako mesto urobiť, aby sa v ňom deťom žilo lepšie. Začali sme malými kvalitatívnymi prieskumami. Pýtali sme sa ľudí naprieč rôznym socioekonomickým svetom, aj rodičov detí, ktorí žijú v ubytovniach, v sociálnom bývaní a veľmi rýchlo sme záber zúžili na tému bezpečnosti. 

Dobrý verejný priestor má všelijaké kvality, ale na to, aby bol dobrý pre deti je dôležité, aby bol bezpečný, aby tam deti vôbec mohli prísť. Aby ich tam rodičia nechali, aby sa im tam dovolili ísť hrať. Začali sme riešiť, že máme veľa skvelých verejných priestorov, napríklad na veľkých panelákových sídliskách z osemdesiatych rokoch, ale prečo tam nie sú deti? 

Dostali sme sa k téme bezpečnosti a rozhodli sme sa  začať so základnými školami, ktoré sú v meste veľmi dobre distribuované.

Mapovali sme, kde sa školy nachádzajú a aké sú riziká. Zistili sme, že v Bratislave 95 % všetkých obyvateľov býva menej ako 15 minút pešo od svojej spádovej školy. Povedali sme si, super, to je dobré východisko, toto bude náš indikátor, ktorý budeme sledovať. A snažíme sa upraviť okolia škôl tak, aby do nich deti mohli chodiť pešo. 

---

V Bratislave je okolo 100 základných škôl, pričom z toho 61 je spádových štátnych škôl, do ktorých vám deti zoberú, ak bývate v spádovej oblasti. Tento systém funguje naprieč Slovenskom. 

---

^{Ulica Vazovova; Zdroj: mestopredeti.sk}

Sme krajina, ktorá je stále v značnej miere zameraná na automobilovú dopravu. Auto patrí k obľúbeným a preferovaným spôsobom prepravy. Ako sa na úpravy ohľadom bezpečnosti pozerajú vodiči a celkovo rodičia? Aké ste v tejto súvislosti zaznamenali ohlasy a máte k dispozícií aj nejaké dáta? 

Áno, samozrejme, pre nás sú veľmi dôležité dáta, ktoré zbierame naprieč projektom. Veľmi dôležitý indikátor, ktorý skúmame je, nakoľko rodičia považujú okolie svojej školy za bezpečné. Na to sa pýtame v dotazníkoch na začiatku, v strede a na konci projektu na každej škole.

A vieme to porovnávať. V Bratislave sú školy, kde 70% rodičov považuje iba bezprostredné okolie svojej školy za mimoriadne nebezpečné. A to sú rodičia, ktorí chodia pešo, autom alebo rôzne. Podľa dát, ktoré zbierame vieme aj segmentovať. Sú školy, kde je zaujímavé, že iba tí, ktorí chodia pešo považujú okolie za nebezpečné, a tí, ktorí chodia autom si myslia, že je v poriadku. Takže samozrejme, každý má svoj individuálny zážitok, čo je úplne prirodzené.

Zároveň sa snažíme vytvoriť také prostredie okolo škôl, aby deti, ktoré môžu a chcú chodiť pešo, jednoducho mohli. To je pre nás základ. 

Našim cieľom ale nie je vytlačiť autá úplne preč. Sú deti, ktoré vždy budú chodiť autami. Sú to deti, ktoré môžu byť aj ťažko zdravotne znevýhodnené alebo deti, ktoré bývajú v suburbiu a dochádzali by trištvrte hodiny autobusom. Našim cieľom je upraviť školu tak, aby sa tam všetci zmestili a nikto neznižoval bezpečnosť toho druhého. 

Základom je komunikácia…

Ale áno, je veľmi dôležitá časť práce vysvetliť všetkým užívateľom dopravného priestoru čo sa tu deje a prečo sa tu deje. Takže ak rodičia zvykli vysádzať dieťa rovno pred bránou školy a my im teraz chceme miesto, kde budú vysádzať deti posunúť niekde preč, potrebujeme im ukázať dáta, prečo to tak robíme. Dátami ich musíme presvedčiť, že je to aj pre zdravie a dobro ich detí.

Potrebujeme, aby nová drop-off zóna bola, ak nie je taká bezpečná, tak ešte ideálne bezpečnejšia, než bolo miesto rovno pred bránou školy.

Potrebujeme sa rozprávať s rodičmi o exhalátoch, o kvalite ovzdušia. Potrebujeme sa s nimi rozprávať o dátach, ktoré hovoria o tom, že aha, toto je situácia vo vašej škole a my im musíme ukázať nádej, že to môže byť lepšie.

Pre nás je dôležité postupovať citlivo, ale na druhej strane, vždy tie deti, ktoré chodia samé pešo bez sprievodu sú tie, ktoré treba viac ochraňovať, majú menšiu pozornosť, sú zraniteľné. Keď auto zrazí v 50tke dieťa, tak je omnoho vyššia šanca, že sa tomu dieťatu niečo vážne stane, ako keď sa auto pohybuje 30tkou. Potrebujeme jednoducho vytvoriť priestor, ktorý je bezpečnejší pre všetkých.

^{Sandra Štasselová počas konferencie Start with Children; Zdroj: Vladimír Škuta}

Projekt Mesto pre deti začal v roku 2022-  ?yslíte si, prípadne máte aj podložené, že sa detská nezávislá mobilita zlepšila? Ako si overujete, či začalo viac detí chodiť peši alebo využívať MHD?

V roku 2022 sme začali s jednou pilotnou školou, rok na to sme robili s 10 školami, teraz sme otvorili prihláškový program, robíme s ďalšími 20 školami. Každá škola je veľmi špecifická. Je ťažké porovnávať dáta naprieč školami, má význam sa pozrieť na konkrétnu školu a potom ju skúmať do budúcnosti, ako sa to vyvinie.

Máme aj dáta za všetky školy, ale sú všeobecné a nám až tak veľa nepovedia a nie sú smerodajné. Aby sme získali informácie o našom dopade neskúmame len modal split, ktorý hovorí o tom, koľko detí sa ako dopravuje, koľko chodí pešo, bicyklom, MHD, autom. Lebo modal split sa mení veľmi pomaly a pri návykoch ľudí je určité oneskorenie.

Uchopiteľnejší indikátor, ktorý je veľmi nápomocný a rýchlo sa mení, je pocit bezpečia, o ktorom som hovorila. Distribuujeme online dotazníky medzi rodičov a potom online dotazníky pre žiakov 2. stupňa. Žiakom 1. stupňa nedávame dotazník, ale pýtame sa ich na workshopoch. Zaujíma nás, nakoľko okolie svojej školy považujú za veľmi bezpečné, skôr bezpečné, skôr nebezpečné, veľmi nebezpečné. A toto je škála, na ktorej nám odpovedajú a zmeny sú relatívne rýchle.

Jednoduché zmeny, ktoré sa hneď prejavia…

Môžete spraviť veľmi jednoduchú intervenciu, ktorá zvýši viditeľnosť na priechode pre chodcov. Napríklad pred ním odstránite parkovacie miesto a tým pádom sa vám ako chodcovi zlepší viditeľnosť áut, ktoré sa približujú a aj naopak, vodič lepšie vidí dieťa. Dopad je okamžitý. Je to relatívne jednoduchá intervencia, ktorá sa hneď prejaví a ukazovatele sa tu mierne lepšia, no pri modal splite sú zmeny ozaj veľmi pomalé.

Vedeli by ste si teraz hneď spomenúť na školu alebo školy, kde ukazovatele pozitívne poskočili, kde sa situácia výrazne zlepšila smerom k tomu vysnívanému cieľu? 

So školou, ktorú ja rada spomínam, sme spolupracovali v roku 2023. Je to Základná škola Nevädzová v Ružinove, a v tom čase do nej chodilo 810 detí a plánovali ešte prístavbu. 

Škola leží na konci slepej ulice, kde sa nachádza aj vchod. Autá ráno išli na koniec slepej ulice, vyhodili dieťa, trojbodovo sa tam vytočili a smerovali späť, čiže polhodinu ráno bola ulica zapchatá autami, ktoré sa hýbali pomaly a všetky chceli vyložiť svoje dieťa priamo pred školskou bránou.

V dotazníkoch podložených dátami, už vtedy tam veľmi veľa detí chodilo pešo, sme sa spýtali miestnej komunity, či by boli za to, aby sme túto ulicu ráno na polhodinu zatvorili pre autá a deti by sa vysádzali mimo nej. Takmer 80% rodičov súhlasilo, čo bolo veľmi jednoznačné gesto, že to ideme vyskúšať. Mesiac sme zmenenú prevádzku testovali a následne znovu zbierali dáta a zisťovali spokojnosť. 

Samozrejme, niekoľkým desiatkam rodičov, ktorí chodia autom, sme akoby sťažili cestu, ale vytvorili sme im drop-off zónu, ktorá bola bezpečná a vytvorili sme možnosť otočiť sa ešte pred slepou ulicou. Zmena bola mimoriadne citeľná, lebo stovky detí, ktoré chodili okolo ulice s rannou dopravnou zápchou ku školskej bráne, kde sa vytáčali autá, mali zrazu zo dňa na deň omnoho príjemnejšiu cestu.

^{Základná škola Nevädzová; Zdroj: mestopredeti.sk}

V rámci Mesta pre deti ste rozbehli jednodňové festivaly „Ulica na hranie“ a „Komunitná ulica na hranie“, pri ktorých sa počas ich konania obmedzuje motorizovaná doprava a deti sa hrajú na ulici. Mali ste už v tejto súvislosti takú dobrú skúsenosť, že ste začali rozmýšľať nad dopravným obmedzením, prípadne úplným zatvorením niektorých ulíc, ako sa to robí aj v zahraničí? 

Úprimne povediac nie, lebo to nikdy nebol úplne cieľ. Jednodňovým festivalom sa snažíme miestnej komunite, rodičom, ukázať, že verejný priestor môže byť radikálne bezpečnejší, a že je to dobro každého.

Ja sama som mala dobrý zážitok, počas prvej „Ulice na hranie“ v 2022. Moja dcéra mala vtedy 3 roky, uzatvoril sa veľký kus ulice a bolo to ako taký malý festival, bolo tam pódium a stánky a moje trojročné dieťa, ktoré sa ma dovtedy vždy držalo, zrazu zmizlo a chodilo tam samé. Cítila sa tam dobre, lebo tam bolo veľa detí, všelijaké preliezky a zábavné veci a pre mňa to bol extrémne príjemný zážitok, že sa o ňu nemusím báť a ona sa osmelila a tiež sa nebála. 

Takže v „Uliciach na hranie“ nám ide hlavne o zážitok, že verejný priestor môže byť bezpečný a všetci by sme sa o to mali snažiť. A áno, sú ulice, na ktorých by sa možno časom dala nejako systematicky utlmiť doprava, ale nechceme to robiť na silu a neúčelne. Lebo často toto nie je ten point, ktorý treba spraviť, aj na pešej zóne máte nejakú premávku áut a dôležité je, že každý dáva pozor na každého a aj tie autá dávajú pozor.

^{Ulica na hranie; Zdroj: mestopredeti.sk}

^{Ulica na hranie; Zdroj: mestopredeti.sk}

^{Ulica na hranie; Zdroj: mestopredeti.sk}

Podľa vášho názoru, ktorá štvrť alebo štvrte v Bratislave majú o pár rokov potenciál byť dobré pre rodiny s deťmi? 

To je veľmi dobrá otázka. Ja rada hovorím o svojom zážitku.

Mám dve malé deti a keď sme si kupovali byt, mali sme jedno dieťa a čakali sme druhé, bolo pre mňa extrémne dôležité, v akom prostredí budú vyrastať a kde sa budú hrať. Podarilo sa nám kúpiť byt v bytovom súbore, kde máme zelený dvor, do ktorého nechodia autá a moje deti sa od útleho veku hrali so susednými na dvore. Ja som si len nechala otvorené okno, aby som počula, keď ma budú potrebovať. To sú neuveriteľne dobré zážitky a týmto spôsobom sme sa zoznámili so susedmi, ktorí majú tiež deti, sme komunita a býva sa nám tam naozaj výborne.

Samozrejme sú ľudia, ktorí nie sú v situácií, že si potrebujú kúpiť byt a môžu si vyberať spomedzi mnohých. Ale chcela by som apelovať na ľudí, ktorí si ten byt hľadajú, nech myslia na to, ako sa budú ich deti dopravovať do školy, kam sa pôjdu hrať, keď budú mať 6-7 rokov, či je tam ihrisko, na ktoré budú môcť ísť sami, bez toho, aby mama, otec museli sedieť na lavičke a dozerať na nich, a kde sa zoznámia so susedmi, aby mali kamarátstva, nejaké vzťahy a aby mali dôvod, prečo ísť von. 

Aké by ste v tomto smere dali odporúčanie pre developerov?

Myslím, že je dôležité, aby si toto uvedomili aj investori, developeri, lebo skôr či neskôr sa na to už ľudia začnú zameriavať. V Bratislave bol obrovský tlak na bytovom trhu a vlastne ešte donedávna, keď niekto predával byt, tak ho proste predal a bolo to len otázkou času. Situácia sa ale mení, a ja verím, že keď niekto developuje niečo krásne, trvalé, čo by malo prinášať radosť, tak má myslieť aj na to akým spôsobom tam budú fungovať deti. Pretože keď si deti vytvoria sociálne vzťahy vo verejnom priestore, rodičia si cez deti vytvoria svoje kamarátstva s rodičmi ostatných detí. A to je veľmi dôležité a veľmi príjemné. 

V Bratislave je veľmi veľa dobrého verejného priestoru, veľa dobrého bývania, veľmi veľa bývania, ktoré nie je až tak dobré, ale má okolo seba veľa verejného priestoru, ktorý má potenciál slúžiť ako exteriérová obývačka a byť zázemie pre komunitu.

Myslím si, že všetci by sme sa mali snažiť, aby nie len náš súkromný byt bol fajn, ale aby aj mesto slúžilo pre nás, našim potrebám, našim deťom. ^{Ulica na hranie; Zdroj: mestopredeti.sk}

•Ktorý developerský projekt podľa vás dobre pracuje s verejným priestorom, so svojím okolím?

Je to starší development v Petržalke Hájpark. Je veľmi príjemný, hoci je v Petržalke, ktorú ja osobne milujem, ale veľa ľudí ju vníma ako vežiaky a rozľahlé verejné priestory. Vytvoril sa tam development, ktorý je v nádhernom prostredí, vedľa Draždiaku, v lese, zároveň je tam veľký dvor a interiérový priestor pre komunitu. A neviem o iných projektoch, kde by developer vytvoril interiérový komunitný priestor. To mne chýba a pritom tu vidím mnohé skvelé developmenty. 

Bývam v štvrti, kde je Urban Residence a Pri mýte. Sú tam skvelé verejné priestory, krásna architektúra, ale chýba mi tam interiérový priestor, ktorý by slúžil svojej komunite. 

Takže keby som mala povedať jeden development, tak poviem Hájpark. Pripadá mi ako veľmi osvietený a zatiaľ nenašiel pokračovateľov v tejto tradícii. 

Ďakujem za rozhovor.

---

Sandra Štasselová je urbanistka, vedúca projektu Mesto pre deti, ktorý bol odštartovaný v roku 2022. Študovala v Bratislave a Amsterdame a pre jej pôsobenie je charakteristická medzisektorová spolupráca so zameraním na sociálnu spravodlivosť a inkluzívny dizajn.

Ako matka dvoch detí cíti záväzok budovať silnejšie komunity. V rámci projektu Mesto pre deti sa snaží o vytvorenie bezpečnejšieho prostredia pre deti, a teda v konečnom dôsledku pre všetkých. K cieľom patrí podpora hry vonku a podpora nezávislej detskej mobility, a to aj prostredníctvom participácie, zapájania samotných detí do procesu plánovania.

---

^{Sandra Štasselová; Zdroj: startwithchildren.com}