Bývanie

Zabudnite na byt. V rakúskom Seestadt Aspern sa život začína už na ulici

Chceli by ste vedieť ako vyzerá dobré mesto? Také, ktoré vychádza z dnešných ideálov? V posledných rokoch sa ako projekt hodný nasledovania prezentuje rastúca viedenská štvrť Seestadt Aspern. Prečo? Plánovaná bola naozaj s ľuďmi a naozaj pre všetkých ľudí. Bývanie sa v nej nezačína až za dverami bytu, ale priamo na ulici.


Seestadt Aspern

Seestadt Aspern

Zdroj: Nehnuteľnosti.sk


V článku nájdete:

• prečo je Seestadt Aspern pokladaná za vzorovú štvrť v modernom urbanizme,

• prečo sa spája i s kontroverznými témami a výzvami počas jej vývoja,

• čo bolo pri návrhu štvrte kľúčové pre jej jedinečný koncept bývania,

• prečo sa v nej dobre žije vďaka jej inovatívnemu prístupu k verejným priestorom,

• základné fakty o Seestadt Aspern, vrátane jej rozlohy a cieľov udržateľnosti.


Seestadt Aspern – vzorové súčasné mesto

Po dokončení, naplánovanom do roku 2030, bude Seestadt Aspern zaberať pôsobivých 240 hektárov. Aj vo viedenskom merítku ide o územie nezanedbateľnej veľkosti, (výmerou porovnateľné s centrom Viedne – 1. Bezirk), ktoré zároveň patrí k jedným z najväčších stavebných projektov v Európe. Aktuálne tu už býva okolo 12 000 obyvateľov v približne 5 000 bytoch.

Do pozornosti sa v pozitívnom zmysle dostáva hneď pri viacerých témach, z ktorých sú na druhú stranu viaceré vnímané i pomerne kontroverzne. Všetky však tvoria dieliky spoločnej snahy a vzájomne sa prepájajú, smerujú k vybudovaniu odolného, udržateľného mesta. Seestadt AspernSeestadt Aspern, centrálne jazero; Zdroj: Nehnuteľnosti.sk

Výstavba Seestadt Aspern sa prezentuje v súvislosti s témami ako:

1. Recyklácia brownfieldovvyužívajú sa územné rezervy v sídlach a zamedzuje sa nadmernému rozširovaniu zástavby do krajiny a tým pádom aj zaberaniu ornej pôdy.

Seestadt sa buduje konkrétne na ploche bývalého letiska, neaktívneho od roku 1977. Patrí medzi oblasti, ktoré boli vo Viedni vytipované na opätovné využitie a teda začlenenie do štruktúry mesta.

2. Koncept mesta krátkych vzdialeností alebo 15-minútové mestocieľom je vyskladať zástavbu z rozličných funkcií, tak aby si obyvatelia pešo alebo na bicykli dokázali napĺňať minimálne bežné potreby v krátkom časovom úseku, napríklad v spomínaných 15 minútach. Priekopníkom konceptu je Carlos Moreno, výskumník, vedec, profesor Sorbonskej univerzity v Paríži a poradca parížskej starostky Anne Hidalgo.

Vo Viedni v minulom storočí vznikali, tak, ako mnohých mestách po svete podľa vtedajšieho presvedčenia, monofunkčné zóny vyhradené bývaniu či práci. Riešenie každodenných záležitosti si potom logicky vyžadovalo aj mnoho pravidelných presunov, pričom jednotlivé zóny zároveň zostávali v určitých dobách takmer vyľudnené. Seestadt Aspern má naopak fungovať ako plnohodnotná živá mestská štvrť s dobrým mixom funkcií, ktorý pokryje väčšinu základných a dokonca v tomto prípade i špecifickejších potrieb.

3. Energeticky efektívne/plusové štvrtebudovy v takýchto celkoch nevyžadujú na prevádzku veľa energie, ktorá má zároveň pochádzať predovšetkým z obnoviteľných zdrojov. A keďže tieto zdroje sú nestabilné, je nutné zaistiť, aby bol systém flexibilný a teda schopný reagovať na výkyvy v dopyte a spotrebe energie, konkrétne sa využívajú napríklad zásobníky teplej vody, batérie či inteligentné spotrebiče.

V roku 2020 bol vypracovaný projekt aspern klimafit, v roku 2024 bol aktualizovaný, ktorý definuje parametre na budovy v novej fáze výstavby, zacielené na energetickú efektivitu. Požiadavky sa zameriavajú na dosiahnutie čo najnižšej možnej spotreby energie (kvalitné obvodové plášte, aktiváciu betónového jadra, nízkoteplotné vykurovacie systémy), využívanie lokálnych obnoviteľných zdrojov energie a zamedzenie letného prehrievania. Energetickú efektívnosť podporuje tiež samotná modulácia stavebnej štruktúry ako návrh relatívne uzatvorených blokov alebo výšková zonácia budov.

Aby sme však vedeli energeticky efektívnu zástavbu dobre navrhovať, potrebujeme aj relevantné dáta.

V Seestadt Aspern sa roky analyzuje 5 budov s rozdielnou funkčnou náplňou, z ktorých sa zbierajú dáta v niekoľko minútových intervaloch, pričom sa skúmalo aj chovanie užívateľov. 


Štvrť ako jeden z blízkych vzorov udržateľnej výstavby uvádza aj Inštitút pre pasívne domy (iEPD).


Seestadt AspernSeestadt Aspern, breh jazera využívaný na voľnočasové aktivity; Zdroj: Nehnuteľnosti.sk

Seestadt AspernSeestadt Aspern, jedno z mnohých ihrísk v štvrti; Zdroj: Nehnuteľnosti.sk

4. Zapojenie obyvateľov do projektu – komunikácia s obyvateľmi sa považuje už za dôležitú súčasť procesu tvorby dobrého urbanizovaného prostredia. Vypočuť a zapojiť verejnosť, zamyslieť sa nad jej skúsenosťami, podnetmi a rovnako jej miesto realizácie vopred predstaviť prispieva k tomu, že projekt bude v budúcnosti prijatý hladšie.

Participácia vo Viedni začína 3 až 5 rokov pred vyhlásením súťaže. Ide o štandardný postup, odráža filozofiu metropoly Rakúska. Od počiatkov utvárania idey projektu odborníkmi sa kontaktuje verejnosť, v prípade Seestadt Aspern sa rozposielali informácie s dotazníkmi v susedstve.

S úmyslom budovať vzťah k predmetnému územiu bolo pre verejnosť organizovaných množstvo aktivít ako festivaly, exkurzie, umelecké podujatia, prehliadky a workshopy, na ktorých mohla odovzdať aj svoje nápady. Zároveň sa zbierali podnety od obyvateľov z iných mestských častí a prebiehali stretnutia i so samotnými autormi diela z ateliéru Tovatt Architects and Planners.

Diskusie s verejnosťou prebiehajú stále, keďže projekt sa ešte realizuje a môže byť s ohľadom na zmenu situácie prehodnotený/aktualizovaný.

Seestadt AspernSeestadt Aspern, príjemné verejné priestory dotvorené zeleňou a vodnými prvkami; Zdroj: Nehnuteľnosti.sk

Seestadt AspernSeestadt Aspern, verejné priestory dotvára zeleň; Zdroj: Nehnuteľnosti.sk

Seestadt AspernSeestadt Aspern; Zdroj: Nehnuteľnosti.sk

Seestadt AspernSeestadt Aspern; Zdroj: Nehnuteľnosti.sk

5. Tvorba inkluzívneho urbanizovaného prostrediamesto má byť ideálne takpovediac pre všetkých, bez ohľadu na vek, pohlavie, majetkové pomery a pod., a všetci obyvatelia majú mať čo najférovejší prístup k mestským vymoženostiam. Verejné priestory sú preto veľkou témou, odohráva sa v nich značná časť života a pre obraz mesta sú pochopiteľne zásadné.

Pri Seestadt Aspern sa objavuje aj označenie „Štvrť pre ženy“, ktoré privádza k problematike rodovo citlivého plánovania, ktoré sa, pravdepodobne pre nesprávne pochopenie, stretáva aj s negatívnymi reakciami. Treba však pripomenúť, že jeho cieľom je mesto s priateľskými podmienkami pre všetkých.


Ako sa vo Viedni už pred 30 rokmi začalo riešiť miznutie starších dievčat na ihriskách sa dočítate tu.


Výpovedným gestom bolo pomenovanie ulíc a námestí po známych ženách. Dizajn štvrte počíta aj s aktívnym pohybom rodín, bol prispôsobený pre menšie i staršie deti. Svoje aktivity si však vo verejnom priestore nájdu aj ostatní.

Verejné priestory sú v Seestadt Aspern kľúčové

V tejto viedenskej štvrti sa často skloňovaná „urbánna obývačka“ stáva naozaj realitou. Bývanie sa tu skutočne začína na ulici a nie až za dverami bytu.

Čo je pri bežnom pohybe v urbanizovanom prostredí dôležité?

Nepochybne každodenné vnemy a súvisiace emócie, ktoré v nás vyvoláva. Tvorba základnej schémy dobrého mesta sa odráža od určitých osvedčených parametrov, zvyčajne jednoznačne definovaných, merateľných. Do hry však zásadným spôsobom vstupujú i tie ťažšie uchopiteľné kvality. 

Nebude prekvapením, že ľudia vnímajú mesto práve cez verejný priestor. A ten sa v Seestadt Aspern dostal nepochybne do centra záujmu. Medzi budovami sa nenachádzajú len zostatkové plochy, ktoré sú obvykle odkladiskom generických riešení, doťahované len ako nutnosť.

Seestadt AspernSeestadt Aspern, milé detaily v rámci mestskej štruktúry; Zdroj: Nehnuteľnosti.sk

Seestadt AspernSeestadt Aspern; Zdroj: Nehnuteľnosti.sk

Seestadt AspernSeestadt Aspern, využitie majú i malé plochy; Zdroj: Nehnuteľnosti.sk

Ako si dnes opäť uvedomujeme, na uliciach a nezastavaných plochách nejde iba o komunikačnú funkciu v zmysle pohybu od do. V širšom ponímaní ide o komunikáciu, kontakt medzi ľuďmi, podporenie verejného života a teda uspôsobenie verejného priestoru nielen na vykonávanie množstva aktivít, ale i podnietenie ochoty v ňom tieto aktivity vykonávať. 

Viedenská štvrť je ešte vo výstavbe a pre získanie celistvého obrazu si samozrejme treba počkať na dobudovanie značnej časti. Už v súčasnosti však milo prekvapia mnohé, na prvý pohľad drobnosti, ktoré sú však pre zážitky z bežných dní veľmi dôležité. Je zrejmé, že zámerom nebola len realizácia ďalšej nocľahárne, a že v procese navrhovania rozhodne nehrali hlavnú úlohu automobily.

Existujúca stavebná štruktúra si vo veľkej časti udržiava ľudské merítko a prekvapuje výživnosťou, nejde o štandardnú schému budova, plocha, budova, ktoré len koexistujú vedľa seba bez užšieho vzťahu. Pôsobí premyslene, akoby sa niekto pozastavil nad každou plôškou, kútom, tak aby získali svoju malú, no podstatnú funkciu v celku. Baví objavovanie zákutí a vnútroblokov, v ktorých naplno pochopíme pojem urbánna obývačka, stávajú sa ozajstným rozšírením obytného priestoru. 

Seestadt AspernSeestadt Aspern, milé drobnosti „urbánnej obývačky“; Zdroj: Nehnuteľnosti.sk

Seestadt AspernSeestadt Aspern; Zdroj: Nehnuteľnosti.sk

Seestadt AspernSeestadt Aspern, priestory s rozličnou mierou súkromia; Zdroj: Nehnuteľnosti.sk

Seestadt AspernSeestadt Aspern; Zdroj: Nehnuteľnosti.sk


Seestadt Aspern – fakty

Štvrť vzniká na území bývalého letiska s rozlohou 240 hektárov, ktoré bolo postavené v roku 1912 a v roku 1977 zatvorené. Plocha odvtedy zostala nevyužívaná. 

• Proces revitalizácie začal ožívať v roku 2005. Vo Viedni vyšiel STEP 05 (Plán mestského rozvoja), v ktorom bolo v rámci mesta definovaných 13 rozvojových oblastí. Konkrétne Seestadt Aspern má fungovať ako nové centrum východnej časti Viedne.

• Modelom rozvoja Seestadt Aspern sa stal masterplan švédskeho ateliéru Tovatt Architects and Planners, ktorý zvíťazil v súťaži v roku 2007.

• V roku 2009 bol projekt doladený konceptom verejných priestorov dánskeho architekta a urbanistu Jana Gehla, známeho vďaka snahe o tvorbu priateľských miest, ktorý sa zameriava na potreby a vzorce správania ľudí.

• Vo finále má v štvrti žiť viac ako 25 000 ľudí a vytvorených by malo byť okolo 20 000 pracovných miest.

• Projekt je rozčlenený na etapy, aby bolo možné reagovať na rôzne zmeny počas dlhej doby výstavby. Samotný dokument rozvoja od tvorcov predpokladal zmeny s ohľadom na neustály vývoj a dovoľuje určitú flexibilitu.

• Ako prvé bolo zrealizované jazero, ktoré už v súčasnosti slúži na rekreačné účely. Materiál z výkopu sa použil na moduláciu inak veľmi plochého terénu bývalého letiska.

• S ohľadom na obyvateľnosť štvrte sa pred výstavbou bytov vybudovala infraštruktúra, aby sa ľudia v prvých etapách necítili dlhé roky ako na stavenisku. 

• Nemá ísť o ďalšie sídlisko. Po ukončení sa má dosiahnuť dobrá hustota zástavby s mixom rôznych funkcií. Ponúkať má bývanie, prácu, vzdelanie-nielen základné, voľnočasové, športové aktivity i kultúru. Časť plôch patrí dokonca výskumu.

• Seestadt Aspern sa dobre začleňuje do mestskej dopravnej siete, je napojený na autobusovú mestskú hromadnú dopravu, metro i vlaky, vlakom sa sem dostanete aj z Bratislavy.


Seestadt AspernSeestadt Aspern, voda sa popri dominantnej vodnej ploche, centrálnom jazere, objavuje aj naprieč štruktúrou v rôznych osviežujúcich prvkoch; Zdroj: Nehnuteľnosti.sk 

Seestadt AspernSeestadt Aspern; Zdroj: Nehnuteľnosti.sk 

Seestadt AspernSeestadt Aspern, verejné priestory dopĺňajú vodné prvky; Zdroj: Nehnuteľnosti.sk 

Seestadt AspernSeestadt Aspern; Zdroj: aspern-seestadt.at / Luiza Puiu

Zdroj: Nehnuteľnosti.sk, iepd.sk, iepd.sk/wp-content/uploads/2024/09/IEPD_Skripta_Energeticky-plusove-stvrte.pdf

Zdroj foto: Nehnuteľnosti.sk, aspern-seestadt.at / Luiza Puiu


Natália Mokoš Hulmanová je redaktorkou portálu Nehnuteľnosti.sk od roku 2018. V rámci magazínu sa zameriava na developerské projekty a celkovo štýlovú architektúru, pričom sa snaží identifikovať riešenia, ktoré by mohli poslúžiť ako pozitívne príklady pre ďalšiu výstavbu. Z inzercie vyberá zaujímavé ponuky, ktoré bližšie prezentuje čitateľom.

Natália Mokoš Hulmanová je redaktorkou portálu Nehnuteľnosti.sk od roku 2018. V rámci magazínu sa zameriava na developerské projekty a celkovo štýlovú architektúru, pričom sa snaží identifikovať riešenia, ktoré by mohli poslúžiť ako pozitívne príklady pre ďalšiu výstavbu. Z inzercie vyberá zaujímavé ponuky, ktoré bližšie prezentuje čitateľom.