V článku sa dozviete:

• prekážky, ktorým Slovensko čelí pri odstraňovaní bariér, a aké dôsledky to má pre ľudí,

• dôležitosť zmien v myslení a chápaní bezbariérovosti vo verejnosti a medzi investormi,

• rozdiely medzi univerzálnym vs. bezbariérovým navrhovaním,

• tipy na správne riešenia pre bezbariérové bývanie.

Slovensko zaostáva v odstraňovaní bariér

Rolová konštatuje, že situácia na Slovensku je alarmujúca. „Tak sme na tom pomerne zle a možno keby sme sa pozreli na porovnanie v rámci Európy sme na tom veľmi zle, pretože sa veľmi málo investuje do odstraňovania bariér a takisto nie je žiadny strategický plán, ktorý by nejaké miľniky stanovil alebo kde by sa nejakým spôsobom systematicky pracovalo na tom, aby sa bariéry odstraňovali.“

^{Zdroj: Nehnuteľnosti.sk}

Jedným z hlavných dôvodov je absencia systémových opatrení. Odstraňovanie bariér na chodníkoch sa často deje len vtedy, keď sa v okolí niečo stavia a developer je zaviazaný upraviť okolie budovy. Pre existujúce budovy chýba akýkoľvek plán. Hoci Európska únia požaduje, aby každá investícia do budovy, napríklad pri zatepľovaní, zahŕňala aj debarierizáciu, na Slovensku sa to nedôsledne uplatňuje.

Najväčšie bariéry sú v postojoch ľudí

Lea Rolová tvrdí, že „najväčšie bariéry sú v postojoch ľudí“. Legislatíva síce stanovuje, že novostavby a rekonštruované objekty musia byť bezbariérové, no chýbajú kontrolné mechanizmy v projektovej dokumentácii aj pri kolaudácii.

Často sa mylne predpokladá, že bezbariérovosť je len pre ľudí na vozíku, čo vedie investorov k presvedčeniu, že „kvôli tým dvom, trom ľuďom na vozíku sa predsa neoplatí robiť takú veľkú investíciu“. To však nie je pravda, pretože výskumy ukazujú, že „zhruba 30% populácie potrebuje bezbariérové riešenie a najväčšia skupina z nich sú seniori„. Populácia starne, a tak sa táto skupina neustále zväčšuje, pričom „každý z nás bude raz senior“.

Prečítajte si tiež: Bývanie pre seniorov: Výzva, s ktorou si slovenský realitný trh nedokáže poradiť?

Mamičky nesú detský kočiar dole schodiskom

^{Zdroj: Nehnuteľnosti.sk}

Univerzálne verzus bezbariérové navrhovanie

Je dôležité rozlišovať medzi týmito dvoma prístupmi:

• Bezbariérové navrhovanie (ako v 80. rokoch) sa zameriavalo na špeciálne úpravy pre úzke skupiny, napríklad pre ľudí na vozíku. Typickým príkladom je schodisková plošina.

• Univerzálne navrhovanie je zamerané na inklúziu. Lea Rolová vysvetľuje: „To znamená, že nič nemá byť špeciálne pre nejakú skupinu ľudí. Ale všetko má byť urobené tak, aby to všetci mohli rovnocenne využívať“. Cieľom je, aby sa „všetci mohli dostať všade“.

Schodiskové plošiny nie sú univerzálnym riešením, pretože ich nemôžu použiť seniori ani mamičky s kočíkmi, a dokonca ani vozíčkari ich nemajú radi pre ich pomalosť a nutnosť čakať na obsluhu. Univerzálne riešenia sú napríklad rampy (šikmé plochy) a výťahy, ktoré umožňujú výber a sú dostupné pre všetkých.

^{Zdroj: Nehnuteľnosti.sk}

Bývanie pre všetkých: Koncept upraviteľného bývania

Na Slovensku sa po revolúcii takmer prestali stavať bezbariérové byty. Riešením je „upraviteľné alebo adaptabilné bývanie“. To znamená, že architekt už pri návrhu musí myslieť na to, že obyvatelia môžu v budúcnosti potrebovať bezbariérové riešenie, a byt sa dá upraviť bez náročných stavebných úprav.

Medzi kľúčové prvky upraviteľného bývania patria:

• Jednoúrovňové byty: Bez akýchkoľvek schodov či medziposchodí v rámci bytu.

• Široké dvere: Všetky dvere v byte, vrátane tých do kúpeľne, musia mať minimálnu šírku 80 cm.

• Príprava v kúpeľni: Podlahový vpust je predprípravou pre bezbariérovú sprchu, ktorá je dnes navyše moderným prvkom (sprcha na úrovni podlahy s odtokovým žľabom).

• Flexibilné priestory: Možnosť spojiť malú kúpeľňu a toaletu do jedného väčšieho priestoru, alebo spojiť malý šatník s kúpeľňou, čím vznikne bezbariérový priestor. Rolová zdôrazňuje, že „nie sú to také vysoké náklady“ a ide skôr o „chcenie“ architekta.

• Prechod na balkón: Musí byť technicky vyriešený tak, aby nevznikol vysoký prah.

• Odstrániteľné priečky: Vďaka sadrokartónu možno priečky (napríklad medzi detskými izbami) navrhnúť tak, aby sa dali v budúcnosti ľahko odstrániť alebo doplniť.

Dôležité je aj umiestnenie pevných prvkov a ovládačov:

• Kľučky na oknách: Mali by byť osadené nižšie, aby na ne dosiahol aj človek menšieho vzrastu alebo na vozíku.

• Elektrické zásuvky a vypínače: Mali by byť vo výške do 120 cm, pričom optimálna výška pre všetkých (vrátane ľudí s muskulárnou dystrofiou) je 80 cm. Hoci moderné technológie ako mobilné aplikácie či hlasové ovládanie ponúkajú alternatívy, tradičné ovládacie prvky by mali byť vždy dostupné.

Prečítajte si tiež: 18 bytov pre tisíce ľudí: Aká je realita bezbariérového bývania na Slovensku?

Muž na vozíčku sa pohybuje v bezbariérovom byte

^{Zdroj: Nehnuteľnosti.sk}

Verejné a vonkajšie priestory

Štátne a verejné budovy na Slovensku sa postupne debarierizujú, napríklad úrady práce a mestské úrady. Problémom však zostáva preferovanie schodiskových plošín pred univerzálnymi riešeniami.

Nákupné centrá sú často bezbariérové, no Lea Rolová podozrieva, že je to kvôli nákupným vozíkom, nie komplexnému univerzálnemu dizajnu. Chýbajú im orientačné systémy pre zrakovo postihnutých a dispozície sú často neprehľadné.

Univerzálne navrhovanie sa týka aj vonkajšieho prostredia, napríklad parkov:

• Chodníky: Mali by mať spevnený povrch, ktorý je vhodný aj pre kočíky s malými kolieskami, nielen štrk či trávnik.

• Lavičky: Vo verejnom priestore by mali byť rôzne typy lavičiek – s podrúčkami aj bez nich, s opierkami aj bez nich. Podrúčky sú kľúčové pre seniorov, aby sa im ľahšie vstávalo. Univerzálne navrhovanie neponúka jedno riešenie, ale „ponúka viacero riešení alebo nejaký set riešení a každý si môže vybrať to riešenie, ktoré je preňho optimálne“.

Značka pre osoby na vozíku s rampou a žltým vodiacim pásom

^{Zdroj: Nehnuteľnosti.sk}

Ako dosiahnuť zmenu?

Rolová je skeptická voči tomu, že by pomohol tlak od samotných ľudí, keďže v minulosti sa stávalo, že obyvatelia odhlasovali, že nechcú rampu pred bytovým domom pre seniora na vozíku. „Na ľudí sa proste spoľahnúť nedá,“ hovorí. Jej názor je jasný: „je potrebné prijať riadne kontrolné mechanizmy legislatívne a sankcionovať za to, keď sa to nedodrží, lebo my inak nemôžeme to stavať na tej dobrovoľnej báze, lebo doteraz to nepomohlo.“

Príprava vykonávacích predpisov k novému zákonu o výstavbe a územnom plánovaní predstavuje šancu. Lea Rolová navrhuje zahrnúť obrazové prílohy do vyhlášok, ktoré sú oveľa názornejšie ako textový opis. Je tiež kľúčové, aby sa zvýšila osveta medzi súkromnými podnikateľmi, pretože aj ich prevádzky (kaderníctva, reštaurácie, pedikúry) musia byť bezbariérové, čo často nevedia alebo ignorujú. „Treba viesť omnoho väčšiu osvetu aj medzi podnikateľmi, aby si uvedomili, že oni takisto diskriminujú ľudí, keď urobia svoju prevádzku bariérovú,“ upozorňuje.

^{Zdroj: Nehntueľnosti.sk}

Univerzálne navrhovanie je komplexná téma, ktorá ovplyvňuje nielen fyzické zdravie, ale aj psychickú pohodu užívateľov priestorov. Je dôležité, aby si spoločnosť uvedomila, že vytváranie bezbariérových a univerzálne navrhnutých priestorov nie je len o dodržiavaní predpisov, ale o budovaní inkluzívnej spoločnosti pre všetkých.

Zdroj: Slovensko je stále bariérová veľmoc