Slováci neradi bývajú sami. Tretina domácností s nízkym príjmom je preľudnená

Mladí zostávajú bývať dlho s rodičmi

Podľa definície Eurostatu je tzv. spálňový štandard splnený vtedy, ak každý dospelý pár, ako aj dospelá osoba nad 18 rokov, má k dispozícii samostatnú izbu. Na základe tohto kritéria sa o jednu izbu môžu deliť maximálne dve deti do 12 rokov. Staršie ako 12 rokov, ak sú opačného pohlavia, by už mali mať samostatné izby. „Realita je však taká, že len dve z piatich detí na Slovensku majú vlastnú detskú izbu. Tretina detí starších ako 12 rokov má spoločnú izbu so súrodencom, bez ohľadu na pohlavie,“ uviedla hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková. Od ostatných krajín sa Slovensko líši aj tým, že Slováci neradi bývajú sami. Kým v Nórsku, vo Švédsku alebo aj v Dánsku žije osamote vo vlastnom alebo v prenajatom byte až 30 % ľudí vo veku od 18 do 29 rokov, na Slovensku sú to iba 3 % v tejto vekovej kategórii. Mladí Slováci zostávajú u rodičov podľa Žáčkovej dovtedy, kým si nenájdu partnera, s ktorým sa osamostatnia, pričom vtedy už vo väčšine prípadov pristupujú ku kúpe vlastného bývania.

 Zdroj: Adobe Stock

Každý dlhuje v priemere viac ako 6-tisíc eur

Častým problémom, ktorý pociťujú najmä mladé rodiny, ktorí zostávajú bývať v jednej domácnosti s rodičmi, je privysoká zadlženosť. Mnoho ľudí si nie raz požičiava i na bežnú prevádzku domácnosti a splácanie starších dlhov, čo ich postupne dostáva do veľmi zložitej situácie. Každý Slovák dlhoval vlani v priemere 6 160 eur, čo je o polovicu viac ako dlh Poliaka a dokonca dvakrát viac ako dlhuje obyvateľ Maďarska. Dlhy Slovákov patria aj napriek ekonomickému oživeniu medzi najvyššie z krajín strednej a východnej Európy. Výsledky priniesla štúdia bohatstva národov s názvom Global Wealth Report, v ktorej skupina Allianz skúmala finančný majetok a dlhy domácností v 53 krajinách sveta. Podľa štúdie sa za posledných desať rokov dlhy Slovákov strojnásobili, hoci finančný majetok stúpol za poslednú dekádu len dvojnásobne.

Navyše, vďaka hypotekárnemu boomu, dlhy Slovákov podľa Allianzu už druhý rok po sebe presiahli slovenské úspory. S nasporenou sumou vo výške 6 150 eur na osobu sú tak Slováci až na 39. mieste v rebríčku bohatstva krajín. Bohatší ako Slováci sú Maďari, Poliaci, ale aj Bulhari. Česi sú dokonca dvakrát bohatší ako Slováci, keď ich čistá hodnota finančného majetku na osobu predstavuje 12 630 eur. Pozitívnou správou je, že finančné aktíva, teda peňažné úspory Slovákov stúpli minulý rok o 9,8 %, čo je druhá najvyššia miera rastu od čias finančnej krízy. Väčšinu týchto úspor, až 60 %, však Slováci držia stále v bankách, čo je najvyššie percento v regióne.  

(red, zdroj: Sita)