Istropolis a jeho miesto v súčasnej Bratislave

Spustila ich v priebehu augusta zverejnená a následne stiahnutá vizualizácia dánskeho architektonického štúdia ADEPT. Zobrazovala návrh časti územia Trnavského mýta, pričom s využitím Domu odborov Istropolis zjavne nepočítala.

^{Istropolis; Zdroj: Novostavby.sk}

Aj keď vízia nebola finálna, diskusia či búrať, alebo naopak zachovať existujúcu zástavbu, prípadne jej časti, sa rozprúdila. V súčasnosti je vlastníkom dotknutého areálu a budov spoločnosť Immocap, výsledný projekt ešte predstavený nebol.

^{Istropolis; Zdroj: Novostavby.sk}

Na návrh kongresovo-kultúrneho centra bola v roku 1956 vypísaná celoštátna anonymná súťaž. Vyhrali ju architekti Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl. V priebehu rokov prešla podoba objektov viacerými zmenami, výstavba bola ukončená až v roku 1981. V architektúre sa prezentuje slávnostný charakter komplexu, za zmienku stojí dar Fidela Castra – obloženie z kubánskeho mramoru.

^{Istropolis; Zdroj: Novostavby.sk}

^{Istropolis; Zdroj: Novostavby.sk}

Téme Istropolisu sa viacerými článkami venoval portál „archinfo.sk“. Okrem vyjadrenia k možnej asanácií súboru s názvom „Istropolis?BúraNie!“ prináša inšpiratívne zamyslenie rovnakého autora, architekta Petra Moravčíka. Načrtáva v ňom cestu, ktorá by v budúcnosti mohla viesť k uspokojivému riešeniu nielen tejto lokality, ale urbánneho prostredia vo všeobecnosti. Základ vidí v jasne stanovených pravidlách a riadnej, dlhodobej príprave území zohľadňujúcej záujmy širšej komunity.

^{Istropolis; Zdroj: Novostavby.sk}

Archinfo.sk upozornil aj na diplomovú prácu Dipl. Ing. Barbory Tóthovej s názvom “(Re)thinking Architecture. Late Modern Palace of Culture”, vytvorenú na Fakulte architektúry a územného plánovania TU Wien. Obsahuje komplexné spracovanie problematiky a rozhodne stojí sa podrobnejšie preštudovanie. Podobne ako architekt Peter Moravčík, poukazuje na dôležitosť areálu v rámci mestských vzťahov a potrebu zachovania, respektíve znovuoživenia kultúrno-spoločenskej funkcie. 

Obaja autori sa zároveň snažia predostrieť odlišný pohľad na jeho architektonické riešenie častokrát zatienené ideológiou, pričom zdôrazňujú význam tohto ikonického komplexu pre identitu Bratislavy. 

^{Istropolis; Zdroj: Novostavby.sk}

Je zjavné, že urbanistická koncepcia stavieb z obdobia socializmu neladí s aktuálne uznávaným a postupne implementovaným trendom zahusťovania miest. Uprednostňuje sa dopĺňanie sídla pred zbytočným rozširovaním zástavby ďalej do krajiny. Avšak vzhľadom na veľkorysosť vnútorných a vonkajších priestorov, ktorými areál Istropolisu disponuje, sa popri obnove a transformácií otvárajú dvere i prípadnej dostavbe. Žiaduce zahustenie mestského prostredia by sa týmto spôsobom mohlo naozaj docieliť.

^{Istropolis; Zdroj: Novostavby.sk}

Trnavské mýto predstavuje jeden z ťažiskových priestorov a každý deň ním prechádza obrovské množstvo ľudí. Práca s už existujúcimi objektmi a smerovanie k pôvodnej kultúrno-spoločenskej funkcii v exponovanej lokalite by zabezpečila kontinuitu a vytvorila ďalší základ pre posilnenie identity hlavného mesta. 

Táto téma si bezpochyby zaslúži hlbšie zváženie a zamyslenie nad významovými vrstvami územia. Zaujímavé by možno bolo vidieť voľné plochy aj z iného uhla. Napríklad ako kompenzáciu pomaly sa plniacej mestskej štruktúry, ktorú vie otvorená a samozrejme atraktívne zrevitalizovaná zóna ponúknuť. 

PREČÍTAJTE SI TIEŽ:

Čo vyrastá v susedstve žilinských „panelákov“

Aké výhody ponúka bývanie v MAMAPAPA pre rodiny

Pozrite si zelené výhľady z projektu v centre Žiliny

Zdroj: Novostavby.sk, archinfo.sk., Barbora Tóthová