Jakub Vojt je expert na verejné politiky v Platforme Budovy pre budúcnosť. Ide o najväčšie profesionálne záujmové združenie pre sektor budov na Slovensku. Prostredníctvom svojich členských organizácií a firemných členov a partnerov reprezentujú takmer 1000 subjektov aktívnych v oblasti kvalitnej výstavby, obnovy a prevádzky budov.
Posledné roky mali investície do obnovy budov na Slovensku stúpajúci trend. Plán obnovy a odolnosti a Program Slovensko priniesli do tohto sektoru nemalé investície – v roku 2025 bola dostupná podpora na obnovu rodinných, bytových a verejných budov podpora vo výške viac ako 600 miliónov eur. Táto dostupnosť sa však blíži ku koncu. A zatiaľ ju nič konkrétne nenahrádza.
Slovensko čakajú v najbližších rokoch záväzky v oblasti obnovy budov vyplývajúce z dvoch revidovaných európskych smerníc. Medzi požiadavkami je napríklad obnova minimálne 3 % podlahovej plochy verejných budov ročne alebo obnova aspoň 16 % energeticky najnáročnejších nebytových priestorov do roku 2030 a 26 % do roku 2033.
Slovensko patrí v obnove bytových domov medzi európskych lídrov. Viac ako 90 % bytových domov už prešlo aspoň čiastočnou rekonštrukciou – výrazne viac než v mnohých susedných krajinách. Dnes však čoraz viac vystupuje do popredia nová výzva – takzvaná druhotná obnova.
Tri zo štyroch verejných budov na Slovensku potrebujú obnovu. Investičný dlh sa počíta v miliardách eur a tempo rekonštrukcií nestačí pokryť nahromadené zanedbanie. O tom, či sa škola alebo kultúrne centrum dočkajú modernizácie, často nerozhoduje ich stav ani potreba obyvateľov, ale úspech v konkrétnej výzve z európskych zdrojov. Dve podobné budovy tak môže odlišovať práve dostupnosť financií na obnovu.
Verejné budovy využívame počas celého života – v nemocniciach, školách, na úradoch, v kultúrnych a sociálnych zariadeniach. Sú prirodzenou súčasťou každodenného fungovania spoločnosti. Ich význam si však často uvedomíme až vtedy, keď prestanú plniť svoju funkciu. Ako tomu zabrániť?