Stavebný sektor má niekoľko článkov reťazca, ktoré na seba prirodzene nadväzujú. Ekonomická recesia sa dotkne všetkých, od výrobcov stavebných materiálov (PORFIX), cez predajne stavebnín (STAVMAT IN), až po dodávateľov občianskych, priemyselných a rezidenčných stavieb (Hornex) a developerov (Reinoo, INVEST IN, YIT Slovakia). Moderátor diskusie Peter Halász, riaditeľ Jaga Group, sa opýtal na všetky aktuálne otázky, ktoré sa môžu stavebníctva dotknúť.

Európska injekcia

Európska komisia pred pár dňami predstavila nový návrh pomoci štátom na oživenie ekonomík po pandémii v objeme 750 miliárd eur. Slovensko má získať možnosť uchádzať sa o pôžičky z tohto nástroja približne 8 miliárd eur. Časť z tejto pomoci môže ísť aj na pomoc stavebníctvu, lídri firiem sa však k tomu stavajú pomerne skepticky. Martin Kováč upozornil, že EÚ je v tejto otázke nejednotná, rozpočet najprv musí schváliť všetkých 27 štátov a musí sa tiež vypracovať vhodná metodika pomoci. „Nebude to rýchla pomoc, môže trvať aj 2 – 3 roky, kým sa k nám dostane,“ upozorňuje. Pavol Kollár vyjadril obavu, aby sa rozdeľovanie takejto pomoci nezvrhlo na preteky v kradnutí. Nedôveru k takémuto typu pomoci vyjadril aj Oto Hornáček: „Nepotrebujeme ryby, ale rybník, kde si ich môžeme nachytať. Viac ako peniaze z EÚ je pre mňa kľúčové, aká bude po koronakríze legislatíva, aby sme mohli efektívne fungovať.“

Ako pandémia zmenila plány

Všetci účastníci diskusie sa zhodli na tom, že skúsení manažéri po extrémne dlhom období rastu ekonomiky museli očakávať v najbližšom období nejakú zmenu a byť na ňu pripravení. Zároveň potvrdili, že ich sektoru sa zatiaľ ekonomické dôsledky nedotkli. Stavebné materiály sa vyrábajú ako v rovnakom období v 2019, dopyt dokonca mierne rastie. Zmeny očakávajú najskôr o 6 – 9 mesiacov a sú na ne pripravení. Stavebníctvo je cyklické odvetvie, zažili už obdobie krízy pred 10 rokmi a podľa nich je dnes oveľa lepšia východisková situácia ako v 2009. Banky sú dnes zodpovednejšie, dokončené byty sú zazmluvnené a majú relevantné zálohy a záruky. „Firma musí byť pripravená na čiernu labuť a nás našla pripravených. Pripravili sme sa na digitalizáciu, na online systém sme prešli za 1 deň,“ hovorí Milan Murcko. Milan Dubec povedal, že pripravené projekty v Žiline na 640 bytov a administratívnu budovu zatiaľ posunuli a chcú sa zamerať na komerčné nájomné byty.

Kríza prináša aj príležitosti

Pripravení budú v krízovom období určite vyhľadávať príležitosti aj akvizície. Očakávajú, že mnoho firiem zmeny nezvládne a ocitnú sa v existenčných problémoch. „Na Slovensku určite budú objekty, ktoré budú k dispozícii. Nevylučujeme akvizície, ale musíme v tom vidieť zmysel,“ povedal Martin Kováč. Aj Pavol Kollár potvrdil, že sa budú snažiť prežiť krízu v zdraví a vyjsť z nej silnejší. Milan Murcko vidí v tomto období príležitosť zmeniť stavebníctvo k lepšiemu. „Musíme sa snažiť využiť technológie v náš prospech a digitalizovať procesy v stavebníctve. Teraz je tiež veľká príležitosť znížiť stopu CO2 v našej činnosti. Veľké firmy na to peniaze majú, budú investovať do startupov a zvýšia svoj náskok oproti stredným a malým,“ dodáva. Pavol Kollár vidí ešte jednu veľkú príležitosť: „Snáď kríza naštartuje aj zmenu legislatívnych procesov na Slovensku, aby sme nemuseli na stavebné konania čakať mesiace a roky.“

Sľubované nájomné byty

Výstavbu štátnych nájomných bytov, ktoré boli veľkým hedlajnom predvolebnej kampane, pokladajú lídri firiem za veľmi populistickú myšlienku. „Nemáme pozemky, stavebné povolenia sa do konca volebného obdobia nestihnú. Na Slovensku sú potrebné hlavne sociálne nájomné byty, pretože slovenský dôchodca či rodič samoživiteľ vysoký nájom finančne nezvládne,“ hovorí Milan Murcko a dodáva, že vo Viedni si napríklad portfólio nájomných bytov budovali takmer 100 rokov. Pavol Kollár tvrdí, že štátna podpora nájomných bytov sa dotkne nielen daňových poplatníkov, ale aj stavebných firiem a čaká, ako to vláda dokáže vyriešiť. „Populizmus dnes už nemá opodstatnenie, na Slovensku potrebujeme v ekonomike krízového manažéra, ktorí určí, ako ďalej,“ dodáva Martin Kováč.

Výzvy do budúcnosti

Rozvoj stavebných firiem v krízovom období závisí predovšetkým na objednávke štátu. Štát si objednáva viac ako 50 % stavebných zákaziek. „Ak nebude objednávať štát, dobré firmy sa presunú inde. Dôležitá je hlavne infraštruktúra a doprava,“ hovorí Oto Hornáček. Lídri sa zhodli, že stavebníctvo v kríze dobehnú neriešené problémy z minulosti. Potrebovali by sme viac kvalitných pracovných síl a duálne školstvo. „Chýba mi diskusia so štátom a jasný koncept pre stavebný sektor,“ vysvetľuje Martin Kováč. Problém môže nastať aj v priemyselnej a logistickej výstavbe. „V tomto odvetví sú to obyčajne investori zo zahraničia, ktorí sú citliví na dobu schvaľovania. Na Slovensku nie sme v legalizácii stavieb konkurencieschopní, na tento segment to má drvivý dopad,“ dodáva Oto Hornáček. Všetci sa zhodujú na tom, že Slovensko naliehavo potrebuje nový a funkčný Stavebný zákon, ktorý sa nedarí pripraviť a schváliť už niekoľko rokov a ten platný je od roku 1976 s desiatkami doplnení a noviel.

Kam sa budú hýbať ceny

Šéfovia firiem zatiaľ nevidia dôvod, aby sa ceny v stavebníctve v najbližších 6 – 9 mesiacoch znižovali. Rozbehnuté projekty sú vo vysokej miere rozostavanosti, ceny sú zazmluvnené. „Najvyššou vstupnou položkou je cena pracovnej sily a za posledné 4 roky platy významne stúpali. Ak sa v priemere znížia mzdové náklady, môžu ísť ceny dole,“ hovorí Milan Dubec. Milan Murcko upozorňuje, že ceny neurčuje developer, ale trh, a v súčasnosti objem nepredaných bytov netlačí na pokles cien. „Nevylučujem, že v budúcnosti k znižovaniu cien budeme musieť pristúpiť, ale až keď príliš klesne ekonomika,“ pripúšťa. Oto Hornáček hovorí, že v kríze prirodzene pribudne neplatičov faktúr, pribudnú úpadky a krachy a investori budú chcieť nižšie ceny, ale očakáva to najskôr v budúcom roku.

Elektronizácia výberu dodávateľa

Manažéri majú s elektronickými aukciami negatívne skúsenosti. „My nechceme dodávateľov vyberať, chceme dlhodobých sofistikovaných dodávateľov,“ zdôrazňuje Milan Murcko. Oto Hornáček pripomína, že elektronická aukcia nie je šťastné riešenie, rozhodujúci je kvalitný a nie lacný projektant a investori často šetria na úplne nesprávnom mieste. „Treba si tiež uvedomiť, že stavebné úrady a rôzne združenia, ktoré do stavebného konania vstupujú, predlžujú ho a tým zvyšujú ceny projektu,“ dodáva.

Lídri firiem sú pripravení na ťažšie časy, nechceli by však, aby sa šírila panika. „Budeme musieť viac pracovať, aby sme sa mali horšie. Ale nie zle!“ uzatvára Oto Hornáček. Milan Murcko na záver dodal, že nesmieme byť veľkí pesimisti ani optimisti, ale musíme si povedať, že budeme pripravení urobiť všetko, čo bude v našich silách.

Zdroj: Jaga group

Zdroj foto: Jaga Group