1. Nedostatočná hrúbka izolácie

Šetrenie na hrúbke izolácie má už na svedomí veľa sklamaní. Prinajlepšom sa prejaví len chladnými stenami v interiéri, môže však spôsobiť aj skondenzovanú vlhkosť a plesne na kritických miestach, akými sú špáry spojov tehál, betónové stužujúce vence a nadokenné preklady. Práve tam sa tvoria tepelné mosty. Hrúbka tepelnej izolácie by mala minimálne spĺňať požiadavky aktuálnej normy a závisí na type muriva rodinného domu. Minimálna hrúbka zateplenia stien sa podľa aktuálnych noriem pohybuje okolo 15 – 20 cm podľa typu konštrukcie. V šikmej streche sa dnes navrhuje tepelná izolácia v hrúbke 18 cm pod krokvy a 20 cm medzi krokvy, v ploche streche v rozmedzí 28 – 34 cm. Oplatí sa pouvažovať nad tepelnou izoláciou s lepším, teda nižším parametrom lambda ƛ (súčiniteľom tepelnej vodivosti), ktorá zabezpečí lepšiu izoláciu pri menšej hrúbke. Správne zvolená tepelná izolácia vám okrem úspory energie a tepelnej pohody môže priniesť aj ďalšie výhody. Produkty z minerálnej vlny na rozdiel od polystyrénu zabezpečia lepšiu ochranu pred horúčavou, požiarom, tlmia hluk z exteriéru a zabezpečujú vysokú paropriepustnosť obvodovej steny i strechy.

^{Zdroj: Weber Saint Gobain}

2. Nesprávne lepenie na fasáde

Ak sa pri lepení minerálnych tepelnoizolačných dosiek nedodrží technologický postup, môže to mať zakrátko za následok pukliny a bubliny na fasáde, alebo môže zateplenie dokonca opadávať. Správny postup nanášania lepidla na izoláciu je vytvoriť tenkú vrstvu po obvode dosky a potom v strede tri terče. V druhom kroku sa nanesie lepidlo na dosku tak, aby bolo po jej pritlačení na stenu minimálne 40 % plochy pokrytej lepidlom. Lepenie na „buchty“ je nesprávne. Na stenu sa doska lepí na zraz, bez škár. Škáry menšie ako 4 mm možno vyplniť nízkorozťažnou penou, podľa odborníkov sú väčšie škáry neprípustné. Pri lepení sa zvislé spoje dosiek musia striedať, vytvárať písmeno „T“. Spoje dosiek nesmú byť priebežné po celej výške fasády, vytvárať tvar „+“.

^{Zdroj: Weber Saint Gobain}

3. Nesprávne kotvenie

V najhoršom prípade sa môže stať, že všetky vrstvy zatepľovacieho systému nevydržia nápor vetra a popadajú. K nespokojnosti však úplne stačí, keď sa po prvej zime na zateplenej fasáde ukážu jasné „krúžky“, tzv panter efekt, ktorý signalizuje tepelné mosty. Túto chybu spôsobuje nesprávne kotvenie alebo použitie nevhodného typu kotiev. Tie najjednoduchšie, „natĺkacie“, je pomerne zložité aplikovať tak, aby lícovali s izoláciou a nevznikali neželané priehlbiny. Efektívnejšie sú zapustené izolačné kotvy, ktoré sú veľmi účinné pri upevnení aj predchádzaní tepelným mostom.

^{Zdroj: Knauf Insulation}

4. Zle aplikovaná výstužná vrstva

Chyby sa často robia aj pri výstužnej vrstve zatepľovacieho systému – používajú sa nevhodné mriežky, alebo sa mriežky chybne uložia. Nechajte si poradiť od odborníkov, aké parametre mriežky sú pre váš projekt dostatočné. Dôležitá je aj plošná hmotnosť mriežky. Tie „ľahšie“ sú síce lacnejšie, ale po dlhodobom pôsobení poveternostných vplyvov často nevydržia a popraskajú a s nimi aj vaša fasáda. Preto je efektívne zvoliť vhodné materiály, ktoré spolu tvoria ucelený systém.

^{Zdroj: Knauf Insulation}

5. Vynechanie okennej lišty

Okenná začisťovacia lišta je veľmi dôležitým komponentom – napojí omietku na rám okna a zabezpečí správnu dilatáciu spoja. Majitelia domov, ktorí pri výmene okien lištu vynechali, vám môžu potvrdiť, že zima bez nej je hotová katastrofa. Po čase totiž okolo okien vzniknú praskliny, cez ktoré môže zatekať alebo „fúkať“ do interiéru.

6. Nesprávne uloženie izolácie v šikmej streche

Pre tepelnú izoláciu šikmej strechy sa najčastejšie využívajú pružné materiály, akými sú produkty z minerálnej vlny, ktoré sa prispôsobujú nerovnostiam v strešnej konštrukcii a dokonale vypĺňajú medzikrokvový priestor. Pri ukladaní treba dbať na to, aby nevznikli medzery medzi izoláciou a krokvami, ktoré by následne vytvorili tepelné mosty. Kvôli tesnosti je potrebné narezať ju s miernym presahom približne 2 cm.

^{Zdroj: Weber Saint Gobain}

7. Nedostatočná ochrana strechy pred vlhkosťou

Izolácia zo strany interiéru musí byť prekrytá parotesnou zábranou. Práve nesprávne zabudovanie parozábranovej fólie do konštrukcie býva častým nedostatkom pri zatepľovaní. Keď je parozábrana narušená na viac ako 5 % plochy, vpúšťa do strechy príliš veľa vlhkosti a prestáva byť účinnou. Neodporúča sa ani nahrádzanie parozábran lacnými stavebnými fóliami, ktoré poškodzujú funkčnosť zateplenia. Preniknutiu vlhkosti do strešnej konštrukcie treba zabrániť aj účinným tesnením vo forme pások a tmelov. Na napojenie parozábranovej fólie na murivo sa používajú tesniace pásiky po celom obvode šikmej strechy aj na vzájomných stykoch. Používajú sa na to špeciálne lepiace pásky, na ktorých sa neoplatí šetriť. Tie s vyššou cenou majú vyššiu kvalitu a lepšiu lepivosť, čo môže byť pri kvalite zateplenia rozhodujúce. Nekvalitné pásky prepustia do strechy vlhkosť a po pár rokoch izolácia postupne stráca svoje vlastnosti.

^{Zdroj: Knauf Insulation}

8. Nepleťte si poistnú hydroizolačnú fóliu s parozábranou

Aj keď to znie neuveriteľne, niekedy si majstri fólie zamenia alebo ich zabudujú opačnou stranou. Je to pre strechu fatálna chyba. Poistná hydroizolačná fólia, nazývaná aj difúzna membrána, má byť umiestnená navrchu, pod strešnou krytinou a jej úlohou je chrániť konštrukciu strechy pred zatečením zrážkovej vody. Zároveň by však mala prepúšťať pary zvnútra konštrukcie. Parozábranová fólia má byť upevnená zo strany interiéru a zachytáva pary, ktoré z neho unikajú, aby neprenikli do tepelnej izolácie v konštrukcii strechy a neznehodnotili ju.

Zdroj: Nehnuteľnosti.sk

Zdroj foto: Shutterstock, Knauf Insulation, Weber Saint Gobain