V minulom roku postačovalo, aby mali nové budovy pridelený energetický certifikát A1, od 1. januára 2021 sa táto požiadavka sprísnila na energetickú triedu A0, teda s primárnou energiou nižšou ako 54 kWh/m2 za rok. Projektová dokumentácia s výpočtom primárnej energie musí byť priložená k žiadosti o stavebné povolenie. Do tohto výpočtu sa zarátava niekoľko položiek, najväčšou z nich je však potreba tepla na vykurovanie domu. Kým ultranízkoenergetický dom v kategórií A1, platnej do konca roka 2020, mal potrebu tepla na vykurovanie max. 40,7 kWh/m² na rok, novostavbám takmer nulových domov musí stačiť menej než 20,4 kWh/m² na rok, teda iba polovica.

Nulových domov sú už na Slovensku stovky

Hoci to vyzerá na prvý pohľad prísne, nie je to neprebádané územie. Mnoho majiteľov rodinných domov už k tomuto štandardu pristúpilo v predošlých dvoch rokoch. Podľa rýchlosti, akou sa rozchytali štátne dotácie na takmer nulové domy, Slováci nemajú problém prijať vyšší štandard bývania. „Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie štátnych príspevkov na rodinný dom s takmer nulovou potrebou energie boli zverejnené v auguste 2019 a v novembri 2020. V oboch prípadoch sa limit počtu žiadateľov, 500 v roku 2019 a 200 v 2020, naplnil doslova za pár hodín,“ dodáva Katarína Nikodémová, riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť.

Aká má byť „obálka“ domu

Stavba samotnej konštrukcie, fasády a strechy, sa v tomto roku zásadne nemení. Už podľa požiadaviek v roku 2020 boli parametre pre vytvorenie energetickej efektívnosti dostatočné. Na zateplenie obvodových stien sa v súčasnosti používa tepelný izolant v hrúbke od 15 do 20 cm, závisí to od typu a hrúbky použitého materiálu samotnej nosnej konštrukcie. „Dnes už málokto požaduje hrúbku nižšiu ako 15 cm a to aj kvôli tomu, že veľa majiteľov si inštaluje na okná vonkajšie žalúzie a zatepľovací systém im schováva podomietkové „kastlíky“ na fasáde, ktoré majú minimálne hrúbku 15 cm,“ dodáva projektant Ing Tomáš Krempaský z ateliéru Enval. V šikmej streche sa dnes navrhuje tepelná izolácia v hrúbke 18 cm pod krokvy a 20 cm medzi krokvy, v ploche streche v rozmedzí 28 – 34 cm. „Čo sa týka podlahy na teréne, podľa požiadaviek postačuje hrúbka tepelného izolantu 10 cm, zo skúseností však odporúčam väčšiu hrúbku, pokojne aj 15 cm. Je veľmi nepravdepodobné, že niekto bude rozoberať podlahu a búrať dvere či preklady, aby dodatočne zateplil podlahu,“ radí projektant Ing Anton Pitoňák zo štúdia Aproject.

^{Zdroj: Knauf Insulation}

Moderné stavebné materiály zvyšujú komfort

Energetická trieda A0 sa dá dosiahnuť aj s použitím štandardných stavebných materiálov, s modernými však získajú investori vyšší komfort. „Snaha znižovať tepelné straty môže viesť k vysokým hrúbkam konštrukcií. Moderné tepelné izolácie s nižšou lambdou, teda súčiniteľom tepelnej vodivosti, alebo stavebné materiály s vyšším tepelným odporom však môžu prispieť k nižšej hrúbke konštrukcie aj s dodržaním podmienok. Navyše trend zdravého bývania ukazuje, že ľudia obľubujú materiály, ktoré zlepšujú celkovú priedušnosť obalových konštrukcií,“ vysvetľuje Vladimír Beňo, aplikačný manažér

Čo robí dom nulovým

Keďže z pohľadu úspor energie je obálka domu podľa súčasných parametrov na hranici možností, do vyššej energetickej triedy dostanú dom už len technológie. Nové projekty roku 2021 využívajú hlavne rekuperačnú jednotku, teda nútené vetranie so spätným získavaním tepla z odvádzaného vzduchu, a zmenu zdroja tepla. „Pri väčšine bežných stavieb je bez nich v súčasnosti nereálne splniť požiadavky na triedu A0,“ upozorňuje Anton Pitoňák. Náklady na rekuperáciu sa pohybujú od 3 000 do 5 000 eur, táto položka sa však dá rozdeliť na dve etapy. „Takmer každý, kto stavia, má napätý rozpočet, takže niektorí to riešia aj tak, že v prvej stavebnej fáze si naťahajú rozvody, teda tú časť, čo musí byť zabudovaná v konštrukcii alebo v podhľadoch, a samotnú rekuperačnú jednotku si zakúpia neskôr,“ radí Tomáš Krempaský. Pri nulových domoch je veľký dôraz kladený na to, aby bola obalová konštrukcia domu čo najtesnejšia, lenže s tým prichádza ďalší aspekt, ľudia potom málo vetrajú a znižuje sa im kvalita vzduchu v interiéri. „Rekuperácia v prvom rade znižuje náklady na vykurovanie, ale ja vnímam hlavnú výhodu zo zdravotného hľadiska. Zvyšuje kvalitu ovzdušia pravidelným prísunom čerstvého vzduchu a kyslíka a zároveň ho filtruje. Teraz je medzi nami veľa alergikov a do rekuperácie sa dá pridať protipeľový filter, ktorý im dokáže výrazne pomôcť,“ dodáva Tomáš Krempaský.

^{Zdroj: Protherm}

Novým kotlom je tepelné čerpadlo

Podľa projektantov sú v oblasti tepelných zdrojov výrazným trendom tepelné čerpadlá, ktoré postupne nahrádzajú kondenzačné kotly. Najčastejšie sa využíva tepelné čerpadlo vzduch – voda, ktoré je najlacnejším variantom. Má síce nižšiu výkonnosť ako typ voda – voda, ale ak je spodná voda na pozemku príliš hlboko, je z pohľadu finančnej návratnosti výhodnejšie. Nasávacia časť tepelného čerpadla vzduch – voda sa pri bytovkách umiestňuje najčastejšie na strechu, pri rodinných domoch blízko domu. „Treba zvážiť, kde jednotku umiestniť, lebo pri čerpaní vzduchu vydáva mierny hluk, môže to byť rušivé, pre domácich, ale aj pre susedov,“ radí Tomáš Krempaský. Pri výbere tepelného zdroja sú k dispozícii aj ďalšie možnosti, kotol na peletky, solárne systémy či fotovoltaika, výhodnejšie sú však ich kombinácie. „Solárne systémy sú efektívne hlavne v prípade, keď majiteľ plánuje bazén, inak je výhodnejšia fotovoltaika. Tou môže získavať elektrickú energiu na chod tepelného čerpadla,“ dodáva projektant. Takmer nulový dom v triede A0 si na rozdiel od nízkoenergetického vyžaduje na začiatku investíciu vyššiu približne o 8 – 10 %, no majiteľ v ňom potom platí nižšie prevádzkové náklady za vyšší komfort a zdravé obytné prostredie.

Zdroj: Knauf Insulation

Zdroj foto: Dreamstime, Knauf Insulation, Protherm