Aké sú zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, nám vysvetlila Veronika Michalíková z AKMV advokátska kancelária s.r.o. v predchádzajúcom článku. Teraz sa pozrieme na konkrétne príklady situácií, v ktorých by mohli byť tieto podmienky splnené, zvlášť podmienka dobromyseľnej držby.

Dobromyseľnosť držby

Posúdenie, či niekto splnil všetky zákonné podmienky vydržania, a teda môže získať vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je vždy potrebné uskutočňovať s ohľadom na konkrétne okolnosti. Vo väčšine prípadov je najťažšie práve posúdenie, či bola splnená podmienka dobromyseľnej držby.

Pre dobromyseľnosť držby je jednak dôležité subjektívne, vnútorné presvedčenie držiteľa, že mu vec skutočne patrí, ale dobromyseľnosť musí vyplývať aj z objektívnych skutočností. Nestačí teda, ak je držiteľ naozaj presvedčený, že vec je jeho a že nezasahuje do práva skutočného vlastníka veci. Aby bola podmienka splnená, musia existovať aj objektívne skutočnosti, ktoré nasvedčujú, že držiteľ má právne uznateľný dôvod myslieť si, že vec je jeho. Takýmto dôvodom môže byť aj ospravedlniteľný omyl. Pričom omyl môže byť skutkový alebo právny.

Užívanie cudzieho pozemku v omyle

Príkladom skutkového omylu, ktorý môže byť ospravedlniteľný, a teda môže splniť podmienky pre vydržanie, je napr. užívanie pozemku, o ktorom je držiteľ presvedčený, že je súčasťou iného pozemku, ktorý držiteľovi skutočne patrí.

V praxi môže ísť o prípady, kedy vydržateľ v dôsledku nesprávneho zamerania, nesprávneho vytýčenia hraníc pozemku alebo v dôsledku nesprávne umiestneného oplotenia v skutočnosti užíva väčší pozemok, ako by po správnosti mal. Podmienkou samozrejme je, že vydržateľ o takomto omyle nevedel, resp. väčšiu plochu neužíval úmyselne.

Pri posudzovaní konkrétnych okolností prípadu sa v praxi zohľadňuje napr. pomer výmery, ktorú vydržateľ užíval navyše oproti výmere celej užívanej plochy. Ak by niekto napríklad kúpou nadobudol pozemok s výmerou 100 m2, ale reálne by užíval plochu s výmerou 1 000 m2, ťažko by mohol tvrdiť, že si nepomeru nemohol byť vedomý.

Pomer výmery, čiže to, o koľko väčšiu plochu je možné užívať ospravedlniteľne, nie je striktne určený a aj v takomto prípade je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností. Na posúdenie môže mať vplyv napr. aj to, ak sa pozemok nachádza vo veľmi členitom alebo ťažšie prístupnom teréne a podobne.

Podobne môže mať na posúdenie situácie vplyv napríklad aj to, či pozemky v rovnakom rozsahu užíval aj právny predchodca vydržateľa. Alebo či vzhľadom na okolnosti ani pôvodný vlastník (pred vydržaním) nepredpokladal, že časť pozemku, ktorú vydržateľ užíva, by mohla patriť jemu a užívanie dlhodobo toleroval. Ak si ani pôvodný vlastník neuvedomoval, že vydržateľ užíva jeho pozemok alebo časť jeho pozemku, môže to byť argument a dôkaz, že vydržateľ konal v ospravedlniteľnom omyle.

Zohľadniť sa napríklad môže aj tvar pozemku a umiestnenie pozemku v teréne. Pokiaľ bol napríklad pozemok chybne zameraný tak, že zameranie nezohľadnilo, že do neho zasahuje napr. výbežok neštandardného tvaru zo susedného pozemku, tiež to môže nasvedčovať tomu, že vydržateľ dôvodne predpokladal, že pozemok bol zameraný správne.

Chybná interpretácia právneho predpisu

Okrem prípadov skutkových omylov, ktoré sme opísali, môže dôjsť k dobromyseľnej držbe cudzieho pozemku aj v prípade tzv. právnych omylov. Podstatou právneho omylu je neznalosť alebo nesprávny výklad všeobecne záväzného právneho predpisu. Zároveň však platí všeobecná právna zásada, že neznalosť zákona neospravedlňuje, preto sa takéto prípady vyskytujú skôr výnimočne. V praxi by mohlo ísť o prípady, v ktorých sa aplikovalo ustanovenia zákona, ktoré bolo objektívne nejasné, neurčité alebo pripúšťalo rôzny výklad. V prípade jednoznačných formulácií zákona, ktoré sa v praxi bežne uplatňovali štandardne o právny omyl nepôjde.

Zdroj: AKMV

Zdroj foto: Dreamstime