Cudzinci sa u nás často obracajú na svojich právnych poradcov s otázkami týkajúcimi sa ich práv a povinností, napríklad vo veci získania pobytu či lekárskeho vyšetrenia pre cudzineckú políciu. V neposlednom rade sa však musia zaoberať aj riešením svojej bytovej otázky a nadobúdaním iných nehnuteľností do ich vlastníctva. Aké podmienky musia splniť pri nadobúdaní nehnuteľností, nám objasnila JUDr. Veronika Michalíková z advokátskej kancelárie AKMV.

Kto je považovaný za cudzinca

Základný rámec pre nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam cudzincami nachádzame v Devízovom zákone, ktorý však nepoužíva pojem cudzinec, ale cudzozemec. Devízový zákon vymedzuje, kto je považovaný za tuzemca a kto za cudzozemca.

Tuzemcom na účely Devízového zákona je právnická osoba so sídlom alebo fyzická osoba s trvalým pobytom v Slovenskej republike. Cudzozemcom je potom fyzická osoba, ako aj právnická osoba, ktorá nie je tuzemcom, a teda nemá trvalý pobyt resp. sídlo na území Slovenskej republiky.

Podľa § 19a Devízového zákona: „cudzozemec môže nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v tuzemsku okrem nehnuteľností, ktorých nadobúdanie je obmedzené osobitnými predpismi.“ V poznámkach Devízový zákon uvádza aj príklady zákonov, ktoré zakotvujú osobitný režim pre niektoré nehnuteľnosti. Osobitný predpis v súčasnosti zakotvuje určité obmedzenia pri nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy.

Nadobudnutie poľnohospodárskeho pozemku cudzincom

Nadobudnutie vlastníckeho práva k poľnohospodárskym pozemkom upravuje osobitný zákon, ktorým je zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku“).

Zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku zakazuje nadobúdanie poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva niektorých štátov alebo ich občanov. Jedná sa o štáty, občanov štátov, fyzické osoby s pobytom alebo právnické osoby so sídlom v štátoch, ktorých právny poriadok neumožňuje občanom SR, fyzickým osobám s pobytom v SR a právnickým osobám so sídlom v SR nadobúdať vlastníctvo k poľnohospodárskemu pozemku.

Výnimku predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dedením poľnohospodárskeho pozemku. Výnimka sa vzťahuje aj na nadobúdanie vlastníctva členskými štátmi Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru, Švajčiarskom a na štáty, pre ktoré to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ako aj na občanov týchto štátov a na fyzické osoby s pobytom alebo právnické osoby so sídlom v takýchto štátoch.

Čo sa považuje za poľnohospodárske pozemky

Pre vysvetlenie spomenieme aj, ktoré pozemky sú na účely tohto obmedzenia považované za poľnohospodárske pozemky. Poľnohospodárskymi pozemkami sú vo všeobecnosti orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.

Vyššie popísané obmedzenia pri nadobúdaní pozemkov sa však nevzťahujú na záhrady, pozemky v zastavanom území obce a z pozemkov mimo zastavaného územia obce na pozemky určené na iné ako poľnohospodárske využitie alebo u ktorých je možnosť poľnohospodárskeho využitia obmedzená, pozemky s menšou výmerou ako 2 000 m2 a pozemky priľahlé k stavbe, s ktorou tvoria funkčný celok.

Cudzinec v katastrálnom konaní

Cudzinec sa teda v SR môže stať vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá nie je obmedzená osobitnými predpismi. V prvom rade však musí požiadať o vklad do katastra nehnuteľností tak, ako aj občania SR, a splniť niekoľko podmienok. Netreba opomenúť ani náležitosti návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Návrh na začatie katastrálneho konania musí obsahovať identifikačné údaje navrhovateľa v rozsahu určenom v Katastrálnom zákone. U fyzickej osoby je to štandardne meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, miesto trvalého pobytu, adresa na doručovanie v tuzemsku, ak je odlišná od miesta trvalého pobytu a údaj o štátnej príslušnosti.

U cudzincov, ktorí nemajú pridelené rodné číslo je potrebné namiesto rodného čísla uviesť iný identifikátor, v praxi to môže byť napr. číslo sociálneho poistenia alebo iné osobné identifikačné číslo, alebo číslo pasu, prípadne iného dokladu.

Z rozsahu identifikačných údajov teda tiež vyplýva, že pokiaľ účastníci katastrálneho konania majú trvalý pobyt alebo sa zdržiavajú v zahraničí, je potrebné, aby návrh obsahoval aj adresu na doručovanie, ktorá musí byť na území Slovenskej republiky.

Zdroj: AKMV

Zdroj foto: Dreamstime