Kedysi bol na investičnú výstavbu stanovený rozpočet (do 2 % z celkových nákladov), z ktorého sa financovali umelci, ktorí stavby „dotvorili“. Umelecké diela sa umiestňovali do interiérov významnejších budov (vestibuly, spoločné priestory), na fasády alebo do priľahlých exteriérov. Paneláky žiadnym umením nikdy neoplývali, no v ich okolí nájdeme zopár fontán, sôch a iných drobných umeleckých diel. Dnes žiadne zákonné povinnosti na umenie nie sú, a preto mnohí developeri urobia iba to najnutnejšie, čo je často nič. Treba jasne uviesť, že lavičky, detské ihrisko ani open-air fitness nie sú žiadnym dotváraním lokality a už vôbec nie sú umením. To sú nutnosti porovnateľné s namaľovaním priechodu pre chodcov na ceste.

Na tuzemských budovách sa stretávame najčastejšie s výtvarným umením (kresby, maľby, mozaiky, plastiky) a sochárstvom. Vo výrazne menšej miere je zastúpené kováčstvo, hudba (zvonkohry), optika (fyzika svetla, hra tieňov) či fotografia. Považovať graffiti v slovenskom priestore za umenie by bolo asi odvážne tvrdenie.

Malé umelecké diela v stavebníctve sú ako korenie v gastronómii – jedlo bez správneho dochutenia býva diétne a často nezáživné. Stavby bez umenia sú fádne. Pri jedlách môže byť problémom nesprávna voľba alebo množstvo korenia. V architektúre si treba dať pozor na gýč.

Hovorí sa, že pod lampou býva najväčšia tma. Denne chodíme okolo rôznych umeleckých diel a iba zriedkavo si všímame ich prevedenie, prípadne autorský zámer. Pripravili sme preto niekoľko ukážok s našim komentárom. V záplave architektonickej nudy dokáže byť „game changer“ hoc aj malé dielo.

Hey Jude, don’t make it bad

Ulička Johna Lennona sa nachádza v Bardejove. Stojí na nej obyčajný rodinný dom s neobyčajným notovým zápisom dvoch piesní, odkazom na hnutie Hippies a obrazmi Beatles. Nejde o žiadne vysoké umenie, ale takto môže vyzerať dom skutočného nadšenca. Motívy na fasáde pokračujú v predzáhradke nápismi na veľkých kameňoch a predpokladáme, že pomenovanie ulice tiež nebolo náhodné.

Kvet života

Ružinovskú nemocnicu v Bratislave navštevujú denne stovky pacientov a ďalšie stovky ľudí v nej pracujú. Einsteinovu rovnicu si na jej prednej fasáde všimne málokto, no ona tam je a s ňou aj viacero iných motívov, ktoré sa spájajú so zákonitosťami života. Ide o premyslenú, logickú a umelecky veľmi hodnotnú kamennú mozaiku od Ivana Vychlopena. Na mozaiku odporúčame pozerať sa z odstupu, jednotlivé časti sú potom ľahšie postrehnuteľné.

Barlolamač

Sochu na piešťanskom Kolonádovom moste bližšie popisovať azda nemusíme. Malé dielo, ktorého autorom je Robert Kühmayer, výborne dotvorilo inžiniersku stavbu (most) a dnes bez preháňania možno napísať, že je symbolom Piešťan.

Satinský a Dzurilla

Umelec aj športovec majú v Bratislave svoje sochy. Podľa nášho názoru, žiaľ, s nezvládnutými súvislosťami. Satinského ucho na Dunajskej ulici je vlastne dvojdielo s veľmi diskutabilnou inštaláciou. Samotné ucho na fasáde zaujme, zatiaľ čo druhá časť diela možno až zavadzia na chodníku. Vztýčená ruka ukazuje na ucho, avšak dielo ako celok netvorí s najbližším okolím žiadnu harmóniu ani logický kontrast. Pochopenie motívu bez sprievodného komentára je obtiažne a samotné vysvetlenie ťažko uveriteľné. Satinského socha vôbec nepočúva zvuky ulice, ako sa nás o tom snaží presvedčiť jej autor.

Dzurillova „škica“ z ohýbaného plechu je umiestnená pred ružinovským zimným štadiónom, pričom jej pozadie tvorí reklama, ktorá dielo totálne degraduje. Tento vizuálny smog hanebne podporuje aj vlastník štadióna, ktorým je Hlavné mesto SR Bratislava a správca, ktorým je Ružinovský športový klub. Takto si to autor diela Jozef Barinka určite nepredstavoval.

Obe umelecké diela, najmä ich kontext s najbližším okolím, bez preháňania dokladujú nevyzretosť slovenského národa, ktorá sa v celej nahote odhaľuje práve pri umení. Pre porovnanie – obdobné sochy Stana Mikitu pred United Center v Chicagu (autorka Julie Rotblatt-Amrany) alebo Ladislaua Kubalu Stecza na Camp Nou v Barcelone (autorka Montserrat García Rius) stoja na adekvátnych miestach a ich vyhotovenia s faktormi okolia nedávajú skoro žiadny priestor na polemiku.

Žena v kúpeľoch

Fasádu závetria liečebného domu Pax v Trenčianskych Tepliciach zdobí keramická mozaika od Rudolfa Moška. Znázorňuje ženu kúpajúcu sa v liečivých vodách miestneho údolia zaliateho slnkom a obklopeného lesmi. Ľahko pochopiteľný motív zbavil fasádu nudy. Pri pohľade zblízka je vidieť nielen 3D rozmer obkladačiek, ale aj krivkový podklad. Mozaika má už 57 rokov a na svoj vek je dobre zachovaná, s minimálnym poškodením glazúr na niektorých okrajoch. V prenesenom slova zmysle môžeme konštatovať výborne zvolené korenie aj jeho množstvo.

Dielo je zaujímavé aj tým, nie je na očiach z hlavnej ulice a dokonca je prehliadnuteľné aj pri vstupe do budovy. Nekonkuruje tak architektonickému výrazu budovy, práve naopak, elegantne a diskrétne ho dopĺňa. Je to perfektný príklad symbiózy zaujímavej budovy s umeleckým dotvorením.

Dúbravy

Súbor ôsmich veľkoplošných mozaík na bytových domoch podobného spracovania a zjednocujúcich, infantilných tém od rôznych umelcov sa nachádza na okraji Bratislavy. Na rozdiel od Ženy v kúpeľoch sú tieto diela iba v 2D prevedení a ani zďaleka nedosahujú jej umeleckú kvalitu. Mozaiky majú pravidelný štvorčekový raster 10 x 10 cm a vo všeobecnosti je tu badať istý stupeň koncepčného uvažovania. Farebnosť je k čiernobielej fasáde domov primeraná, avšak už na prvý pohľad je vidieť neskúsenosť s týmto typom umenia. Veľmi úspešne možno namietať inštalačné rozmery, konkrétne veľkosť okrajov od línii okolitých okien. Opýtali sme sa šiestich detí vo veku 6 až 9 rokov, ako sa im „obrázky“ páčia. Jelenček, Klaun (oficiálne Kúzelník) a dielo signované Csudai získali nula bodov. Zaiste, nie je to reprezentatívna vzorka, ale boli tieto diela vyhotovené pre deti alebo pre umeleckých teoretikov?

Pri pravidelne rastrovaných mozaikách je kľúčové zabezpečiť absolútne rovný podklad a presné lepenie obkladačiek s nulovou odchýlkou sklonu. Na niektorých dielach sa to zjavne nepodarilo a od následných dažďov a vzdušného znečistenia vznikli nechcené horizontálne predely.

Z osmičky mozaík sa nám najviac pozdáva dielo D. Sadovskej (vodenie za ruku). Má adekvátnu farebnosť, vhodný formát, veľmi dobrý nápad a málo realizačných nedostatkov.

Popri kritike je férové uviesť pri tomto diele aj veľkú pochvalu. Za to, že sa developer s projektantom vôbec na tento typ umenia podujali. V dnešnej dobe je to mimoriadne raritná investícia, avšak výborná skúsenosť. Oceniť treba aj osmičku výtvarníkov, ktorí išli s kožou na trh. Ukazuje sa, že stále sú medzi nami investori, ktorým na umení záleží a snažia sa priniesť na trh niečo viac ako len „obostavaný priestor“. Držíme im palce, aby v zakomponovávaní umeleckých diel do novostavieb nepoľavili a postupne zvyšovali umeleckú aj realizačnú úroveň.

Gýč v Petržalke

Satinského sme už raz spomenuli a ani jeho druhá socha na Lužnej ulici sa podľa nášho názoru nie celkom vydarila. V tomto prípade ide o súsošie troch humoristov, inštalované podľa súkromného zadania. Napriek epizódnym artefaktom (notová osnova na podlahe, nohy okolitých lavičiek), možno dielu oprávnene vytknúť nedotiahnutie detailov (opustená šáločka na klavíri, chýbajúci popolník s cigaretkou) a pochudnutosť postavy Satinského. Najväčší otáznik visí nad umiestnením diela do tohto priestoru. Lentilkové fasády bytoviek v pozadí vôbec nekorešpondujú so soirée tohto tria. Postavy v životnej veľkosti, dobre zvolená farebnosť aj materiál výsledný dojem nezachraňujú. Slovo gýč sa javí ako veľmi priliehavé k tomuto dielu. Domnievame sa, že autor aj objednávateľ sa úprimne snažili nahradiť súdobú neschopnosť mestskej časti Petržalka o umenie vo verejnom priestore, no výsledný dojem pôsobí mimoriadne rozpačito. Je to dobrý príklad, kedy sa použil nesprávny typ korenia (humoristi) k jedlu (okolité bytové domy).

Aj tu sa ponúka komparácia s obdobným dielom v zahraničí. Vybrali sme sochy Spejbla a Hurvínka. V Čechách je ich veľa a mnohé sa naozaj nepodarili. Čo sa ale podarilo, je lavička umiestnená pred ich divadlom v Prahe Dejviciach. Podobne ako pri mozaikách v Dúbravách by sme chceli investora aj autora povzbudiť, aby na umenie nezanevreli a usilovne pracovali na zvyšovaní umeleckej stránky výsledných diel.

Pridajme ruku k dielu

Na Lazaretskej ulici v Bratislave má svoje sídlo pobočka Pápežských misijných diel. Na fasáde je inštalované kováčske dielo od neznámeho autora znázorňujúce zemeguľu a pápeža s trojicou postáv, ktorí sa snažia svojimi aktivitami pozdvihnúť svet. Je to mimoriadne trefné dielo k pointe pracovných aktivít tejto organizácie.

Po stavebnej stránke treba oceniť spôsob montáže a voľbu materiálu. Vidíme, že na fasáde nie sú žiadne fľaky ani korozívne stekance od kotevných bodov po dažďoch. Dielo má ideálnu mierku a vhodne „komunikuje“ s kovanou strieškou, ktorá prekrýva hlavný vchod do budovy. Je vidieť, že autor nerealizoval žiadnu prvoplánovú myšlienku.

Slnečné hodiny

Pri zatepľovaní fasády bežného paneláka sa architekt rozhodol pre inštalovanie slnečných hodín. Je to element, ktorý si vyžaduje presnosť maľovania čiar a inštalácie tyče. Hodiny môžu pôsobiť aj ako vzdelávací prvok pre deti. V deň zhotovovania fotografie (6. apríl) ukazovali hodiny čas zhodný s realitou.

Dielo je inštalované na paneláku na ulici Nad lúčkami na bratislavských Dlhých dieloch. Nie je to žiadne dych berúce umenie, ale určte je to lepšia voľba ako trápne geometrické tvary, ktoré špatia štítové steny mnohých zateplených panelákov po celom Slovensku.

Vitráž na rodinnom dome

Máloktorá novostavba rodinného domu má nejaké prvky umenia. V tomto prípade sa investor rozhodol pre vitráž do vstupných dverí a dverí do skladu. Neutrpeli tým ani tepelnoizolačné vlastnosti skiel. Áno, je to za príplatok, ale ani zlatý náramok nestojí toľko ako textilná šnúrka. Moderný dom s vitrážou je raritná kombinácia, ale ako vidieť, ide to bez problémov dokopy. Fotografie vznikli ešte počas výstavby, na ktorej sme vykonávali stavebný dozor.

V skutočnosti sú dvere od seba vzdialené asi štyri metre a sú na vzájomne kolmých stenách. Je dobre vidieť, že obe zasklenia spája nielen ten istý motív, ale aj ten istý strom, ktorého koruna plynule pokračuje z jedných dverí na druhé. Pri pohľade zvnútra smerom von pekne vyniknú farebné lístočky. Dielo je do detailu premyslené, dokonalá čerešnička na torte.

Záver

Pri vykonávaní stavebno-technických kontrol špecifických stavieb sa niekedy stretneme s rôznymi umeleckými dielami. Vlastníci ani kupujúci nemajú často objektívnu vedomosť o ich hodnote. V spolupráci s našimi osvedčenými znalcami v oblasti umenia sa dokážeme vyjadriť aj k týmto súčastiam stavieb. Aby kupujúci vedel, čo si kupuje a nepodľahol falošným názorom.

Z praxe máme tiež skúsenosť, že niektorí pamiatkari kladú šikanózne požiadavky na vlastníkov a zneužívajú svoje postavenie, alebo naopak sú alibisticky benevolentní. Rovnako sa stáva, že s krížikom po funuse prídu teoretici architektúry a ďalší nadšenci, ktorí idú zachraňovať diela, na ktoré už bolo vydané právoplatné búracie povolenie. Je to ďalší dôkaz kultúrnej adolescentnosti slovenského národa.

Téma umenia v architektúre je veľmi rozsiahla. Z minulosti poznáme príklady, kedy umelecké dielo skôr stavbe ublížilo, ako ju zveľadilo. Viacerí umelci a architekti pretláčali svoju vidinu „krásna“, vznikali a dodnes vznikajú gýče, plytké a balastné diela.

Pri novostavbách sa schodným riešením pre kvalitný výsledok ukazuje verejná anonymná súťaž, kedy stavebník (investor) oznámi podmienky a súťaže sa môže zúčastniť takmer ktokoľvek. Odborná porota má byť naozaj odborná a nestranná, čo je v slovenských podmienkach reálna komplikácia. Ak sa to ale podarí, potom je tu šanca pre vznik budovy s interesantným umeleckým dotvorením.

Vidíme, že nie dominantný výraz celku, ale práve drobné umenie, ktoré je decentným doplnkom, modeluje harmóniu zmyslového vnímania a dotvára celkovú symbiózu daného priestoru.

Drobné umelecké diela sú ako korenie v gastronómii. Má ich byť tak akurát a nemôže to byť hocičo. Potom bude každá stavba „chutiť“. Škoda, že viacerí investori a dnešná doba preferujú architektonické fastfoody…

Tajomstvá nehnuteľností vám prináša Kvalitné bývanie – kolektív stavebných inžinierov, ktorí na Slovensku vymysleli a zaviedli do realitnej praxe inšpekciu nehnuteľností.

^{Vyhlásenie o zodpovednosti}

^{Každý článok vychádza zo skutočnej udalosti. Identifikačné údaje a mená boli z dôvodu ochrany pozmenené. Dej príbehu je zjednodušený a upravený tak, aby bol ľahko pochopiteľný pre bežného čitateľa. Za žiadnych okolností nemožno situáciu zovšeobecňovať alebo generalizovať. Rovnako neplatí, že všetky obdobné charakteristiky sa týkajú aj ostatných bytov v danom projekte, prípadne podobných nehnuteľností. Každý príbeh je individuálny a bol zverejnený ako poučenie sa z chýb iných, resp. situácií, ktoré nie vždy bežnému kupujúcemu prídu na myseľ.}

^{Ku každej nehnuteľnosti a jej časti je vždy potrebné pristupovať osobitne. Akékoľvek postupy v oblasti stavebných nedostatkov a sporov je potrebné najprv konzultovať s odborne spôsobilým stavebným inžinierom a následne s registrovaným advokátom.}

^{Autori článku nepreberajú na seba žiadnu zodpovednosť za konanie podľa odporúčaní, ktoré sú v texte uvádzané. Pri každej nehnuteľnosťi je potrebné oboznámiť sa so skutkovým stavom, a to najmenej fyzickou obhliadkou, skúmaním príslušnej projektovej dokumentácie a podobne.}

Zdroj: Kvalitné bývanie

Autor foto: Jozef Ilčík