Samotné pojmy oplotenie alebo plot nemajú legálnu definíciu v žiadnom právnom predpise SR. V akých prípadoch však pozemok musí byť oplotený, nám v tomto článku upresní JUDr. Milan Ficek.

Kedy vzniká povinnosť oplotenia?

Podľa zákona pozemok zastavaný stavbou musí byť oplotený, ak:

– stavba môže pôsobiť nepriaznivo na životné prostredie,

– treba zamedziť voľný pohyb osôb alebo zvierat,

– stavbu treba chrániť pred okolitými vplyvmi,

– stavbu treba chrániť pred vstupom neoprávnenej osoby.

Uvádza to § 12 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z.

Kto si ho postaví, tomu patrí

V slovenskom práve nie sú stavby súčasťou pozemku, na ktorom stoja, preto oplotenie sa považuje za samostatnú vec a jeho vlastníkom tak nemusí byť vlastník pozemku, na ktorom plot stojí. Vlastníkom je teda stavebník – osoba, ktorá plot postavila. V určitých prípadoch, napríklad v záhradkárskych osadách, má často oplotenie viacero vlastníkov.

„Treba však pamätať aj na to, že vlastník plotu je povinný udržiavať ho v riadnom stave a opravovať ho. Zato vlastník susednej nehnuteľnosti je povinný zdržať sa akéhokoľvek poškodenia tohto oplotenia,“ upozorňuje JUDr. Milan Ficek.

Oplotenie je v zmysle Stavebného zákona považované za drobnú stavbu a pred jeho výstavbou postačuje ohlásenie stavebnému úradu – obci.

Kedy môže stavbu plota uložiť súd

Hoci u nás nemáme zákon, ktorý by vyžadoval oplotenie pozemku, na ktorom je postavená stavba, predsa len existuje spôsob, ako stavbu plota prikázať. O ustanovenie povinnosti oplotiť pozemok je možné domáhať sa na súde na základe žaloby. V zmysle § 127 ods. 2 zákon garantuje nárok na uloženie povinnosti oplotiť pozemok. Súd môže túto povinnosť uložiť, „ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť“.

Súd pristúpi k uloženiu povinnosti oplotiť pozemok za splnenia nasledujúcich podmienok:

1. Súd zistí, že je oplotenie potrebné: skúma objektívne hľadiská, ako napríklad, či tomu kto žiada o oplotenie, niečo bráni, aby pozemok sám oplotil alebo či vôbec možno oplotiť daný pozemok podľa zákona o ochrane prírody a krajiny alebo či zdroj rušenia vychádza z daného pozemku, ktorý sa má oplotiť

2. Oplotenie nebude brániť účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, napríklad aby nebránilo vlastníkom pozemkov v prístupe k nim

3. Stanovisko stavebného úradu je kladné: súd je povinný si vyžiadať stanovisko od obce, ktorá posúdi stavebnoprávne hľadisko výstavby plotu podľa stavebných predpisov, súd však nie je týmto stanoviskom viazaný, musí naň len prihliadať a preto v prípade záporného stanoviska súd zváži, či uloží povinnosť pozemok oplotiť

„Ak súd uloží povinnosť oplotiť pozemok, nerozhoduje o druhu plotu, v žalobe je však nevyhnuté špecifikovať dané oplotenie, najmä rozmery a druh plota, aby bolo jasné, čo presne má byť vykonané a aby neboli pochybnosti pri jeho plnení,“ vysvetľuje JUDr. Milan Ficek. Súd skúma len občianskoprávne nároky na stavbu plotu, nie stavebnoprávne, toto hľadisko rieši obec.

Taktiež je povinný prednostne skúmať, či nemožno radšej riešiť daný spor prostredníctvom tzv. negatórnej žaloby podľa § 127 ods. 1, ktorá je miernejšia a ukladá povinnosť zdržať sa obťažovania susedov imisiami. Tento paragraf pokrýva rôzne formy obťažovania, vrátane hluku, prachu, pachu, vibrácií a podobne. V prípade, ak nepomôže súdom uložená povinnosť zdržať sa obťažovania susedov imisiami, povinnosť postaviť oplotenie sa môže použije aj dodatočne.

Ako donútiť suseda postaviť plot

Je tu aj ďalšia možnosť, ktorá prichádza do úvahy v krajných prípadoch, a to v zmysle § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka („Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.“). Pre jej použitie musí nastať vážne ohrozenie, napríklad, ak by hrozilo vážne ohrozenie psom. Na druhej strane pri opakovanom prenikaní hydiny na susedný pozemok sa bude postupovať podľa § 127 ods. 2. V zmysle judikatúry prichádza v žalobe do úvahy aj kumulácia oboch nárokov.