Dieťa si nemá prečo nárokovať na dedičstvo pred smrťou rodiča

Samotné dedičstvo sa nadobúda až smrťou poručiteľa. „Vlastník nehnuteľnosti – rodič, má právo nakladať so svojím majetkom už počas života v medziach zákona, ako on uzná za vhodné. To znamená, že ho môže predať alebo darovať svojim potomkom alebo komukoľvek inému. Takto by docielil to, že by svoj majetok rozdelil už počas svojho života.“

Pucherová tak reaguje na prípad, keď dcéra žiadala po rodičoch vyplatenie z domu, keďže v dome s rodičmi zostala bývať jej sestra. Rodičia sa pre „pokoj v rodine“ zadlžili, dcéru vyplatili a tá si potom mohla zaobstarať svoju nehnuteľnosť.

V tomto prípade však treba upozorniť, že ak sa dedí podľa zákona, tak dedičovi sa potom do jeho podielu započíta všetko to, čo dostal bezplatne od poručiteľa ešte počas jeho života, ak nejde o obvyklé darovanie, do čoho nehnuteľnosť nespadá.

„V praxi sa stretávame aj so zaopatrovacími zmluvami alebo s inštitútom vecného bremena zaopatrovania. Vlastník nehnuteľnosti môže previesť potomkom svoju nehnuteľnosť a zároveň si zabezpečí doživotné zaopatrovanie. Tu ale odporúčame vyhľadať advokáta.“ Tieto inštitúty sú podľa Pucherovej veľmi komplikované a je potrebné preto správne naformulovať ich znenie.

Ako sa určuje veľkosť dedičských podielov

Podľa zákona sa vždy dedí rovným dielom. „Napríklad ak máme dvoch dedičov, tak každý z nich zdedí jednu polovicu. Ak by boli dedičia piati, tak každý zdedí jednu pätinu. Jedinú výnimku predstavuje manžel dediaci v druhej skupine, kedy musí dostať najmenej polovicu dedičstva,“ vysvetľuje Pucherová.

Ak niekto zomrie, vždy sa najprv skúma či mala dotyčná osoba závet. „Poručiteľ ním môže prejaviť svoju vôľu ako si želá rozdeliť majetok po svojej smrti. V závete poručiteľ ustanoví svojich dedičov, prípadne môže určiť ich dedičské podiely alebo presne vymenovať veci a práva, ktoré majú pripadnúť konkrétnemu dedičovi. Akékoľvek podmienky pripojené k závetu však nemajú právne následky. V závete musí byť výslovne uvedený závetný dedič – tým môže byť fyzická osoba, ale aj právnická osoba alebo štát,“ hovorí Pucherová.

V podcaste portálu Nehnutelnosti.sk sa dozviete aj:

– ako sa dedičia rozdeľujú do štyroch dedičských skupín;

– ako správne napísať závet;

– aké typy závetov existujú;

– kto sú neopomenuteľní dedičia;

– kedy je možné vydediť potomka;

– ako dlho zvyknú trvať dedičské konania;

– či môžem odmietnuť zdedené dlhy

sa dozviete v podcaste portálu Nehnutelnosti.sk v rozhovore redaktorky Zuzany Majerčíkovej s Barborou Pucherovou z advokátskej kancelárie AKMV.