Malé dieťa potrebuje najmä veľa miesta na hranie

Izbu pre deti v predškolskom veku si väčšina rodičov na Slovensku zariaďuje sama. Malé bábätká a batoľatá vo väčšine prípadov spia podľa Jasny Opavskej spolu s rodičmi. „O samostatnej izbe pre dieťa by som uvažovala, keď dieťa začne chodiť do škôlky. Teda okolo 2, 5 – 3 roku.

Dieťa je už možno schopné vnímať aj svoj vlastný priestor. Pre deti, ktoré sú takéto maličké, je veľmi dôležitý veľký priestor na podlahe, keďže sa tam hrajú. Netreba izbu zahltiť nábytkom, lebo na uloženie šatstva toho veľa netreba. Je tam postieľka a ostatný priestor by mal byť len na hranie.

Potrebné sú nejaké šikovné úložné priestory na hračky, také ku ktorým sa vie dieťa dostať. Nie vysoké, aby na to nechcelo vyliezť. Na podlahu sa vo veľkom vracajú veľkoplošné koberce.“ Pri posteli treba myslieť aj na zábranu, aby z postele počas noci dieťatko nespadlo. Posteľ by nemala byť veľmi veľká, pretože sa v nej nemusí cítiť bezpečne. Primerane k veku treba vyberať aj veľkosť postele. Šikovným riešením je podľa

Opavskej aj rastúca posteľ, zároveň ale dodáva, že všetko čo je dva v jednom môže mať aj nedostatky, napríklad čo sa týka kvality. Školák potrebuje izbu rozdeliť na pracovnú a oddychovú zónu.

Najčastejšie Jasnu Opavskú oslovujú klienti v čase, keď sa z ich predškoláka stáva školák. Izbu je dobré navrhnúť tak, aby rástla s dieťaťom a prispôsobovala sa jeho potrebám. „Pri stole predškoláka, ktorý sa potrebuje naučiť písať rukou je potrebné, aby tam bolo dostatočné denné svetlo. Je tam pravidlo, že keď je to pravák, aby išlo z ľavej strany, a keď je to ľavák, tak z opačnej, prípadne priame svetlo.

Samozrejmosťou pri pracovnom stole je kvalitná stolička. Existujú aj rastúce stoly, ide ale o vysokú investíciu, ale dá sa to elegantne obísť kvalitnou stoličkou, ktorá sa zdvihne alebo spustí na potrebnú výšku.“ Ideálom je, keď je detská izba rozdelená na zóny – pracovná/školská a oddychová. Ak sú v izbe dve či tri deti, je podľa Opavskej veľmi dôležité, aby každé z nich malo aspoň maličké miesto len pre seba.

Treba sa pýtať aj dieťaťa, čo by si prialo vo svojej izbe. O výbere farby stien by mal rozhodnúť dospelý, pretože dieťa si ešte nevie dobre predstaviť danú farbu na veľkej ploche. Zvlášť ak by išlo o výraznejšie odtiene. V tomto prípade treba výraznejšie farby skôr použiť na dekorácie – ako sú napríklad vankúše.

Tínedžeri dobre vedia aké sú ich potreby

K tínedžerom treba pristupovať pri tvorbe ich izby citlivo. „Tu sa dá už relatívne dobre spoľahnúť na to, čo tínedžeri chcú. Už dobre vedia, aké sú ich potreby, po čom túžia. Nie vždy im treba veriť, čo sa týka farieb. Mala som takú požiadavku, že chlapec chcel všetko čierne – od podlahy po nábytok. Mal také obdobie. S mamou sme sa dohodli, že ho trochu nasmerujeme.

Nemôžete byť hrubý a direktívny, dieťa v tomto období akoby druhýkrát prežíva obdobie vzdoru a chce si presadiť to svoje. Je to normálne v tomto veku. Nakoniec sme to vyriešili tak, že sme vybrali materiály, ktoré sa podobali betónu a to sa mu páčilo. On sa totiž veľmi bál, aby to nebola bäbätkovská alebo detská izba, lebo chcel mať už izbu pre dospelého. Keď odsúhlasil tieto materiály, tak mu bolo jasné, že nebudeme navrhovať niečo podľa mamy.

Lebo niektoré mamy si stále nevšímajú, že ich deti už nie sú deti a majú iné predstavy o tom ako má vyzerať ich izba.“ V tínedžerskej izbe nesmie chýbať „zašiváreň“, pracovný stôl a dostatočný úložný priestor.

Viac o tom:

 akú pomôcku použiť, aby sme vedeli lepšie nadizajnovať detskú izbu predškoláka

 ako úložné priestory sú pre predškoláka najlepšie

 či potrebuje dieťa v izbe veľa farebných podnetov

 ako oddeliť v izbe školáka pracovnú a oddychovú zónu

 ako vytvoriť aj na malom priestore praktickú detskú izbu pre školákov

 ako originálne vytvoriť pracovný priestor pre viac detí v izbe

 ako zabezpečiť pre tínedžera dostatočný úložný priestor pre koníčky

si vypočujte v podcaste portálu Nehnutelnosti.sk v rozhovore redaktorky Zuzany

Majerčíkovej s interiérovou dizajnérkou Jasnou Opavskou.