Aj keď je podľa platformy Budovy pre budúcnosť záujem o obnovu rodinných domov obrovský, stále v tejto oblasti nenapredujeme takými krokmi, ako by sme mohli. Najviac sa táto situácia ukazuje podľa Richarda Paksiho pri verejných budovách. „To, čo je najhoršie na Slovensku, tak sú verejné budovy. Častokrát to vidíme, keď sa pozrieme na naše školy a nemocnice. To tempo je pomerne pomalé, čiže neobnovuje sa ich dosť a veľakrát sa zabúda na kvalitné vnútorné prostredie na to, aby sa používali obnoviteľné zdroje alebo používali nejaké adaptačné opatrenia ako zelené strechy. Tu je ten nedostatok na Slovensku naozaj najväčší,“ vysvetľuje Paksi.

Naopak, tempo obnovy budov ide celkom rýchlo pri bytových domoch, keďže máme podľa Paksiho kvalitný program zo Štátneho fondu rozvoja bývania, v rámci ktorého sa poskytujú zvýhodnené úvery. Pomalé tempo obnovy je aj pri rodinných domoch, aj keď boli spustené viaceré výzvy na dotácie, no sú obmedzené počtom uchádzačov, ktorí sa o dotáciu môžu uchádzať.

Ako by mali vyzerať budovy budúcnosti?

Na budovy sa treba pozerať komplexne, nielen z pohľadu úspor, aj keď to je základom pre ich obnovu. „Veľmi dôležitým faktorom je adaptácia na zmenu klímy. Už teraz pociťujeme zmeny klímy pomerne intenzívne, tak aby budova bola pripravená do budúcnosti na dôsledky, ktorým budeme čeliť. Aby mala zelenú strechu, dostatočné tienenie, aby sa neprehrievala a mala v okolí dostatok zelene. Ďalším faktorom, ktorý je tiež dôležitý, je kvalita vnútorného prostredia. To znamená, že nie je dôležité ako budovu zateplíme, ale aj to či si napríklad neznížime prísun čerstvého vzduchu do tej budovy. Či máme dostatok svetla v tých priestoroch najmä v školách pre deti, či je akustika v triedach ideálna. Naozaj na tú budovu sa pozeráme holisticky, aby ponúkla užívateľovi to, čo má ponúknuť – a to je zabezpečiť kvalitné, bezpečné a zdravé prostredie na to, aby v tej budove mohol žiť, učiť sa, vzdelávať sa,“ zdôrazňuje Paksi.

V hre sú minimálne energetické štandardy či renovačné pasporty

Európska únia tento rok robila revíziu smernice o energetickej hospodárnosti budov. Tá prináša niekoľko kľúčových opatrení.„V dnešnej dobe máme v podstate dve podmienky na minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. A to je v prípade, keď sa stavajú novostavby, tak nová budova musí splniť nejaký energetický štandard a potom, keď sa realizuje významná obnova, keď sa zatepľuje vo väčšom alebo sa modernizuje energetická sústava v rámci tej budovy. Toto sú dve kľúčové fázy života budovy, keď musí splniť nejaké požiadavky. A Európska komisia predstavila návrh tretej fázy života budovy, kedy by mala splniť nejaký typ energetických požiadaviek. Môžeme si to predstaviť, že to bude zaradené pri predaji alebo pri prenájme nehnuteľnosti. Alebo momentálne sa diskutuje o tom, či by nemal byť zavedený nejaký striktný dátum v podobe toho, že napríklad do roku 2030 budovy už budú musieť byť v energetickej triede D alebo všetky domy, ktoré sú v energetickej triede E či F, budú musieť byť zrekonštruované do tejto triedy,“ hovorí o plánoch EÚ Paksi.

Viac o tom:

· čo sú to renovačné pasporty pre budovy

· ako by mohli fungovať digitálne denníky budov

· ako byť uhlíkovo neutrálny pri budovách

· aký postoj majú ku ekologickým opatreniam samotní developeri

· či sa môže stať, že termíny na obnovu domov môžu dostať aj vlastníci rodinných domov

sme sa rozprávali s analytikom platformy Budovy pre budúcnosť Richardom Paksim v podcaste portálu Nehnutelnosti.sk.