Nie je ničím neobvyklým, že pri spolunažívaní v susedstve príde k poškodeniu majetku jedného zo susedov, hoci často aj neúmyselne. Škoda môže byť spôsobená na nehnuteľnostiach, ale aj na hnuteľných veciach. Ako je potrebné takéto situácie riešiť, nám priblížila JUDr. Veronika Michalíková z advokátskej kancelárie AKMV. „Najčastejšie dochádza k poškodeniam stromov, oplotenia alebo múrov. K poškodeniu majetku môže prísť ako konaním, tak aj „nekonaním“, čiže omisívnym správaním škodcu. Medzi spôsoby, akými dochádza k poškodeniu majetku patria napríklad zosuvy pôdy, zosypanie múru, pád strešnej krytiny alebo zlomenie stromu,“ vysvetľuje právnička.

Kedy je susedské poškodzovanie neprimerané

Vo všeobecnosti platí generálna klauzula, ktorá hovorí, že vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. V zmysle uvedeného, obťažovanie iného predstavuje sťažovanie alebo znepríjemňovanie výkonu jeho práv. Takéto obťažovanie však musí dosiahnuť mieru neprimeranú pomerom. Pričom primeranosť sa posudzuje v každom prípade individuálne. Pri jej posudzovaní je rozhodujúce najmä miesto, čas, miestne pomery či zvyklosti alebo umiestnenie nehnuteľnosti. Na druhej strane, aby nastalo vážne ohrozenie výkonu práv sa nevyžaduje, aby dosahovalo intenciu nad mieru primeranú pomerom. Ide o priamy zásah do výkonu vlastníckeho práva, teda napríklad spôsobenie škody na majetku. Napríklad, ak osoba vypúšťa odpadové vody cez pozemok iného, čím dochádza k podmývaniu základov stavby, ktoré môžu viesť k jej zničeniu.

Treba upozorniť, že medzi konaním, resp. nekonaním škodcu a vzniknutou škodou musí existovať príčinná súvislosť.

Treba dbať na prevenciu pred vznikom škody

Každý má prevenčnú povinnosť a je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Uvedené znamená, že každý je povinný byť dostatočne opatrný. V súdnej praxi nájdeme mnoho príkladov. „Povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám pre vlastníka nehnuteľnosti znamená povinnosť užívať svoj majetok tak, aby jeho stav nespôsobil škodu inému, teda dbať aj na to, aby na jeho vlastnom pozemku boli vykonané opatrenia zamedzujúce či znižujúce možnosť vzniku škody, na zdraví, na majetku a iných hodnotách, a pokiaľ už škoda hrozí, urobiť opatrenia na jej odvrátenie,“ uvádza sa v Rozsudku NS ČR, sp. zn. 25Cdo 2471/200.

Medzi základnú povinnosť vlastníka každej nehnuteľnosti patrí vykonať dostatočné zabezpečovacie opatrenia, aby nevznikla škoda na majetku suseda, dokonca ho nesmie ani ohroziť pri úprave svojho pozemku alebo stavby.

Poistenie zodpovednosti za škodu

V situáciách, keď sa pri rôznych poruchách poškodí váš majetok, ale aj majetok susedov, dokáže pomôcť poistenie zodpovednosti za škodu. Pomôže s nákladmi na náhradu škody, ale dokáže ochrániť napríklad aj pred tými, ktorí si chcú neoprávnene nárokovať vyššiu náhradu škody. Existujú dva typy tohto poistenia. Poistenie škôd vyplývajúcich z vlastníctva nehnuteľnosti kryje klientov napríklad v prípade, ak voda z prasknutého vodovodného potrubia vytopí susedov, alebo skrat elektroinštalácie spôsobí požiar. Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú v bežnom občianskom živote ochráni klientov, ak spôsobia dopravnú nehodu na bicykli, či v iných bežných situáciách. Toto poistenie si môže dovoliť každý, zároveň je dôležité, aby bolo správne nastavené.

Ako postupovať v prípade, ak hrozí, že škoda nastane

Ten, komu škoda hrozí, je povinný zakročiť primeraným spôsobom, aby škodu odvrátil. V takom prípade má voči škodcovi právo na náhradu účelne vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pri tom utrpel. Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo domáhať sa, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody. Avšak v takomto prípade je povinný preukázať, že takáto vážna škoda skutočne hrozí.

Kto zodpovedá za škodu?

Vo všeobecnosti každý zodpovedná za škodu, ktorú spôsobil. Je ale na poškodenom, aby preukázal, že škoda vznikla a aký je jej rozsah. Pri poškodení majetku ide zväčša o reálnu (viditeľná zmena) a majetkovú škodu (škoda merateľná v peniazoch).

Po vzniku škody sa poškodený môže so susedom dohodnúť na jej náhrade. Ak sa tak nestane, je oprávnený domáhať sa náhrady škody súdnou cestou. Do úvahy prichádza aj mimosúdne riešenie sporov – mediácia.

Zároveň spôsobovaním škody na cudzom majetku sa škodca môže dopustiť aj páchania priestupku a v niektorých prípadoch môže prísť dokonca k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania cudzej veci.

Zdroj: Nehnuteľnosti.sk, AKMV

Zdroj foto: Dreamstime