^{Letničkový výsev. Zdroj: Janka Bieliková}

Čo sú letničky?

Letničky sú kvety, ktoré zvyčajne kvitnú len jednu vegetačnú sezónu a nedokážu odolať chladným zimám. Pestujú sa zo semien alebo sadeníc. Mnohé z týchto druhov rastlín sa vysemeňujú, takže sa môžu objaviť aj v nasledujúcich sezónach. Sú neuveriteľne rozmanité a ponúkajú nekonečné možnosti pre dizajn záhrad a exteriérov. sú vhodné nielen do kvetinových záhonov ale aj do kvetináčov, nádob, truhlíkov, závesných kvetináčov a košov, čím umožňujú kreatívne aranžovanie a zdobenie priestoru.

^{Semená z letničiek. Zdroj: Janka Bieliková}

^{Uskladnenie semien. Zdroj: Janka Bieliková}

Kedy vysadiť letničky?

Tieto sezónne kvetinky je možné vypestovať zo semena, ale v záhradných centrách nájdete aj veľkú ponuku malých i urastených priesad. Od konca marca lákajú návštevníkov nádhernými rozkvitnutými kvetináčmi a je ťažké im odolať. Mali by sme si však dať pozor na to, kedy ich vysadíme von, pod holé nebo. „Keď si kúpite priesady letničiek, treba zvážiť predpoveď počasia a nechať ich radšej nejaký čas na svetlom chránenom mieste v interiéri. Keby sme vysadili niektoré druhy v skorej jari von, môže nám ich ošľahnúť mráz. Bola by škoda takýmto spôsobom si vyprázdniť peňaženku,“ upozorňuje záhradná architektka Janka Bieliková.

^{Cosmos bipinnatus – Krasuľka. Zdroj: Janka Bieliková}

Ako pripraviť letničky na exteriér?

Správny čas je vtedy, keď pominú mrazy. Keď si chceme kúpiť pekné rastlinky, aby sa nám nevypredali, kúpme si ich, ale kým sú nočné teploty ešte okolo 5 – 7 °C, nechajme si ich vo vnútri, v svetlom, no nie úplne teplom interiéri. Môže to byť napríklad presvetlená chodba, veranda či zimná záhrada. „Pokojne ich môžeme cez deň otužovať a nechať ich pár hodín vonku, pretože to je pre ne veľmi dobré. Keby sme ich dali naraz von, spôsobíme im trochu šok, ktorý ich môže stopnúť v raste,“ radí Janka Bieliková. Dobrá rada znie, že všetky rastlinky citlivé na mráz, treba dávať von po 15. máji, po zmrznutých bratoch. Treba však sledovať predpovede počasia, ak by ešte prišlo ochladenie.

^{Letničky v záhrade. Zdroj: Janka Bieliková}

Jeden druh letničiek či zmiešaná výsadba?

Keď si vysadíme do každého kvetináča len jeden druh letničky, nič tým nepokazíme, zmiešaná výsadba však môže byť veľmi zaujímavá a môže kvitnúť dlhšie. Môžeme to vidieť na mnohých slovenských i zahraničných inšpiráciách. Ak máme veľkú nádobu, môžeme do nej vysadiť jednu rastlinu, ktorá rastie do výšky a podsadiť ju rastlinami, ktoré prepadávajú cez okraje nádoby. „Peknou kombináciou je napríklad dať do stredu zaujímavú letničku Kleoma. Je úžasná, neúnavne kvitne a je pomerne vysoká, dosiahne aj meter a pol podľa odrody. Ale sú aj odrody, ktoré majú okolo 50 cm. Podsádzam si ju druhmi ako previsnutý muškát, Bakopa alebo Calibrachoa (mini petúnia), ale môžu to byť aj rastliny s okrasnými listami, ako Helichrysum petiolare alebo Plektrant ťahavý (Plectranthus coleoides),“ prezrádza svoje tipy záhradná architektka.

^{Kleoma. Zdroj: Pixabay}

Koľko letničiek znesie kvetináč?

Počet priesad závisí od druhov rastlín a tiež od toho, do akej výšky či šírky rastú a ako intenzívne. „Ľudia to niekedy preháňajú, lebo keď si vysadia maličké rastlinky do klasických kvetináčov alebo hrantov, majú pocit, že by sa tam ešte niečo zmestilo. Ale treba si uvedomiť, že keď letničky majú dobré podmienky a živinami správne zásobený substrát, začnú bujne rásť a krásne nám zaplnia ten priestor. Keď ich tam dajú viac, neskôr sa rozrastené rastlinky môžu tlačiť,“ varuje Janka Bieliková. Do nádoby, ktorá má 60 cm, by sa mali dať približne 4 muškáty. Do väčších črepníkov, ktoré majú 80 cm dĺžku, sa zmestí asi 5 kusov. „V týchto väčších hrantoch rada pestujem Koleus, okrasné žihľavy s veľmi zaujímavými zafarbeniami, veľmi pekne vyzerajú,“ dodáva.

^{Orlaya (Paprska veľkokvetá) a Gypsomilka úhľadná – Gypsophila elegans. Zdroj: Janka Bieliková}

Ako letničky zalievať?

Závisí to od orientácie balkónov. Zatiaľ čo na balkóne orientovanom na východ, kde poobede už nepraží slnko, postačí rastliny zalievať menej, na južnom balkóne, na exponovanom mieste, musí byť zálievka intenzívnejšia. „Na balkónoch otočených na sever alebo východ, si môžeme dovoliť vysadiť druhy ako fuchsie alebo muškáty, ktoré dokážeme aj prezimovať. Na menej slnečné miesta môžeme dať aj rôzne paprade, ktoré síce nie sú letničky, ale vyzerajú v kombinácii s nimi veľmi dobre. Pekne prospievajú aj spomínané okrasné žihľavy,“ radí Janka Bieliková. Ako ďalej dodáva, typické „balkónovky“, ktoré krásne masívne kvitnú, patria na slniečko, maximálne do polotieňa. Ak by boli vo veľkom tieni, počas sezóny by chradli a nekvitli by.

^{Zdroj: Janka Bieliková}

Treba letničky hnojiť?

Kvitnúce balkónové kvety ocenia, keď ich budeme pravidelne hnojiť. „Ja ich hnojím raz za týždeň a používam prírodné hnojivá na báze slepačieho trusu. Je to klasické hnojivo, ktoré sa zarobí do zálievky a veľmi sa mi osvedčilo, pretože podporuje kvitnutie,“ hovorí záhradná architektka. Letničky treba určite vysadiť do kvalitného substrátu, ktorý prvých 6 týždňov nemusíme hnojiť. Na hnojenie neskôr netreba zabúdať, ak im nedoprajeme živiny, budeme sklamaní z výsledku.

^{Bakopa – kombinácia. Zdroj: profimedia.sk}

Tip odborníčky: Aké letničky by ste odporučili?

Tých druhov je naozaj veľmi veľa, každý si môže vybrať podľa vkusu. Ja na balkóne pestujem letničky v kombinácii s trvalkami. Nikdy ma neomrzia muškáty, mám veľmi rada previsnuté odrody, ale aj kríčkové, ktoré rastú do výšky. Mám rada spomínaný Koleus a ešte na jar si zvyknem vysádzať niekoľko koreňov drobnokvetých sirôtok alebo fialiek. Tie kvitnú zhruba do júna, netreba byť sklamaný, že potom prestanú, pretože to je pre ne normálne. Mám veľmi rada aj šalviu (Salvia farinacea). Voľakedy som ju pestovala ako letničku, ale posledné roky som ju prezimovala a keď ju na jar prestrihnem, opäť vyraší a pekne rozkvitne. V teplejších oblastiach sa dá aj prezimovať.

^{Koleus, okrasné žihľavy. Zdroj: i.pinimg.com}

Zdroj: Nehnuteľnosti.sk

Zdroj foto: Freepik, Záhradná architektka Janka Bieliková