
Keď nájom nie je pre každého: Ak máte dieťa či psa, bývanie zoženiete ťažšie. Aké máte možnosti?
Rodiny s deťmi a majitelia domácich zvierat čelia pri hľadaní podnájmu diskriminácii, ktorá nie je založená na ich platobnej schopnosti, ale na predsudkoch prenajímateľov.
V článku sa dozviete:
• aké skúsenosti s hľadaním podnájmov majú mladá matka a majiteľka psa,
• ako sa na problematiku pozerajú prenajímatelia,
• čo o tejto téme hovorí legislatíva,
• či majú nájomcovia právne nástroje na boj proti tejto forme diskriminácie.
Na súčasnom slovenskom realitnom trhu sa mnohí nájomcovia stretávajú s neočakávanou prekážkou – diskrimináciou založenou nie na ich platobnej schopnosti či spoľahlivosti, ale na prítomnosti detí alebo domácich zvierat v ich domácnosti.
Tento trend vyvoláva otázky o právach nájomcov a prenajímateľov, ako aj o etických aspektoch výberu budúcich obyvateľov nehnuteľnosti.
Nájomcovia: Odmietajú nás napriek spoľahlivosti
Svoju skúsenosť opisuje slobodná matka Frederika: „Odmietli ma kvôli dcére, na ktorú som sama. Aj keď som povedala, že mám stály príjem ako zamestnanec verejnej správy a môžem dokladovať pracovnú zmluvu. Majitelia síce boli milí, ale po predošlej skúsenosti sa toho vraj báli.”
Podobnú frustráciu zažívajú aj majitelia domácich zvierat. Bratislavčanka Lucia mala v minulosti problém nájsť si prenájom, keďže je majiteľkou psíka.
Napokon sa jej podarilo nájsť si slušné bývanie, ktoré bolo navyše neďaleko od jej práce. „Keď sme sa o štyri roky neskôr s priateľom sťahovali do vlastného bytu, prenajímateľka si od nás dokonca ani nenechala zaplatiť tepovanie koberca, ktorý bol, samozrejme, trochu poznačený, keďže náš psík plzne,” spomína Lucia.
Majiteľka dvojizbového bytu v bratislavskom Novom Meste dokonca od mladej ženy nevyžadovala ani vyššie nájomné či depozit. „Platili sme rovnaké nájomné, aké by sme platili aj bez psíka,” dodáva mladá žena.
Prenajímateľ: Ide o opatrnosť a obchodné rozhodnutie
Na druhej strane barikády stoja prenajímatelia, ktorí sú presvedečení o tom, že majú právo vybrať si nájomcov, akých sami uznajú za vhodné. Jedným z nich je aj Vladimír, ktorý prenajíma byt v Spišskej Novej Vsi.
„Vo všeobecnosti uprednostňujeme ľudí bez detí a domácich zvierat,” priznáva otvorene. Jedným dychom však dodáva, že aj keď sa rozhodol prenajať byt rodine s deťmi, v praxi nedošlo k žiadnym problematickým situáciám.
Napriek tomu ostáva voči tomuto typu nájomcov obozretný, aj keď jeho obavy vychádzajú skôr z potenciálnych rizík. „Ak rodina s deťmi nebude platiť nájomné, môže byť problematické dostať ju preč, aspoň tak to vnímam ja. A pri zvieratách si nikdy nemôžeme byť istí, aké sú,” približuje svoj pohľad na vec.
Vladimír napriek svojim obavám už v minulosti prenajal byt rodine s deťmi, avšak bolo to na základe osobnej referencie od spoločných známych. Zároveň tejto rodine účtoval vyššie náklady na energie.
Podľa advokáta Tomáša Mészárosa z advokátskej kancelárie Kaduc & Partneri je takýto prístup v poriadku, za predpokladu, že s ním súhlasia obe strany. „Je to vecou zmluvnej voľnosti, a teda konsenzu oboch strán.”
Čo hovorí legislatíva o nájme?
Advokáta sme sa pýtali aj na práva nájomcov s deťmi a domácimi miláčikmi, ktorí počas hľadania nehnuteľnosti neraz čelia diskriminácii. Právny rámec je však v tomto smere pomerne nekompromisný.
Aj keď máme v slovenských podmienkach dva zákony upravujúce nájom (Občiansky zákonník a Zákon o krátkodobom nájme bytu), ani jeden z nich negarantuje nájomcovi práva pred vznikom právneho vzťahu, teda pred uzatvorením nájomnej zmluvy.
„Kým nie je uzatvorená zmluva, platí, že ak ju prenajímateľ odmietne uzatvoriť z dôvodu, že potenciálny nájomca má deti alebo domáce zviera, záujemca o nájom nemá legálne možnosti, ako sa domôcť uzatvorenia zmluvy,” vysvetľuje Mészáros. Na konci dňa je tak slobodnou voľbou majiteľa nehnuteľnosti, komu sa rozhodne poskytnúť svoj majetok.
Situácia sa však mení v prospech nájomcu v prípade, ak zmeny nastanú počas trvania nájomného vzťahu. To znamená, že ak by sa nájomcovi narodilo dieťa, prípadne ak by si zaobstaral domáce zviera už počas trvajúceho zmluvného vzťahu, v takomto prípade bude rozhoduje najmä to, ako je koncipovaná samotná nájomná zmluva, a teda predovšetkým to, či takéto scenáre predpokladá.
Ak by prenajímateľ napríklad po narodení dieťaťa chcel dodatočne navyšovať nájomné, mohlo by to byť problematické. „Rovnako by mohlo vyvolať polemiku to, ak by chcel dodatočne zakazovať domáce zviera, za predpokladu, že zmluva takýto zákaz od počiatku neupravuje,” prízvukuje Mészáros.
Tip: Na portáli Nehnuteľnosti.sk aktuálne nájdete viac ako 15-tisíc ponúk zameraných na prenájom.
Diskriminácia, s ktorou na súde neuspejete
Nájomcovia s deťmi a zvieratami tak majú napriek rastúcej frustrácii z hľadania vhodného bývania a pocitu krivdy len obmedzené nástroje na vymáhanie svojich práv. Navyše, podľa advokáta je otázne, či vôbec možno hovoriť o nelegálnej forme diskriminácie.
„Aj keď u nás máme vytvorený právny rámec pre boj s diskrimináciou, tieto pravidlá sa štandardne uplatňujú v oblasti pracovnoprávnych právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní,” vysvetľuje odborník.
Diskriminácia by podľa jeho názoru v tomto smere teoreticky mohla nastať len v prípade, ak by nejaký podnikateľ poskytujúci služby sprostredkovania nájmu ponúkal svoju službu znevýhodňujúcim spôsobom, napríklad ak by v inzeráte priamo vylúčil rodiny s deťmi. Ak by to však realizoval bežný občan (neponúkajúci služby), nemusel by spadnúť pod režim antidiskriminačného zákona.
V tomto kontexte je pre zaujímavosť vhodné poukázať aj na jeden z „mestských mýtov”, ktorý sa vyskytuje na mnohých internetových portáloch a bežne koluje medzi ľuďmi: je ním údajná zákonná nemožnosť zákazu chovu zvierat v byte zo strany prenajímateľa.
S týmto tvrdením sa dá podľa Mészárosa stretnúť pomerne často, avšak v našich podmienkach sa (zatiaľ) nezakladá na pravde. „Tento mýtus s vysokou pravdepodobnosťou vznikol prekladom českých stránok, ktoré sa venujú tejto problematike. V Českej republike je totiž situácia iná a v ich občianskom zákonníku naozaj môžeme nájsť ustanovenie, v zmysle ktorého má nájomca (zákonné) právo na chov zvieraťa v byte,” vysvetľuje advokát. Táto úprava sa však na slovenské podmienky nevzťahuje.
Ako predísť konfliktom pri nájme bytov?
Najčastejšie k sporom medzi prenajímateľmi a nájomcami dochádza v dôsledku zle koncipovanej nájomnej zmluvy, ktorá neodzrkadľuje požiadavky a predstavy oboch zmluvných strán.
Ďalším jablkom sváru môže byť snaha nájomcov zatajiť pred prenajímateľmi niektoré skutočnosti – napríklad prítomnosť dieťaťa či domáceho miláčika v domácnosti – čím sa môžu dostať do situácie porušenia zmluvy.
Kľúčom, ako sa problémom vyhnúť a vybudovať si úspešný nájomný vzťah, je tak podľa advokáta Mészárosa transparentnosť. „Ideálne je vyložiť karty na stôl a hneď na začiatku si stanoviť jasné pravidlá,” odporúča.
Zhrnutie
Hoci slovenská legislatíva v súčasnosti neposkytuje špeciálnu ochranu nájomcom s deťmi alebo domácimi zvieratami, diskusia o etických aspektoch takejto diskriminácie pokračuje. Pre nájomcov je dôležité byť od začiatku voči prenajímateľom úprimní, zatiaľ čo prenajímatelia by mali zvážiť, či ich obavy nie sú založené skôr na predsudkoch než na reálnych skúsenostiach.
Rodiny s deťmi často predstavujú stabilných nájomcov s dlhodobým záujmom o bývanie. Podobne majitelia domácich zvierat bývajú zodpovední a ochotní akceptovať dodatočné podmienky ako vyšší depozit alebo záväzok úhrady prípadných škôd.