V podcaste sa dozviete:

• aký je rozdiel medzi českým a slovenským realitným trhom,

• prečo na Slovensku potrebujeme realitný zákon alebo reguláciu pre maklérov,

• čo ovplyvňuje výstavbu nehnuteľností na Slovensku a v Česku,

• aká je dostupnosť bývania v Česku a na Slovensku,

• prečo Slováci a Česi potrebujú vlastniť nehnuteľnosti,

• v čom sú iní českí a slovenskí realitní makléri,

• prečo pre realitnú kanceláriu RE/MAX pracuje viac ako 1600 maklérov,

• ako sa dá otvoriť v rámci realitnej siete RE/MAX frančíza,

• čo by priniesol realitný zákon na Slovensko a ako by sa zvýšila prestíž realitným maklérov.

Rozdiely medzi českým a slovenským realitným trhom

Medzi slovenským a českým realitným trhom nie sú podľa Jana Hrubého dramatické rozdiely, ako by sa mohlo zdať. „V Česku sa predá ročne zhruba 100 tisíc nehnuteľností a na Slovensku sa predá ročne zhruba 30 tisíc nehnuteľností, čo samozrejme ukazuje, že sú tam určité rozdiely. Nehnuteľnosti v Českej republike sa predávajú trošku rýchlejším tempom. Otázka ale je, či sa dá nazvať tempo obrátkovosti nehnuteľnosti 40 – 50 rokov, čo je plus mínus doba, za ktorú sa predá jedna nehnuteľnosť. Na Slovensku to bude o niečo viac,“ hovorí v podcaste Nehnuteľnosti.sk Jan Hrubý.

Čo je iné medzi Českom a Slovenskom je situácia s hlavnými mestami. „Na Slovensku sú väčšie rozdiely medzi Bratislavou a zvyškom republiky. V Česku síce máme Prahu, no mestá ako Hradec Králové, Plzeň či Olomouc nie sú v takom závese ako ostatné slovenské mestá za Bratislavou. Keď sa pozrieme na cenovú hladinu nehnuteľností, ktorá sa väčšinou berie ako taká berná minca, ak nebudem komentovať index dostupnosti bývania, tak sa hovorí, že väčšina nehnuteľností v mestách mimo Prahy, tak sú približne na polovici ceny v porovnaní s Prahou.

Ak by sme porovnali Bratislavu a niektoré iné mestá, tak sa dostaneme na pomer 3:1. Takže Bratislava vyčnieva ešte viac a tým pádom z pohľadu nejakej potenciálnej migrácie obyvateľstva a mobility, tak je situácia na Slovensku zložitejšia,“ vysvetľuje Hrubý v podcaste Nehnuteľnosti.sk. Zároveň zdôraznil, že Praha je extrémne medzinárodným mestom. Kumuluje sa tam zahraničný kapitál, žijú tam ľudia z celej Európy, no nestavia sa tam tak, ako by bolo potrebné, čo rovnako platí ale aj pre Slovensko.

Na Slovensku chýba realitný zákon, prispel by k prestíži maklérov

Na Slovensku stále chýba realitný zákon, ktorý by určoval podmienky, ktoré musí realitný maklér spĺňať, aby mohol vykonávať svoju profesiu. Ján Hrubý v podcaste spomenul, že sa snažili o presadenie regulácie realitného trhu v Česku. Nie v zmysle nejakých zákazov, ale aby sa stanovili minimálne podmienky pre vstup do tejto profesie. „Historicky maklér potreboval k výkonu svojej práce voľnú živnosť, tak ako je tomu dnes na Slovensku. A nám sa podarilo docieliť, že došlo k zmene a človek, ktorý chce dnes pracovať ako maklér v Českej republike, tak musí splniť zákonom stanovené požiadavky – štátnu skúšku. A keď ju spraví, tak až vtedy získa viazanú živnosť. Takže toto je zásadný rozdiel pri vstupe do tohto odvetvia, ktoré je veľmi citlivé z pohľadu hodnoty, ktorú spravuje a predáva maklér.

^{Zdroj: Nehnuteľnosti.sk}

Veľmi často ľudia cez makléra riešia nehnuteľnosti, ktoré predstavujú ich celoživotné úspory. A v tomto prípade chcete mať istotu, že to robíte s niekým, kto tomu rozumie, má na to vzdelanie, adekvátnu poistku a kto zaistí, že peniaze skončia tam, kde majú. Prípadne sa vyhnete rizikám s právnymi vadami ako sú napríklad vecné bremená. Na Slovensku to nie je a veríme, že by to veľmi pomohlo,“ vysvetľuje dôvody potreby reagulácie slovenského realitného trhu Hrubý. Zároveň aj vďaka regulácii by spoločnosť začala mať väčšiu dôveru k tejto profesii a získala by väčšiu prestíž.

Celý rozhovor o českom a slovenskom realitnom trhu s výkonným riaditeľom najväčšej realitnej siete na Slovensku a v Česku RE/MAX Janom Hrubým si môžete pozrieť na Youtube alebo vypočuť na Spotify a ostatných podcastových aplikáciách.