Mestá ovládli autá. Propaganda tomu pomáhala, no riešenie existuje

V článku sa dozviete:

• čo je 15-minútové mesto,

• prečo musíme v moderných mestách viac cestovať,

• akú úlohu zohrala pri tvorbe moderného mesta propaganda,

• či sa v modernom meste naozaj jednoduchšie žije,

• prečo je 15-minútové mesto odpoveďou a ako nám môže zlepšiť život.

---

Čo je to 15-minútové mesto a prečo sa o ňom hovorí?

Ide o urbanistický koncept umožňujúci lepšie hospodárenie so zdrojmi, priestorom a aj s takou vzácnou komoditou akou je čas. Sľubuje, že svoj život získate späť. Bežné aktivity prebiehajú v priestore obsiahnuteľnom pešo alebo na bicykli počas krátkeho časového úseku, v rámci ktorého sa pohodlne dostanete k bývaniu, práci i zábave, vzdelaniu alebo zdravotnej starostlivosti.

Priekopníkom je Carlos Moreno, výskumník, vedec, profesor Sorbonskej univerzity v Paríži a poradca parížskej starostky Anne Hidalgo, vďaka ktorému sa v Paríži koncept 15-minútového mesta stal súčasťou oficiálnej politiky. Podľa Morena však presný časový limit nie je dôležitý, podstatné je vytváranie takých modelov, ktoré vedú k šťastnejšiemu bytiu každého jedného obyvateľa. Koncept sa dá uplatniť pre sídla rozličných veľkostí, je podložený výskumom a množstvom dát. Používajú sa aj názvy „mesto krátkych vzdialeností“, či „kompaktné mesto“. 

Rozumné narábanie s priestorom – kompaktná mestská polyfunkčná zástavba – smeruje k súvisiacemu šetreniu zdrojov – zníženie nákladov na infraštruktúru – a k lepšej kvalite života celkovo – niekoľkohodinové každodenné cesty za prácou či ďalšími povinnosťami a príjemnosťami sa majú stať minulosťou.

---

Štvrť postavená na ideáloch 15-minútového mesta rastie dokonca celkom neďaleko za hranicami Slovenska, vo Viedni a volá sa Seestadt Aspern, viac si o tom, v čom je špeciálna prečítate tu.

---

^{Seestadt Aspern, pochôdzna štvrť plánovaná podľa princípov 15-minútového mesta; Zdroj: Nehnuteľnosti.sk}

Možno však tento, dnes populárny, model považovať za viac než len prchavý trend? Jeho význam a potenciál priniesť funkčné riešenie pre mestá vieme lepšie pochopiť, keď sa ohliadneme späť. 

Ako sa naše mestá rozkúskovali? 

Zrod moderného mesta: Prísľub jednoduchého, organizovaného života

Žiadna rozprava o modernej architektúre a urbanizme sa nezaobíde bez mena Le Corbusier. Tento architekt, urbanista, dizajnér a spisovateľ sa narodil vo Švajčiarsku ako Charles-Édouard Jeanneret-Gris, žil v rokoch 1887-1965 a je označovaný za jedného zo zakladateľov modernej architektúry. Jeho dielo sa pokladá za vplyvné a zároveň i značne kontroverzné, a to vďaka výraznému pôsobeniu, ktoré malo na podobu dnešných miest. 

Propagoval jasnú organizáciu stavebnej štruktúry, perfektná forma mala byť založená na prísnej geometrii, a oddeľovanie funkcií. Efektívne fungujúce mesto členil na štyri zóny: bývanie, prácu, rekreáciu a nemenej dôležitú, prepájajúcu dopravu. Medzi jeho známe práce sa zaraďuje napríklad nerealizovaný idealistický urbanistický projekt Ville Radieuse – Žiarivé mesto z roku 1930. Podobne ako jeho ďalšie koncepty zahŕňa pomerne jednoznačnú organizáciu zástavby, vysoké obytné stavby, otvorené priestranstvá, dostatok svetla a zelene, teda kritériá, ktoré na prvý pohľad nevyzerali zle.

---

Lúcio Costa and Oscar Niemeyer sa pri plánovaní Brazílie, hlavného mesta Brazílie, inšpirovali projektom Ville Radieuse.

---

^{Brazília, hlavné mesto Brazílie-pri plánovaní sa uplatnila prísna geometria; Zdroj: wikipedia.org / Limongi}

Svoje ideály, medzi nimi aj spomínanú funkčnú segregáciu, nakoniec zahrnul do významnej Aténskej Charty, Athens Charter – z roku 1993, dokumentu obsahujúceho zásady výstavby moderného mesta. Spolu s Le Corbusierom sa na jej tvorbe podieľal i CIAM (Congrès International d’Architecture Moderne alebo Medzinárodný kongres modernej architektúry) organizácia založená v roku 1928, ktorá mala za cieľ šíriť princípy moderného hnutia.

^{Ville Radieuse – Žiarivé mesto, urbanistický koncept od Le Corbusiera a známe obytné vežiaky s pôdorysom v tvare kríža; Zdroj: land8.com}

^{Ville Radieuse – Žiarivé mesto, urbanistický koncept od Le Corbusiera, obrovské obytné vežiaky zasadené do zelených plôch; Zdroj: land8.com}

Propaganda vytvorila mesto pre autá, nie pre ľudí

Veľkú rolu pri plánovaní moderného mesta nezohrali len architekti a urbanisti, do procesu zásadne vstúpil tiež Edward Bernays, americký teoretik, synovec Sigmunda Freuda, známy ako otec „PR“, (public relations, vzťahy s verejnosťou) alebo aj otec modernej propagandy. 

Propagátor konzumu využíval techniky manipulácie más, opieral sa o znalosť ľudských túžob a motivácií, pričom za novátorské sa považuje jeho zameranie na emocionálne aspekty pri prezentácií produktov. Medzi iným sa mu podarilo docieliť, aby stredná trieda, ktorá dovtedy vlastnila len naozaj to čo potrebovala, začala nakupovať i to, čo nebolo nevyhnutné. 

Edward Bernays zároveň pomohol formovať názor verejnosti na mestské prostredie. Pracoval s developermi a dopravnými firmami. Jeho činnosť ovplyvnila pohľad na výstavbu, na rozširujúce sa rezidenčné zóny a prispela k vytvoreniu spoločnosti, ktorá miesto hromadnej dopravy preferuje osobný automobil. Pri popularizácií si opäť pomohol emóciami. Auto vyzdvihol ako symbol osobnej slobody prinášajúci pohodlie, pričom jeho vlastníctvo zároveň spojil s určitým sociálnym statusom.

Neduhy moderného mesta 

Moderné mesto, nech bolo tvorené s akýkoľvek úmyslom, prinieslo aj mnohé problémy, ktorým čelíme doteraz. Množstvo ľudí začalo žiť v prísne organizovaných monofunkčných štvrtiach, tak odlišných od tých pôvodných, pestrých a živelne rastúcich. Ulice a námestia bývali prirodzeným rozšírením obytného priestoru, odohrávala sa na nich podstatná časť života. V modernom meste sa však tieto milé aktivity vytratili, ulica sa stala predovšetkým dopravným koridorom a x-hodinové jazdy v dopravnom prostriedku štandardom. Deklarovaná sloboda, ktorú malo vlastníctvo automobilu priniesť, vyzerá v tomto kontexte nanajvýš diskutabilná.

Závislosť od automobilov – roztrieštenosť mesta si vynútila neustále dochádzanie za prácou, službami alebo školami. Na jednu domácnosť pripadá častokrát viac automobilov.

Doprava býva agresívna, vznikajú obavy z pešieho pohybu či využívania bicykla aj vzhľadom na nedostatočne vybudovanú cyklistickú infraštruktúru. Na cestách tak pribúdajú automobily a vzniká začarovaný kruh, najmä ak je mestská hromadná doprava nedostatočne efektívna. Bežnou realitou sú dopravné zápchy, hluk a exhaláty.

---

Aké kroky robí mesto Bratislava, aby bolo dochádzanie peši do škôl pre deti bezpečnejšie si prečítate v tomto článku.

---

Neľudská mierka a nízka kvalita verejných priestorov – modernistické mestá spravidla pracujú s veľkou mierkou. Tradičná bloková štruktúra s rozmermi človeku blízkymi bola odsunutá a presadzovala sa veľkorysá rozvoľnená zástavba, ktorá mala dopriať dostatok svetla a vzduchu. Obvykle vyššie budovy s opakujúcou sa architektúrou a malým dôrazom na detail boli zasadené do veľkých zelených plôch. 

Veľké voľné priestranstvá ale často zostávajú neudržiavané, v rozptýlenej zástavbe sa stráca istota zreteľne definovaného uličného priestoru. Veľkú časť územia zaberá dopravná infraštruktúra, potrebná na časté presuny, typickou súčasťou sa stali rozsiahle parkoviská. Chýbajú parky a ďalšie priestory pre sociálne kontakty, keďže ulica má prevažne tranzitný charakter. 

„Mestá duchov“ – mnohé štvrte tvorí zástavba s jednou dominantnou funkciou a mimo svojej prevádzkovej fázy zostávajú vyľudnené. 

Typickým príkladom sú obchodné štvrte budované po celom svete, obvykle v okrajových polohách miest, ktoré žijú len počas pracovných hodín a potom sú opustené. A tzv. nocľahárne, ako sa prezývajú modernistické sídliská, mávajú zase prirodzene opačný režim. Nepríjemným dopadom je problém uživiť malé prevádzky. Vzhľadom na nedostatok zákazníkov krachujú, ich absencia núti ľudí cestovať a problém sa ďalej prehlbuje.

Málo sociálnych kontaktov, anonymita – zástavba bez ľudskej mierky a funkčnej pestrosti s neatraktívnym verejným priestorom neprospieva spoločenským interakciám.

Štvrte sú po veľkú časť dňa mŕtve, pohybuje sa v nich minimum ľudí, ktorí sa v nich ani nemajú dôvod zastaviť. Chýbajú ulice v tradičnom ponímaní, s definovaným priestorom a výberom aktivít, ktoré motivujú spomaliť. Susedia sa navzájom nepoznajú, nestretávajú sa v spoločnom zázemí a netvoria si vzťah k ostatným či okoliu. 

Nízka pružnosť urbanistického konceptu – pevne vymedzené, rozsiahle zóny vyhradené jednej funkcii odčlenené od zvyšku mesta sa ťažko prispôsobujú meniacim sa potrebám spoločnosti.

Obrovské administratívne komplexy v okrajových lokalitách strácajú význam, horšie sa adaptujú na nové funkcie či klimatické zmeny, nebývajú efektívne využité, aj vzhľadom na na rozšírenie práce z domu. Mesto pretína množstvo rýchlostných komunikácií, ktoré fungujú ako bariéry v pohybe a rovnako komplikujú prípadné zmeny.

Strata osobitosti – výstavba podľa modernistických ideálov sa výrazne odlišuje od obrazu tradičného mesta.

Po celom svete nájdeme štvrte vyskladané z výškových stavieb využívajúce príbuzný architektonický jazyk, ktorý často nezohľadňuje regionálne odlišnosti. Výstavba dopravnej infraštruktúry mesto rozkúskovala a mnohokrát jej musela ustúpiť pôvodná zástavba.

^{Seestadt Aspern, plánovaný podľa princípov 15-minútového mesta zatiaľ rastie, obyvatelia majú však už teraz v mieste bydliska pestrú vybavenosť; Zdroj: aspern-seestadt.at}

Hľadanie strateného čara/času: Ako funguje 15-minútové mesto

V snahe o hľadanie stratenej blízkosti sa pri tvorbe fungujúceho mestského prostredia vlastne vraciame späť. Čo patrí k základným znakom mesta „šťastných“ vzdialeností?

Decentralizácia – v koncepte 15-minútového mesta je kľúčová. Miesto jedného hlavného centra s väčšinou potrebných funkcií sa ich v meste tvorí viacero. Vzniká sieť prepojených, relatívne sebestačných a rôznorodých štvrtí, z ktorých každá má umožniť plnohodnotný život. Reakcie na lokálne potreby sú pružnejšie a dôraz sa kladie aj na participáciu obyvateľov.

Pohodlná dostupnosť pešo/na bicykli – všetko potrebné sa nachádza v „šťastnej vzdialenosti“. K tomu, čo treba pre spokojný život, bývanie, vzdelanie, práca, obchody, kultúra, oddych, zdravotná starostlivosť, sa má každý pohodlne dostať pešo alebo na bicykli do spomínaných napr. 15 minút. Ľudia majú viac času pre seba a menej strávia cestovaním.

Zmiešané využitie územia – mix funkcií je pre životaschopnosť štvrte zásadný. V zástavbe sa prepájajú viaceré funkcie, čo prispieva k vzniku aktívneho, priateľského prostredia, a to počas celého dňa, pričom sa opäť znižuje nutnosť dochádzania do iných častí mesta a závislosť na automobile.

Kvalitné verejné priestory zamerané na chodca – prispievajú k živosti a teda odolnosti štvrte. V bezpečnom a lákavom verejnom priestore so širokými chodníkmi, v ktorom sú obyvatelia ochotní pobývať, sa odohráva veľká časť bežných aktivít, je prirodzeným rozšírením vlastného obytného priestoru.  

Podpora lokálnej ekonomiky – štvrte sú nezávislejšie a rovnako odolnejšie. Každá má totiž vlastný ekonomický ekosystém, priamo v nich sa nachádzajú rôzne malé prevádzky, školy, zdravotnícke zariadenia a peniaze a zamestnanosť tak zostávajú v lokalite.

Život prepojený s ostatnými – v priateľskom prostredí sa sociálne interakcie stávajú pravdepodobnejšie, ľudia sa spoznávajú pri využívaní lokálnych prevádzok a budujú si vzťah k miestu.

^{Seestadt Aspern, pochôdzna štvrť plánovaná podľa princípov 15-minútového mesta; Zdroj: Nehnuteľnosti.sk}

^{Seestadt Aspern, pochôdzna štvrť plánovaná podľa princípov 15-minútového mesta; Zdroj: Nehnuteľnosti.sk}

15-minútové mesto je viac ako urbanistický trend

Dnešné životné tempo je rýchle, nekľudné, času pre seba máme obvykle málo a mestá ako ich poznáme dnes majú s týmto neudržateľným stavom jasné prepojenie. 

Idea 15-minútového mesta vychádza z celkom logických a do veľkej miery overených východísk, pre ktoré má potenciál byť viac ako lákavým módnym trendom. 

Prináša nielen urbanistickú, ale čo je dôležité, aj spoločenskú zmenu. Ovplyvňuje dizajn výstavby a spolu s ním aj spôsob nášho života. V meste, ktoré nám pomáha vytvoriť, nebudeme odkladať bytie až na „potom”, až dosiahneme za múry nášho domova, v meste „šťastných vzdialeností“ máme šancu žiť viac v prítomnosti, dokonca už priamo na ulici, tak ako sme žili v nedávnej minulosti.

Zdroj textu: Nehnuteľnosti.sk

Zdroj foto: Nehnuteľnosti.sk, wikipedia.org / Limongi, land8.com, aspern-seestadt.at, aspern-seestadt.at / Ludwig Schedl