Toto sú vízie rezortu financií, ktoré prezradilo svoje najnovšie zámery pri stavebnom sporení. Do medzirezortného pripomienkového konania v týchto dňoch predložilo novelu zákona o stavebnom sporení, ktoré sa ukončí 2. februára. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť od januára 2019. Čo to znamená v praxi?

Stavebné sporenie sa má sprísniť. Štát chystá zmeny

Podpora štátu? Výlučne na stavebné účely

Nové auto, luxusný nábytok či investície do cenností. Takto to v praxi podľa ministerstva financií vyzeralo u niektorých stavebných sporiteľov, ktorí namiesto zhodnocovania svojho bývania kupovali autá, cennosti či iné luxusné tovary. Preto by sa poskytnutie štátnej prémie malo viazať na podmienku, že sa prostriedky získané stavebným sporením, vrátane štátnej prémie, budú použité výlučne na stavebné účely.

Rovnaké podmienky pre získanie prémie od štátu

V súčasnosti na Slovenku pôsobia tri stavebné sporiteľne: ČSOB stavebná sporiteľňa, Prvá stavebná sporiteľňa, Wüstenrot stavebná sporiteľňa. Ak chcete získať od nich plnú štátnu prémiu v roku 2018, musíte na účet stavebného sporenia vložiť minimálne 1 327,80 eura, teda rovnako ako vlani. Získate štátnu prémiu 5 % z prémiovo účinného vkladu, maximálne 66,39 eura. Pri uzatvorení stavebného sporenia máte v každej sporiteľni prakticky porovnateľné podmienky na získanie prémie od štátu. Úroky sú vám pripisované na účet raz ročne, pričom sa mierne môžu líšiť poplatky a rôzne zvýhodnenia pri daných produktoch v jednotlivých stavebných sporiteľniach.

Väčšia adresnosť – zvýhodnenie pre ľudí s nižšími príjmami

Po novom plánuje rezort financií zúžiť okruh poberateľov štátnej prémie na plnoleté osoby s nižšími príjmami, čím chce zvýšiť jej adresnosť, podobne ako je tomu napríklad pri hypotékach pre mladých. To znamená, že štátnu prémiu bude môcť pravdepodobne získať len stavebný sporiteľ, ktorý dovŕšil 18 rokov a ktorého priemerný mesačný príjem je najviac 1,3-násobok priemernej mzdy v hospodárstve. V súčasnosti ju môže získať každý, bez ohľadu na vek alebo príjem, teda aj deti, starí rodičia a ďalší príbuzní. „V praxi sa stáva, že dochádza k rozloženiu ročných vkladov na viaceré zmluvy, čím môžu výhody štátnej podpory stavebného sporenia špekulatívne využívať aj osoby s vyššími príjmami,“ uviedol rezort v návrhu.

Nízky objem zvýhodnených stavebných úverov

Problémom v praxi je aj nízky objem zvýhodnených stavebných úverov a výrazný rast novoposkytnutých medziúverov. Sporitelia môžu čerpať štátnu prémiu od štátu aj keď splácajú medziúver, čo znižuje ich ochotu počkať si na pridelenie zvýhodneného stavebného úveru. Rezort chce preto podporiť najmä dlhodobé sporenie, čo plánuje dosiahnuť tak, že vylúči nárok na štátnu prémiu pre fyzické osoby počas čerpania a splácania medziúveru. „Toto opatrenie bude zároveň viesť sporiteľov k zodpovednému zadlžovaniu sa, pretože budú viac motivovaní k dlhodobému sporeniu, ktoré je podporované štátnou prémiou. Po nasporení požadovanej sumy budú mať možnosť získať aj zvýhodnený stavebný úver,“ očakáva ministerstvo.

Treba zvýšiť atraktivitu tohto typu sporenia

Stavebné sporenie stráca svoju atraktivitu aj tým, že výška štátnej prémie dlhodobo klesá. Jeden sporiteľ si môže získať prémiu len raz, na jednom účte stavebného sporenia. Rezort navrhuje, aby sa percentuálna výška štátnej prémie, ako aj maximálna suma štátnej prémie na kalendárny rok ustanovovala zákonom o štátom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. „Nový spôsob stanovenia štátnej prémie na príslušný kalendárny rok umožní medziročne promptne reagovať na možnosti štátneho rozpočtu vo vzťahu k štátnej podpore stavebného sporenia,“ dodal rezort.

Reakcie stavebných sporiteľní – čo to prinesie

Stavebné sporiteľne podľa agentúry TASR analyzujú možné vplyvy nových zmien, ktoré má priniesť novela zákona o stavebnom sporení. Hoci rezort navrhuje, aby štátna podpora bola poskytovaná účelnejšie, efektívnejšie a adresnejšie, sporiteľne sú vo vyjadreniach zdržanlivé.

Radovan Slobodník, hovorca Prvej stavebnej sporiteľne: „Návrh novely zákona aktuálne analyzujeme a k jej vplyvom na systém stavebného sporenia a samotných stavebných sporiteľov sa vyjadríme podrobnejšie čoskoro.“

Daniela Vlčková, hovorkyňa Wüstenrot stavebná sporiteľňa: „Podmienky stavebného sporenia pre rok 2018 sú známe, jasne stanovené a transparentné. Klienti sú však vyjadreniami na margo potenciálnych zmien plánovaných od roku 2019 zneistení, a tak nebudeme vo vyjadreniach predbiehať situáciu.“

Anna Jamborová, hovorkyňa ČSOB: „Situáciu pozorne analyzujeme. Platí však, že stavebná sporiteľňa si pri uzatváraní zmluvy v súčasnosti neoveruje výšku príjmu klienta, nakoľko ide o sporenie. Záujem o stavebné sporenie sa držal v roku 2017 na približne rovnakej úrovni ako tomu bolo v roku 2016 a 2015.“

Aké opatrenia navrhuje ministerstvo financií a čím argumentuje?

I. zrušiť inštitút tzv. „priateľských sporiteľov“

Argument, že „priateľskí sporitelia“ sú nevyhnutní pre zabezpečenie zdrojového krytia poskytovania zvýhodnených stavebných úverov neobstojí. 90 % z celkového úverového portfólia stavebných sporiteľní tvoria komerčné medziúvery, kým zvýhodnené stavebné úvery len 10 %. Navrhujeme vylúčiť zo zákona tzv. „priateľských sporiteľov.“ Účelové použitie nasporených prostriedkov stavebného sporenia sa bude musieť doložiť aj v prípade zdedenia týchto financií.

II. zúžiť okruh poberateľov štátnej prémie podľa veku a príjmu

Navrhujeme zvýšiť adresnosť štátnej podpory stavebného sporenia formou určitého sociálneho zamerania tejto podpory. A to tak, že by sa štátna prémia vyplácala iba osobám starším ako 18 rokov a ktorých priemerný mesačný príjem je tiež najviac vo výške 1,3-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve SR.

III. obmedziť poberanie štátnej prémie počas čerpania a splácania medziúveru

Objem novoposkytovaných medziúverov až 15-násobne prevyšuje objem novoposkytovaných zvýhodnených stavebných úverov. Štát tak cez štátnu prémiu prevažne podporuje poskytovanie komerčných úverov na bývanie, a to na úkor zvýhodnených stavebných úverov. Navrhujeme prijať také opatrenie, ktoré by demotivovalo stavebného sporiteľa zobrať si komerčný medziúver, a to tým, že sa vylúči nárok na štátnu prémiu pre stavebného sporiteľa – fyzickú osobu počas čerpania a splácania medziúveru. Nebude sa to týkať spoločenstiev vlastníkov bytov, ktorí využívajú medziúvery napríklad na financovanie obnovy, rekonštrukcie, údržbu či odstraňovanie systémových porúch v bytovom dome.

IV. osobitne limitovať nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia

V súčasnosti môžete získať plnú štátnu prémiu na základe zmluvy o stavebnom sporení, pokiaľ vložíte celý požadovaný ročný vklad až v decembri kalendárneho roka. Uvedená prémia je vám pripísaná na účet na začiatku nasledujúceho kalendárneho roka. Nie je pritom zohľadnená platnosť zmluvy, ani časová viazanosť vkladov v prvom roku sporenia. Navrhujeme osobitné limitovanie nároku na štátnu prémiu zo zmluvy o stavebnom sporení uzavretej v priebehu kalendárneho roka alikvotne počtu mesiacov, v ktorých bola táto zmluva platná.

V. regulovať výšku štátnej prémie zákonom o štátnom rozpočte

Aj keď percentuálna výška štátnej prémie vychádza podľa vzorca aktuálne na 0,5 % z ročného vkladu, musí sa určiť vo výške 5 % z ročného vkladu, čo je 10-násobne viac. Preto po novom navrhujeme, aby sa percentuálna výška štátnej prémie, ako aj jej maximálna suma na kalendárny rok, určila zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Zdroj: návrh novely zákona o stavebnom sporení, dôvodová správa rezortu financií, TASR