Slovenské domácnosti dlžili finančným inštitúciám ku koncu vlaňajška 36,7 miliardy eur. Z tejto sumy tvorili najväčšiu časť úvery na bývanie, na druhom mieste boli spotrebné úvery. Ostatné typy úverov – či už stavebné, lízing, alebo splátkové úvery – medziročne skôr stagnovali. NBS zaviedla na spomalenie rastu viacero opatrení. Medzi poslednými bolo zavedenie stropu na celkový objem dlhov v pomere k ročnému príjmu, ide o tzv. DTI, ktorý začal platiť od 1. augusta 2018. Ešte predtým pristúpila napríklad aj k obmedzeniu 100 % hypoték, pričom sa ukazovateľ LTV postupne znižoval. Ďalším opatrením bolo zavedenie DSTI, teda maximálnej sumy všetkých splátok v pomere k príjmom.

Výraznejšieho spomalenia rastu úverov fyzickým osobám sa NBS dočkala až v štvrtom kvartáli minulého roka. V decembri však podľa analytikov na to výraznejší dôvod nebol, keďže niektoré opatrenia začali platiť už skôr. V prípade úverov na bývanie bolo tempo rastu v decembri 2018 najnižšie od februára 2012, podobný vývoj pokračoval aj v januári a februári tohto roka. Pri analýze vývoja úverovania za minulý rok analytici poukazujú na to, že v 3. kvartáli minulého roka bolo tempo úverovania ešte rýchlejšie ako v čase, keď opatrenia neplatili. „Spomalenie prišlo až vo 4. kvartáli. Dve z najväčších štyroch bánk akoby zatvorili kohútiky a výrazne znížili poskytovanie nových úverov na bývanie. Spomalili aj ostatné banky, ale výrazne menej. Až sa zdá, že opatrenia NBS nemali na úvery na bývanie žiadny vplyv,“ priblížili analytici.

Napríklad zavedenie DTI sa ukazovalo vlani ako veľký strašiak pri úveroch na bývanie. „Vzhľadom na časový nesúlad medzi schválením a čerpaním úveru by sme očakávali postupné spomaľovanie tempa rastu úverov. Schválené podľa starých pravidiel sa budú postupne čerpať a nové úvery sa budú schvaľovať pomalšie. To však dáta neukazujú,“ podotkli analytici.

Vývoj je odlišný aj pri spotrebných úveroch. „Kým pri úveroch na bývanie je v vplyv opatrení NBS nejasný, pri spotrebných úveroch je jasnejší. Kým pri úveroch na bývanie nie je dôvod na obavy, pri spotrebných sú mierne obavy na mieste,“ naznačili analytici. Tempo rastu „spotrebákov“ bolo od začiatku roka 2018 nižšie ako rok predtým. Od 1. januára tohto roka navyše NBS sprísnila možnosti poskytovania tzv. predschválených úverov. „Vzhľadom na rast ekonomiky, zamestnanosti a miezd je pokles celkového objemu spotrebných úverov prekvapivý. Keďže spravidla nenapĺňajú základné potreby, ale tie luxusnejšie, očakávali by sme pri nich rýchlejší rast ako je rast mzdovej bázy,“ uviedli analytici.

Podľa nich sú za tým možné tri príčiny. V prvom rade môže ísť o dočasný jav spôsobený sprísnením predschválených úverov. „V druhom prípade je šok pre ponuku úverov trvalý. Banky nebudú vedieť poskytovať úvery v takej miere ako v minulosti, budú stagnovať alebo klesať z dôvodu obmedzení v ponuke,“ naznačili analytici. V treťom prípade môže byť za poklesom aj slabší dopyt klientov.

„V takomto prípade sú domácnosti zaúverované na svojich maximách a ďalšie úvery nemôžu alebo nechcú čerpať. V takomto prípade by bola spotreba v ekonomike zasiahnutá výraznejšie,“ hovoria analytici. Zatiaľ však nevidia žiadne indície, že by mal byť problém na strane dopytu. „Ktorá z alternatív je správna, ukážu najbližšie mesiace,“ dodali analytici.

Zdroj: TASR

Zdroj foto: Envato Elements