Spoplatnie výpisov z katastra nakoniec neprešlo. Poslanci nepodporili zásadné zmeny v registri

V článku sa ďalej dočítate:

• prečo štát chcel výrazne zdvihnúť poplatky za bežné elektronické návrhy na vklad;
• ako ministerstvo odôvodňovalo úplné zrušenie bezplatných výpisov z listu vlastníctva;
• prečo parlament nakoniec nepodporil novelu zákona o katastri nehnuteľností;
• ako sa mohli zneužívať údaje z katastra.

---

Nové pravidlá v parlamente zatiaľ neprešli

Poslanci v Národnej rade SR nakoniec nepodporili návrh novely katastrálneho zákona. Túto legislatívu totiž neposunuli do druhého čítania. Za hlasovali len poslanci za strany Smer a Hlas. Návrh okrem opozičníkov napodporili ani členovia SNS, a tak nezísklal dostatočný počet hlasov. Pokiaľ sa vláda rozhodne

Štát plánuje rozsiahle zmeny v poplatkoch a digitalizácii. Tiež chce zmeniť prístup k údajom o majetkoch. Vláda argumentuje modernizáciou a znížením byrokracie. Časť odbornej verejnosti však varuje pred obmedzením transparentnosti.

Nadácia Zastavme korupciu doručila do parlamentu hromadnú výzvu. Viac ako 20-tisíc signatárov žiada poslancov o odmietnutie legislatívy. Kritici tvrdia, že štát buduje bariéry proti odhaľovaniu korupcie a robí to pod zámienkou ochrany súkromia.

Kosno varuje pred stratou kontroly

Novela by zmenila spôsob elektronickej komunikácie občanov s úradmi. Lukáš Kosno z portálu Živé.sk však vidí zásadné problémy. Novela podľa neho skomplikuje jednoduchý spoločenský záujem o veci verejné. Ľudia napríklad ťažšie zistia vlastníka chátrajúceho objektu v okolí. Rovnako ťažko zistia zodpovednú osobu za určité územie v meste.

Analytik Kosno vyjadruje nad podobnými zásahmi štátu veľmi veľké obavy. „Štát by mohol takto silovo vedieť o zmenách,“ tvrdí Kosno. Zistí totiž, kto si čo v katastri vôbec pozerá. Presne uvidí, o čo sa bežní ľudia vôbec zaujímajú.

Tlak na drahší špeciálny portál

Štát by chcel ľudí dotlačiť do využívania špeciálneho katastrálneho portálu. Pomôže mu k tomu vyšší poplatok cez web Slovensko.sk. Podanie cez Slovensko.sk by stál presne 100 eur. Špeciálny portál katastra by vyšiel občana len na 50 eur. Vláda to zdôvodňuje pretrvávajúcimi technickými problémami s úradnými systémami.

Systém úradu nevie pri všeobecnom formulári preveriť správnosť elektronického podpisu. Interný systém nedokáže automatizovane preberať dáta z tohto všeobecného formulára. Úradníci preto musia údaje nahrávať do systému úplne ručne. Štát preto plánoval zvýšiť poplatok za elektronický návrh na urýchlený vklad.

Úrad by o ňom rozhodoval do 15 dní od začatia. Maximálna zľava za elektronické podanie by kleslo na 50 eur. Človek by tak zaplatil 200 eur namiesto súčasných 150 eur. Podanie cez portál Slovensko.sk občanov by vyšlo až na 300 eur.

Zmeny pri papierových návrhoch

Plánové zmeny by neobišli ani byrokraciu pri klasických papierových podaniach. Ľudia by už pri papierovom návrhu nevyplnili údaje o nehnuteľnosti. Odpadlo by tak zdĺhavé vypisovanie parcelného čísla, druhu a výmery pozemku. Všetky tieto dôležité údaje predsa obsahuje už samotná zmluva. Štát chcel zručiť aj vypĺňanie oznámenia o návrhu na vklad.

Ministerstvo tento dokument totiž považuje za duplicitný k samotnému návrhu. Preto podľa neho úplne stráca svoje doterajšie opodstatnenie.

Zákon však plánoval priniesť novú povinnosť úradného osvedčenia podpisu. Týkal by sa predkupného práva a späťvzatia návrhu. Platilo by to aj pre listinné prehlásenie o splatení dlhu.

Stopka mal byť aj pre bezplatné výpisy

Štát plánoval ďalej zrušiť možnosť získať bezodplatný informatívny výpis. To by predstavovalo pomerne zásadnú novinku pre bežných občanov. Namiesto toho chcel zaviesť výpis použiteľný na právne účely. Za tento dokument by štát vyberal poplatok presne 6 eur.

„Štát tak chce predísť získavaniu výpisov zo zvedavosti susedov. Spomína aj snahu zabrániť dohľadávaniu dátumov narodenia kamarátov,“ vysvetľuje Kosno. Človek by tak dostal bez poplatku po overení identity len vlastný súpis. Išlo by o zoznam všetkých jeho nehnuteľností na celom Slovensku.

Koniec anonymity a povinné profily

Najväčšiu diskusiu vyvolával plán štátu obmedziť doterajšiu anonymitu. Štát chcel zaviesť overovanie používateľov pri prístupe k osobným údajom. Ľudia by si mohli prehliadnuť základné údaje o vlastníkoch až po prihlásení. Išlo by napríklad o meno a priezvisko alebo názov firmy.

Štát by si nevystačil len so známymi alternatívami na webe Slovensko.sk. Prihlasovanie na kataster by nefungovalo len cez občiansky preukaz. Navrhoval vytvoriť aj úplne samostatnú registráciu používateľského profilu. Štát by si v nej vypýtal meno, priezvisko a rodné číslo. Žiadal by aj e-mailovú adresu a telefónne číslo používateľa.

Kataster by takto uchovával záznamy o činnosti používateľa štyri roky od prihlásenia. Ministerstvo otvorene píše o použití údajov o prístupoch. Získavali by ich aj orgány činné v trestnom konaní. Predkladateľ argumentuje potrebami vyšetrovateľov pri objasňovaní trestných činov. Tí vraj nevyhnutne potrebujú vedieť, kto a kedy údaje prehliadal.

Keďže novela o katastri pre túto chvíľu neprešla, na rokovanie poslancom do parlamentu ju môžu predložiť znova najskôr až o pol roka.

• 
  Umelá tráva v záhrade a na terase: Prečo si ju vyberajú moderné domácnosti a čo by ste mali vedieť pred kúpou?
• 
  Rodinné domy v Bratislave a okolí za rozumnú cenu: Najlepšie ponuky do 300 000 eur
• 
  Slovenské mestá čakajú v rade na dotácie. Česi opravujú školy a nemocnice úplne inak a funguje to