Prvá vlna rekonštrukcií panelákov končí. Potrebujú opätovnú obnovu. Prečo?
Slovensko patrí v obnove bytových domov medzi európskych lídrov. Viac ako 90 % bytových domov už prešlo aspoň čiastočnou rekonštrukciou – výrazne viac než v mnohých susedných krajinách. Dnes však čoraz viac vystupuje do popredia nová výzva – takzvaná druhotná obnova.
Jakub Vojt
Expert na verejné politiky Budovy pre budúcnosť
Bytové domy potrebujú druhú vlnu obnovy
Asb.sk
Prvá vlna obnovy bytových domov nestačí
Približne tretina bytových domov, ktorá v minulosti už prešla obnovou, dnes potrebuje ďalšiu modernizáciu alebo druhú fázu obnovy. Mnohé rekonštrukcie realizované pred viac ako dvadsiatimi rokmi riešili najmä najakútnejšie problémy, no často nešli do hĺbkovej obnovy alebo nevyužívali riešenia, ktoré by spĺňali súčasné požiadavky.
Použité materiály v prvej vlne obnovy bytových domov postupne dosahujú hranicu životnosti a súčasne rastú požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. Potreba druhotnej obnovy sa zvyčajne objavuje po 20 až 25 rokoch od prvých rekonštrukčných prác na bytovom dome.
Nejde len o opravu, ale posun na vyšší štandard bývania
Druhotná obnova dnes znamená viac než len záplatu na staršie zásahy. Predstavuje posun na vyšší štandard – od zlepšenia energetickej efektívnosti až po integráciu moderných technológií. Vlastníci bytov po jej dokončení tak môžu nielen znížiť svoje účty za energie, ale posúvať kvalitu bývania do štandardov 21. storočia a predlžovať životnosť budovy.
Dôležitou súčasťou bytových domov sa takisto stáva zapájanie obnoviteľných zdrojov energie, adaptačné opatrenia na klimatické zmeny či technológie pre efektívnejšiu prevádzku budov.
Prečítajte si tiež: Medzi chátraním a obnovou: Prečo sa niektoré verejné stavby obnoviť nedajú – a iné áno?
Prekážky, ktoré brzdia pokrok na Slovensku
Širšiemu využívaniu moderných riešení dnes stále bránia legislatívne prekážky, finančné bariéry a nedostatok informácií medzi vlastníkmi bytov. Ďalší rozvoj si preto vyžaduje komplexný prístup – systematická podpora druhotnej obnovy, podpora využívania obnoviteľných zdrojov energie v bytových domoch a zabezpečenie väčšej miery adaptačných opatrení.
Navyše, zvyšných približne 10 % bytových domov na Slovensku stále zostáva bez akejkoľvek obnovy. Štát by preto mal myslieť aj na sociálne znevýhodnené domácnosti, pre ktoré môže rekonštrukcia predstavovať finančnú tieseň.
Oprava budov nemá byť náklad, ale investícia do budúcnosti
Druhá vlna obnovy nie je len otázkou údržby. Je to investícia do kvalitnejšieho, úspornejšieho a odolnejšieho bývania – a navyše, Slovensko má šancu zostať európskym príkladom v obnove bytových domov.
Viac o výzvach a riešeniach pre ďalší rozvoj obnovy bytových domov na Slovensku sa dočítate v novej štúdii Budovy pre budúcnosť.
