Bývanie

Vlhkosť v kúpeľni počas horúcich dní: Prečo práve v lete najviac hrozia plesne v škárach?

Leto prináša vysoké teploty, slnečné dni a pocit, že všetko prirodzene schne rýchlejšie. Prečo sa teda práve počas horúcich mesiacov stáva z kúpeľne riziko číslo jedna pre vznik nevzhľadných čiernych škvŕn v škárach a na silikónoch? Odpoveď spočíva v fyzike, vysokej letnej vlhkosti vzduchu a paradoxe vetrania



Fotografia autora článku Daniela Malíková

Daniela Malíková

redaktorka Nehnuteľnosti.sk

Viete ako bojovať proti plesni v kúpeľni a ako obmedziť jej vznik?

Viete ako bojovať proti plesni v kúpeľni a ako obmedziť jej vznik?

Zdroj: Envato Elements


Letný paradox: Prečo horúčava podporuje pleseň?

Mnoho ľudí žije v mylnej predstave, že pleseň je výhradne problémom chladnej zimy. Pravdou je, že teplo a vlhko vytvárajú skleníkový efekt.

  • Vysoká relatívna vlhkosť vonkajšieho vzduchu: Počas letných dní alebo pred búrkami býva vonkajší vzduch často extrémne teplý a nasýtený vlhkosťou. Ak vtedy otvoríte okno v kúpeľni, namiesto vyvetrania privediete do miestnosti ďalšiu vlhkosť.
  • Teplý vzduch pojme viac vody: Teplý vzduch v sebe drží podstatne viac vodnej pary. Pri sprchovaní sa táto para usadzuje na najchladnejších povrchoch v miestnosti – najčastejšie sú to porózne dlaždicové škáry, silikónové tesnenia či kaskády okolo vane. Ak tento problém prerastie hranice kúpeľne a začne ohrozovať aj iné miestnosti, prečítajte si podrobný návod o tom, ako bojovať proti plesniam na stenách.
  • Pomalšie odparovanie v tropických dňoch: Keď je vonku teplota nad 30 °C a vysoká vlhkosť, odparovanie stojatej vody z kútov a silikónov sa výrazne spomaľuje. Voda v škárach zostáva stáť celé hodiny.
Zdroj: Envato Elements

Prečo si pleseň vyberá práve škáry a silikón?

Škárovacia hmota a silikónové tesnenia okolo sprchových kútov a vaní predstavujú najslabší článok kúpeľne.

  1. Poréznosť materiálu: Klasická cementová škárovacia hmota nasáva vodu ako špongia.
  2. Organické usadeniny: Pri umývaní na nich zostávajú nepatrné zvyšky mydla, sprchových gélov a odumretej pokožky. V kombinácii s vodou ide o dokonalé „krmivo“ pre spóry plesní. Ak už vaše obklady stratili pôvodný vzhľad, pozrite si 5 overených trikov, ako vrátiť zaneseným škáram v kúpeľni zaslúženú slávu.
  3. Plesne začínajú zvnútra: Čierna pleseň často prerastie pod silikón. V takom štádiu už bežné povrchové čistenie nepomôže a je nutné starý tmel vyrezať a nahradiť novým.
Zdroj: Daniela Malíková

Farebná abeceda nebezpečenstva: Čo znamená sfarbenie škvŕn?

Plesne nevypadajú len nevzhľadne – spóry sa uvoľňujú do vzduchu a môžu vyvolať dýchacie problémy, alergie či podráždenie očí.

Farba plesneKde sa najčastejšie vyskytujeRiziká a charakteristika
ČiernaŠkáry, silikón, obklady, sprchové kútyNajnebezpečnejšia a najtoxickejšia. Usádza sa hlboko v materiáloch a uvoľňuje dráždivé spóry.
Červená / RužováRohy sprchy, závesy, okraje vaneŽiví sa najmä zvyškami mydiel a tukov. Ide o baktérie/huby, ktoré sa dajú relatívne ľahko odstrániť kefkou.
BielaStropy, izolačné materiály, stenyVyzerá ako jemný práškový povlak. Často si ju nevšimnete včas, no dráždi dýchacie cesty.
ZelenáSteny a porézne materiályMá typický zemitý zápach a veľmi rýchlo sa šíri v trvalo vlhkom prostredí.

Ako v lete správne vetrať a sušiť kúpeľňu

Základným pravidlom prevencie je udržiavať relatívnu vlhkosť v kúpeľni pod 60 %. Dosiahnuť to môžete správnymi návykmi:

1. Pozor na otváranie okna v najväčších horúčavách

Ak máte v kúpeľni okno, nevetrajte dlho počas najhorúcejšej časti dňa, kedy je vonku dusno. Miestnosť radšej nárazovo vyvetrajte skoro ráno alebo neskoro večer, keď je vonkajší vzduch chladnejší a suchší.

2. Dvere do kúpeľne: Otvorené alebo zatvorené?

  • Po sprchovaní: Ak máte v byte či dome klimatizáciu alebo nižšiu vlhkosť, nechajte dvere do kúpeľne dokorán otvorené, aby sa para rýchlo rozptýlila.
  • Ak je v celom byte dusno: Dvere radšej zatvorte a zapnite odťahový ventilátor, aby sa vlhkosť zo sprchy nerozliala do ostatných miestností.

3. Vymeňte pasívne vetranie za výkonný ventilátor

Pre kúpeľne (a obzvlášť tie bez okien) je inteligentné nútené vetranie kľúčové. Pri výbere stavte na:

  • Ventilátor so senzorom vlhkosti (hygrostatom): Zapne sa automaticky pri zvýšení vlhkosti nad nastavenú hodnotu a beží, kým vzduch nevysuší.
  • Časový dobeh: Ventilátor beží ešte10 až 20 minút po vašom odchode z kúpeľne.
  • Spätná klapka: Zabráni návratu vlhkého vzduchu z vetracej šachty späť do miestnosti.
Zdroj: Envato Elements

4 kroky po každej letnej sprche, ktoré zachránia škáry

Návyky po sprchovaní zaberú menej ako dve minúty, no dokážu udržať škáry suché a čisté bez nutnosti chemického čistenia:

  1. Použite stierku na sklo a obklady: Zotrite kvapky zo sklenených zásten a kachličiek priamo do odtoku.
  2. Vysušte najkritickejšie miesta utierkou: Rohy, silikónové spoje okolo vaničky a batérie pretrite dosucha.
  3. Nenechávajte mokré uteráky v kúpeľni: Vlhké uteráky zavesené na háčikoch odparujú vodu do miestnosti celé hodiny. Sušte ich v inej dobre vetranej miestnosti alebo na balkóne.
  4. Roztiahnite sprchový záves: Ak používate textilný či plastový záves, nikdy ho nenechávajte zhrnutý na jednej strane.
Zdroj: Daniela Malíková

Prírodní pomocníci v boji proti vlhkosti

Okrem elektrických odvlhčovačov vzduchu môžete do rohov kúpeľne umiestniť aj prírodné pohlcovače vlhkosti:

  • Hrubozrnná kuchynská soľ alebo ryža: Nasypaná v miske prirodzene nasáva vzdušnú vlhkosť (meniť raz za 1–2 týždne).
  • Jedlá sóda: Pohlcuje vlhkosť aj nepríjemný zápach zatuchliny.
  • Kremelina (diatomit): Vďaka pórovitej štruktúre viaže vodu. Po nasýtení ju stačí vysušiť na slnku a použiť znova.

Rada na záver: Ak spozorujete prvé čierne bodky v škárach, nečakajte. Vyčistite ich roztokom octu alebo špeciálnym prípravkom proti plesniam. Pokiaľ je však pleseň zažraná hlboko pod silikónom, najefektívnejším riešením je poškodený silikón vyrezať, miesto vydezinfikovať a použiť nový sanitárny silikón s protipliesňovou prísadou.


Fotografia autora článku Daniela Malíková
Fotografia autora článku Daniela Malíková

Daniela Malíková

redaktorka Nehnuteľnosti.sk

Daniela Malíková vyštudovala masmediálnu komunikáciu na Fakulte masmediálnej komunikácie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V médiách pôsobí od roku 2011. Viac ako 4 roky pracovala ako redaktorka v Televízii TA3. Od apríla 2025 píše pre portál Nehnuteľnosti.sk.

Daniela Malíková vyštudovala masmediálnu komunikáciu na Fakulte masmediálnej komunikácie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V médiách pôsobí od roku 2011. Viac ako 4 roky pracovala ako redaktorka v Televízii TA3. Od apríla 2025 píše pre portál Nehnuteľnosti.sk.