Kúzlo dizajnu: Keď staré a nové funguje spolu. Pozrite si premenu obývačky zo 40. rokov
Na začiatku bola takmer prázdna miestnosť. Biele steny, pôvodné parkety, staršie radiátory a niekoľko dverí, ktoré jasne naznačovali, že nejde o novostavbu. Dom pravdepodobne pochádza zo 40. rokov minulého storočia a pri návrhu obývačky sme nechceli jeho vek zakrývať – práve naopak. V tomto článku vám ukážem, ako sa nám podarilo skĺbiť estetiku polovice minulého storočia s moderným komfortom bez toho, aby z interiéru vzniklo neobyvateľné múzeum.
Daniela Malíková
redaktorka Nehnuteľnosti.sk
Výrazná premena obývačky s rešpektom k pôvodným hodnotám.
Parkety boli prvá vec, ktorú sme odmietli vyhodiť
Najvýraznejším pôvodným prvkom miestnosti sú drevené parkety ukladané do rybieho vzoru. Na pôvodných fotografiách vidno, že podlaha mala za sebou svoje roky a miestami zostali aj stopy po starších podlahových krytinách. Napriek tomu bola škoda nahradiť ju novou.
Po renovácii sa z nej stal jeden z hlavných prvkov obývačky. Teplý odtieň dreva zároveň určil smer, ktorým sa uberal výber ostatných materiálov. Drevo sa preto opakuje aj na komodách, stolíkoch či detailoch kresiel, ale nikde ho nie je priveľa.
Steny zostali svetlé. Miestnosť má veľké okno a pekné prirodzené svetlo, preto nebolo potrebné vytvárať efekt pomocou výrazných farieb. Jemný neutrálny základ necháva vyniknúť podlahu, nábytok aj obrazy.
Halabala namiesto nových sériových kresiel
Jedným z mála kusov, pri ktorých sme sa vedome vrátili do minulosti, sú pôvodné kreslá navrhnuté Jindřichom Halabalom. Kreslá sme nechali zrekonštruovať a nanovo očalúniť. Ich charakteristické ohýbané drevené podrúčky zostali priznané, čalúnenie sme naopak zvolili pokojné a súčasné.
Práve tieto kreslá podľa nás robia v miestnosti najväčšiu službu. Nie sú tu ako dekorácia ani ako „retro kúsok“. Normálne sa používajú a zároveň prirodzene pripomínajú obdobie, v ktorom dom vznikal.
Pri okne majú aj svoje logické miesto. V jednej časti miestnosti vytvárajú samostatný kút na čítanie alebo rozhovor, z iného pohľadu sa zapájajú do celej sedacej zostavy.
Sedačka a konferenčné stolíky: Úplne súčasný komfort
K starším kreslám sme nepridávali ďalšie historizujúce kusy. Veľká rohová sedačka je jednoduchá, pohodlná a súčasná. Jemný sivý odtieň s nádychom zelenej nekonkuruje drevu ani kreslám a zároveň nepôsobí chladne.
Pred sedačkou sme namiesto jedného masívneho konferenčného stola použili niekoľko menších stolíkov. Dajú sa podľa potreby posúvať a miestnosť zostáva vzdušnejšia.
Pod nimi je koberec s nenápadným grafickým vzorom. Neprekrýva celú podlahu – parkety mali zostať viditeľné.
Lákajú vás staré domy s neopakovateľným charakterom?
Túžite po bývaní s vysokými stropmi, drevenými parketami a históriou? Pozrite si ponuku historických bytov a rodinných domov na predaj.
Čierna krbová pec ako výrazný dizajnový kontrast
Úplne súčasným prvkom je vysoká čierna krbová pec. V svetlej miestnosti funguje skoro ako socha.
Jej čierna farba sa potom v menšej miere opakuje na rámoch obrazov, ráme zrkadla a niekoľkých detailoch. Vďaka tomu pec nepôsobí ako cudzí technický prvok, ale prirodzene patrí do interiéru.
Vedľa nej zostalo miesto na drevo a krbové náradie. Aj praktické veci sme sa snažili ponechať priznané a neskrývať ich do ďalšieho nábytku.
Nábytok držíme nízko: Ako opticky nezabiť priestor
Pod televízorom je nízka komoda kombinujúca drevo a svetlé čelá. Podobný princíp sa opakuje aj pri druhej komode na opačnej strane miestnosti.
Nábytok stojí na vyšších subtílnych nohách, takže nepôsobí ťažko a necháva podlahu opticky pokračovať pod sebou. Aj to je detail, ktorý podľa nás k staršiemu domu sedí viac než veľké bloky nábytku položené priamo na podlahe.
Nad jednou z komôd je veľké kruhové zrkadlo. Okolo neho vznikla voľnejšia kompozícia menších obrazov a stolových lámp. Na ďalšej stene sme zvolili jednoduchú galériu čiernobielych obrazov v tenkých čiernych rámoch.
Obrazy nie sú rozmiestnené dokonale symetricky. Chceli sme, aby interiér pôsobil postupne zariadený, nie ako hotová zostava kúpená naraz.
Mäkšia podoba pre staré okná a radiátory
Pôvodne pôsobilo veľké okno pomerne technicky a pod ním zostal priznaný článkový radiátor. Radiátor sme neskrývali.
Okno sme zjemnili ľahkými záclonami vedenými od stropu až po podlahu. Miestnosť je vďaka nim mäkšia, ale stále dostatočne svetlá. Starší radiátor medzi nimi pôsobí úplne prirodzene a nie je potrebné predstierať, že v dome neexistuje.
Zhrnutie: Tipy pri zariaďovaní staršej nehnuteľnosti
Pri rekonštrukciách starších domov máme často tendenciu odstrániť všetko, čo prezrádza ich vek. Niekedy tým však zmizne práve to, čo ich robilo zaujímavými.
V tejto obývačke sme sa preto nesnažili vytvoriť ani dokonalý historický interiér, ani miestnosť, ktorá by mohla stáť v ktorejkoľvek novostavbe.
Pôvodné parkety, proporcie miestnosti, staršie radiátory a zrekonštruované Halabalove kreslá zostali súčasťou príbehu domu. K nim pribudla pohodlná sedačka, jednoduchý nábytok, nové osvetlenie, krbová pec a súčasné doplnky.
Výsledkom je obývačka, ktorá je nová, ale nepôsobí, akoby sem prišla z úplne inej doby. A presne o to nám išlo.
Tipy pri zariaďovaní staršej nehnuteľnosti
- Najskôr zachovajte to, čo má hodnotu. Pôvodné parkety, dvere, radiátory či kovania často vytvárajú charakter domu.
- Nerobte z interiéru múzeum. Stačí pár autentických kúskov, zvyšok môže byť pokojne súčasný.
- Nový nábytok nemusí vyzerať staro. Dôležité sú proporcie, materiály a farebnosť.
- Opakujte materiály, ktoré už v dome sú. Drevo, kov či kameň prirodzene prepájajú staré s novým.
- Nezahladzujte všetky stopy veku. Práve drobné nedokonalosti robia starší dom autentickým.
- Menej retro dekorácií, viac kvalitných originálov. Jeden dobrý dobový kus funguje lepšie než množstvo štylizovaných doplnkov.
Pred odstránením akéhokoľvek pôvodného prvku pri rekonštrukcii si vždy položte otázku, či tým dom nestratí svoju dušu. Výsledkom našej premeny je obývačka, ktorá je nová, no nepôsobí, akoby do domu spadla z úplne inej planéty.
